Bajzdrica. Slovo na dorozumenie, ako tisíce iných. Pre mňa však je – zrejme podobne ako pre desiatky či stovky iných ľudí - predsa len čímsi viac. Pri jeho vyslovení alebo čítaní si už polstoročie v mysli premietam kľukatý tok tejto 17 km dlhej malokarpatskej riečky od jej prameňa pod Malým Javorníkom až k Dunaju pri Botanickej záhrade, cítim pritom vôňu dymu trampských ohňov na jej brehoch  a  vidím opar nad jej hladinou za skorých rán.

Môže zaznieť námietka – aká Bajzdrica, keď ide o Vydricu?! Súhlasím, oficiálne je to naozaj tak. Ale každý, kto má ako ja ešte ornamentmi vyzdobený rodný list s názvom obce Račištorf nepovie Vydrici inak než Bajzdrica. Bez ohľadu na to, či mal slovenských, nemeckých alebo chorvátskych predkov. Mimochodom - novinár Gusto Bartovic (dnes už žiaľ nebohý) napísal v roku 1998 do Bratislavských novín, že tok v Mlynskej doline nazvaný Vydricou je v skutočnosti Bajzdrica (Beizdrica) a že Vydricou je celkom iný potok, pretekajúci Karlovou Vsou a vtekajúci pri Riviére do Dunaja. Dá sa len tipovať, kde pre svoje tvrdenie získal dôkazy. Jedným z jeho zdrojov by mohla byť turistická (ešte šrafami, nie vrstevnicami vybavená) mapa Malé Karpaty I – južná časť z roku 1936, na ktorej sú naozaj oba toky označené takýmito názvami: potok Vydrica preteká na nej cez obec Vydrica  (tento názov obce použili už na turistickej mape z roku 1919, avšak na iných mapách z prvej republiky sa uvádzal jej správny názov Karlova Ves - z pôvodného Karsldorf) a ako Beizdrica je označený vedľajší, silnejší tok medzi Lamačom a Kamzičím vrchom. Nestihol som o celej veci s Gustom polemizovať, ale nešlo asi o zámerné prenesenie názvu z jedného potoka na druhý. Pravdu má zrejme Ján Litecký  Šveda, ktorý v novinách vtedy zareagoval, že názov Beizdrica pre významný potok na hranici chotárov Záhorskej Bystrice a  Bratislavy-Rače vznikol neskorším nemeckým skomolením pôvodného staroslovenského názvu Bystrica. Tak či onak, názvy Wydrucha a Nogwyzdrice sa spomínajú už roku 1280. Listina z roku 1288 uvádza pri obci Carlsdorf dva toky previazané spoločným názvom: tok Veľkej Vydrice (v dnešnej Mlynskej doline) a tok Suchej Vydrice, teda dnešného Karloveského potoka pretekajúceho Líščím údolím a vtekajúcim do Dunaja vedľa vodárne a lodenice. 

Najstaršia mapa Bratislavy a okolia nielen s kresbou, ale aj s názvom toku Vydrica, ktorú sa mi podarilo nájsť, je približne z roku 1800. Mapa je označená prevažne nemeckými názvami sídiel a Vydrica je uvedená ako Weidritz bach. Maďarská mapa z roku 1806 uvádza podobu Vedricz patak, podobne ako iná maďarská mapa z roku 1892. Na mape z roku 1825 je tok v Mlynskej doline  označený slovenským názvom Vydrica. Ak bola Vydrica kedysi dávno pomenovaná podľa výskytu vydier (čo je pravdepodobné), tak prvenstvo slovenského názvu je jasné. Veď Nemci označujú vydru riečnu slovom otter a Maďari slovom vidra, čo svedčí, že svoj názov prevzali do Slovanov (slovo vydra používajú nielen Slováci, ale aj Rusi, Poliaci a Česi). Pre Vydricu sa však používal aj nemecký názov Bistritz, ktorý sa zjavne viaže na chotárnu obec Záhorská Bystrica ktorá sa volala Pistrich(1314), Byztrich (1379) a Bistricze(1773), (jej nemecký názov bol Bisternitz alebo Wisternitz). Na mapke z roku 1910 z českej turistickej brožúry Malé Karpaty a Bílá hora bol použitý názov obce Bistrica. Ak  nemecký názov toku znel foneticky ako Vajdric, ľahko sa mohlo stať, že sa názov spodobnil a skomolil aj do podoby Bajzdrica. Na viacerých vojenských mapách od roku 1951  bol pre tok použitý názov Bystrica. Neskôr sa názov riečky na mapách zjednotil len do podoby Vydrica.

Moje prvé dotyky s Vydricou sa udiali niekedy v roku 1956, keď sme si partia chlapcov z račianskeho horného konca v jej blízkosti na ľavostrannom prítoku pri Kvapkavej studničke postavili stan z deky a hrali sa – desaťroční – na trampov a zálesákov. Noc však pre nás vtedy nebola jednoduchá. V roku 1963 nám kamarát Tomeček prepustil jeho flek situovaný asi 200 krokov od Vydrice  nazvaný Tridsaťpäťka (podľa čísla lesného dielu na koloch). Založili sme si tam osadu Yukon a v tom istom období  pod nami priamo pri Bajzdrici na bývalý flek staručkej osady Dakota chodil Pekelník a jeho kamaráti z T.O. Netopier a kúsok vyššie proti prúdu zase osadníci T.O. Zlatá líška. Ale chodil som aj ešte vyššie, na kemp Gold River, ktorý si vybudoval mladší brat so svojimi kamarátmi. Vody sme pri Vydrici mali dosť, ale pravdupovediac, pri pohľade na početné ležoviská diviakov a dosť často mútnu bystrinu nás nelákalo napiť sa z nej. O to viac som si koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov pri ceste na Košariská a Volhovisko k našej chatke Tornádo pochutnával na chutnej a studenej vode pri návšteve u horára Viktora Kocmundu na Bielom kríži, s ktorým som sa spoznal cez staršieho brata, ktorý u neho