Dunění kopyt večer
          slýchávám,
údolím jarní kurýr
           jede k nám
v peřejích řeka zvoní
           a jarem vítr voní,
přijíždí jarní kurýr,
           dobře ho znám.

Ví, celej kraj to ví,
veze nám jaro
v brašně sedlový..

Zase jdou krajem
        vánky voňavý,
obouvám svoje
         boty toulavý,
dobře ví moje milá
          i kdyby vílou byla,
tyhle toulavý boty
          nezastaví....

/Miki Ryvola
     - trampská píseň
         - Jarní kurýr 1967/

 
 
 
 

 

VITAJ JAR...

Posol poverený doručením tejto mimoriadne dôležitej súrnej správy "jarní kurýr"- /jarný kurier/ už práve dorazil do nížinných trampských pláni, lesov, k riekam, jazerám, no predsa všade tam kde sa nachádzajú trampské campy a priniesol túto dobrú správu o tom, že zima už stratila svojú moc a tiež to, že treba privítať jar.

Trampi, ako vidieť z rôznych pozvánok, ktoré dostávame do poštových schránok na jarné ohne, sleziny a potlachy, prijali s potešením správu jarného kuriéra a tak ako to každoročne býva dobrým zvykom v tomto období, poriadajú viaceré ohne a stretnutia pre svojich kamarátov.

Ako prvé jarná lastovička prišlo pozvanie z Moravy, kde jarný oheň poriada trampská osada RYCHLÝ BLESK v Křenovej. V marci /březen/, v ten istý deň, avšak na inom mieste v Malých Karpatoch - na Sklených hutiach sa stretnú a zapália jarný táborový oheň kamaráti z Trnavy. Prišlo aj pozvanie do trampského campu na Dunaji, kde jarný oheň o pár dni neskoršie v mesiaci apríli /duben/,  pripravia a zapália spoločný jarný táborový oheň T.S. CARIBU, STS MUFLONI a trampská osada ČIERNY JASTRAB. Nasledujú ďalšie jarné stretnutia a pozvania od S.T.O Bratislava Rača a ZÁHORÁKOV k ohňu na severnú stranu Malých Karpát i opačnú stranu Dunaja od trampských osád KRÁĽOVSKÍ LOVCI, S.T.S CARIBOO, ČIERNEJ PARTIE zo STARÉHO DUNAJA a mnoho ďalších pozvaní možno ešte očakávať, tie však tiež určite prídu a postupne prichádzajú.

Pekná kôpka jarných pozvaní jasne hovorí o tom, že náš tramping sa má čulo k životu a vymyslená novinárska rozprávka o poslednom trampovi a trampskej osade, je iba chorým výmyslom príliš snaživých bulvárnych novinárov.

Bývalo to však takto vždy, že trampi mali dobrý zvyk zvolávať jarné spoločné stretnutia? Poriadali jarné ohne aj v dávnejších časoch, či už predvojnovej, alebo povojnovej histórii trampingu?

Odpoveď na tieto naše otázky sme hľadali v trampskom archíve TRAMP NETu.

No kto hľadá, tak nájde...

   

Listujeme v brnenskom  trampskom časopise, ktorý vychádzal v tesnom povojnovom období a vydával ho SVAZ BRNĚNSKÝCH OSAD /S.B.O./. Čo hľadáme, tak nachádzame v prvom jarnom mimoriadnom vydaní tohoto časopisu z roku 1948 /časopis - samizdát, vychádzal od roku 1945/.

 
 

Nie, nečakajte nič moc, to boli naozajstné trampské samizdáty, ktoré boli tlačené a vyrábané doslova na "kolenách". Ako vidieť aj obálka časopisu je tlačená na  rozmnožovacom tlačiarenskom cyklostyle a ručne kolorovaná po vytlačení.

A tu v "TULÁKOVI" sa dozvedáme, že Vítania jari brnenských trampov neboli ničím neobvyklým ani v týchto ranných časoch trampingu. Naopak, tešili sa veľkej účasti trampov z blízkeho okolia a aj miest vzdialenejších. Dozvedáme sa i to, že Vítania jari pod Wilsonovou skalou boli už vtedy dlhoročnou tradíciou brnenských trampov.

 
 

 
...trampik s gitarou náhliaci sa na Wilsonku, kresbička  z cyklostylovaného samizdatu brnenských trampov TULÁK z roku 1948, tých 50 km na pätníku znamenalo pravdepodobne vzdialenosť táboriska pod Wilsonkou od Brna....

 
 
 
 

 
...Wilsonova skála blízko obce Hartvíkovice, v tých časoch čnejúca nad táboriskom brnenských trampov do vyše sto metrovej výšky a rieka Jihlavka.
/fotografované v roku 1923/ ....

 
 
 
 

 
...Wilsonová skala nebola odvždy pomenovaná týmto menom, niekedy dávno túto rulovú skalu nazývali aj Kopštejn a v starých kráľovských mapách je zapísaná už ako Kufštejn. Meno Wilsonová skala dostala až po roku 1918 keď zanikla kráľovská monarchia /výrez z mapy je spred roku 1918 doplnený o turistické značenie v roku 1923/...

 
 
 
 

 

...Wilsonová skala a údolia rieky Jihlavky včasoch keď sa tu konali trampské potlachy a stretnutia...

 
 
 
 

 

...v dnešných časoch by ste toto voľakedajšie romantické táborisko brnenských trampov skryté pod sto metrovou Wilsonovou skalou v hlbokom kaňone rieky Jihlavky hľadali márne. Táborisko zatopili vody priehradného jazera Dalešickej priehrady postavenej v roku 1980. Wilsonovu skalu nájdete však ešte i dnes, je síce do poloviny zatopená vodou, čo jej vraj však podľa niektorých "znalcov" na kráse vôbec neuberá. Na Wilsonovú skalu sa dostanete z moravskej obce Hartvikovice za 15 minút po žltej značke. /výrez z mapy je internetového portálu www. mapy .cz, kde nájdete aj iné mapy, ktoré vás budú určite zaujímať/...

 
 
 
 

 

...spomienková fotografia údolia Jihlavky z Wilsonovej skaly tesne pred napustením Dalešickej priehrady vodou. Samozrejme chýbajú tu už staré stromy a bývalé potlachovisko je rozjazdené pneumatikami nákladných aut...

 
 
 
 

 

...tomuto sa v prírode hovorí "nenávratno" ktoré žial zostane už iba v spomienkach tých, čo toto mnohokilometrové nádherné údolie poznali v plnej jeho romantike a kráse. Áno, i toto je krutá daň dnešnej civilizácie a pokroku tak, ako si ju súčasná generácia predstavuje a s pôvodnou prírodou neúprosne narába...

 
 
 
 

 

...pohľad z Wilsonovej skaly na priehradné jazero Dalešickej priehrady, pod hladinou ktorého sa skrýva pôvodný kaňon rieky Jihlavky a staré bývalé trampské táboriská...

 

Z časopisu sa ďalej dozvedáme že jarnej sleziny sa zúčastnilo asi 150 "trempířů a trampířek" z Brna. Prišli i TULÁCI z Třebíče a Brko TULÁCI z Rosíc. Okrem poriadajúcích osád z S.B.O, sa tu stretli i trampské ďalšie trampské osady, KOMÁŘI, NETOPÝŘI, SILVER STAR, BÍLY LUŇÁCI

V hlavnom športovom programe bolo vela rôznych súťaží a športovo bežať na jeden kilometer sa rozhodlo skoro desať percent zúčastnených. Najlepším bežcom z tejto súťažnej skupiny sa stal Olin z KOMARŮ, za ním Joban a tretím Luban z NETOPÍŘŮ.
Potom sa konal futbalový zápas v "peším štýlu" starší, proti mladším, Víťazmi boli samozrejme tí starší. Nechýbala ani súťaž v dekomlate, zo zloženou dekou a zaviazanými očami a dokonca aj súťaž v športovom boxe.

Pri zapaľovaní ohňa mal predslov a slávnostný táborák zapálil šerif S.B.O. Max, spoločne zaspievali pieseň Vlajku a nasledovali večerné súťaže, ktoré boli samozrejme predovšetkým spevácke... Spevy trampských piesní končili vraj až za svitania a takto nám o tomto stretnutí napísal kamarát Anýzek.

Dnes doslova významovo vzácnou sa stala i reč vtedajšieho šerifa S.B.O, kamaráta Maxa pred zapálením Slávnostného jarného ohňa k zúčastneným trampom. Preto že slová šerifa sú v podstate i dnes stále pre trampov platné, dali sme si tú námahu a zo zažltnutej, dnes už veľmi ťažko čitateľnej stránky časopisu sme ich pre vás opísali:

 

 

Kamarádi,

Dnešní slezinou zahajuje S.B.O. /SVAZ BRNĚNSKÝCH OSAD/ oficiálně svoji čundráckou sezónu. A jako každým rokem vzpomínám kamarádů, kteří již mezi námi nejsou, i těch u nichž hlas a vůle manželek  je silnější než volání divočiny. Nacházíme však mezi sebou mladší, kteří   nastoupili na jejich místa. Snažme se abychom i těm novým, byli dobrými kamarády a předali  jim vše co nám zanechali ti staří, kterým již manželky nosí papuče a děcka nacpávají faju.

Vzpomeňte, že nejkrásnější co nás v přírodě pojí  je naše kamarádství. Opravdové trampské kamarádství neznající rozdílů politických, sociálních a náboženských. Svoji obětavostí upřímností buďme  příkladem jeden druhému a vyžadujme jako od kamaráda totéž vůči sobě. Chyby kamarádů posuzujme shovívavě ale nebojme se nikdy na ně poukázat.

Nezapomínejme na naši krásnou trampskou píseň, která nás provází při nejkrásnějších chvílích kolem táboráků ve všech koutů naší vlasti. Máme mnoho písni, ale  jsou již tak málo slyšet. Každý zpívá svoje, ale málokdy se čundráci sejdou, aby si  je vyměnili. Je mez námi málo těch , kteří by dovedli znovu objevit krásu zapomenutých songů, kterými zářily trampské táboráky před desíti nebo patnáctí lety. Dnes si bez trampské písně táborák představit nedovedeme. Jak ale budou vypadat táboráky po nás?  Nemáme čisté svědomí. To co známe  dnes je jen kapka z moře písní, vrcholu trampské éry. Od doby nemůžeme nic očekávat. Jde stále kupředu a trampská píseň je hvězdou zhasínající v hudebním vesmíru. A přece touto písní promlouvá k nám srdce těch, od kterých jsme se  učili milovat toulky v neznámu, večery kolem ohňů, romantiku a tvrdost pustiny i celý ten chlapský život a brát si od něho nejkrásněji co nám mohl nabídnout. Snažme se tyto písně udržet mezi sebou propagujme je mezi mladším. Naučme se je  rozlišovat od časových šlágrů, kterými nás zasypává doba.

Ale chraňme  si nejen písně, ale i staré čundrácké zvyky, pohostinnost, chování v přírodě a v poslední řadě nezapomínejme na    čundrácké Ahoj. Zanechávejte po sobě tábořiště ve  vzorném pořádku a vždy přichystané k novému použiti. Dbejte aby to bylo dodržováno i ve Vaší společnosti. Vždyť podle toho, jak vypadá tábořiště posoudíme  trampa. Buďte  ochránci lesa a chovejte se v něm tak,   aby veřejnost nemohla již nikdy slovo tramp vyslovovat ve špatném slova smyslu. Čím vzorněji se budeme chovat v přírodě, tím méně bude zakázaných míst a tím více nám bude ponecháno volnosti po které toužíme.

Místa různých oslav a zrazů volte tak, abyste se vyhnuli veřejnosti. Sto pořádných čundráků nenapraví, co jeden  "takytramp" zkazí. A čeho nejvíce si potřebujeme uvědomit,  je posoudit, kdy je nálada na míste a kdy ne. Jsou to bohužel  jedni a tytéž lidé, kteří to nedovedou po chopit. Vždyť náklady spojené s jednou takovou opicí se shoduji s cenou jízdného na Bezkydy, Jeseníky a mnohdy i Tatry. Myslím, že stojí za uváženou z čeho máme  víc užitku.                  

Budem - li zachovávat všechno, co zde bylo řečeno, naše svoboda tím nijak neutrpí ale naopak uděláme pro tramping více než zbytečnými řečmi. Budeme li zachovávat kázen dobrovolnou, neubude třeba aby nám ji diktovali ti, pro které je  příroda obchodním materiálem. A bylo by také trochu ponižující, aby takoví lidé nás museli učit jak se máme v přírodě chovat.

Přeji Vám všem jménem SVAZU BRNĚNSKÝCH OSAD mnoho krásných divů a kamarádské pohody v nastávajícím létě. Přeji Vám aby Vaše osady naplnily knihy vzpomínek nekrásnějších dojmů z krásné přírody a pravého trampského kamarádství.

Max,  šerif  SPOJENÝCH BRNĚNSKÝCH OSÁD

1. mája 1948

 

V roku 1948 SVAZ BRNĚNSKÝCH OSAD usporiadal tri potlachy, tento jarný, májový pod Wilsonovou skalou. Druhý potlach bol pod Templštýnom, ten bol malý, nebolo tam viac ako päťdesiat kamarátov, ale bol vraj veľmi dobrý preto že tam vládla skutočná trampská pohoda. Ten tretí na Bielom potoku,  bol nazvaný "celoštátny", aj preto že sa tu stretli kamaráti z celého Československa. A účasť, na tie časy až príliš  vysoká, 170 trampov. Tu bolo veľmi početne zastúpené aj Slovensko a to kamaráti z trampských osád KORMORÁN, FLORIDA, MANILA, UNCAS a ďalších.

Koncom roku 1948 začalo politické prenasledovanie trampov vtedajším politickým režimom pod kepienkom údajnej demoralizácie mládeže západnou kultúrou. Potlachové ohne akoby navonok vyhasli ale v skutočnosti to nebolo tak, totiž potlachy a sleziny sa stali iba dobre utajovanou záležitosťou trampov.

Po troch rokoch vychádzania prestal vychádzať v roku 1948 aj samizdát SVAZU BRNĚNSKÝCH OSAD "Tulák"  o čom podstatne viac sa dozviete, keď si prečítate tento redakčný list z TULÁKA adresovaný do Bratislavy kamarátovi Šperhákovi z trampskej osad OVS:

 
 
 
 
 
 

 

Rozhodne je to zaujímavý list, ako doklad o perzekúcii trampov a trampského hnutia, ktoré bolo centrálne riadené z Prahy a aj trampi na Slovensku si toho vytrpeli v tejto dobe naozaj viac ako dosť. Táto doba neustáleho prenasledovania "bosoriek" trvala pätnásť rokov. Potom bol chvíľku trampský odmäk a v roku 1968 znovu opätovný návrat režimu k politickému prenasledovaniu trampov, nie však už až k takému drsnému, ako po roku 1948.  Zas zrejme hľadali v trampingu akési politické "strigy" a spojenie zo západom zavinené emigráciou a taktiež hlavne obavami ďalšej vlny emigrácie trampov do Austrálie, Kanady a USA. Prirodzeným dôsledkom týchto obáv boli zákazy vycestovania za "železnú oponu". A tak trampi mohli vidieť a spoznávať iba krajiny socializmu..

Na toto druhé obdobie prenasledovania si už určite pamätajú aj všetci starší z pomedzi nás a vedeli by vám, najmä mladším o tom vela rozprávať. Výsledok týchto politických ťažení režimu bol ten, že trampov sa im nikdy nepodarilo zlomiť, ani zastrašiť, alebo nebodaj zakázať im ich lesy a prírodu. Dokázali len to že, takouto svojou činnosťou si znepriatelili masy ľudí, najmä trampov a režim musel zákonite padnúť....

...ale vlastne ich praktické "výsledky" prenasledovania vidíte dnes v tom, že trampov je stále viac a viac, skoro ako maku v poľných makoviciach.... a to je dobre.

Ale o tom zas niekedy nabudúce...

Spomienky na doby minulé, z trampského archívu vytiahol a pre čitateľov napísal....

Pekelník z trampskej osady HAY RIVER

 

 
 
 
 

 

...súčasný pohľad na Wilsonovú skalu z hladiny priehradného jazera Dalešickej priehrady...

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Fotografie  archív, B.Švihálek 1923 a Jaroslav Klíma ml.

Grafika       Lexo Bratislava

                   Pekelník
T.O. HAY RIVER Bratislava

                   Pancho z T.O.SILVER STAR

 
Text            Pekelnik T.O. HAY RIVER
Bratislava

                   Max S.B.O. Brno, Anýzek S.B.O.Brno

Poézia        Miky Ryvola T.O. ZLATÝ KLÍČ /slová piesne/

Hudba        Pieseň "Výročný oheň" Kýbel z BELASÍCH,
                                                       T.O.NIPIGON

Trampský archív TRAMP NET a dokumenty
                 kamaráta Šperháka z trampskej osady OVS

 
 
 
 

©Pekelník 2012
trampnet@nextra.sk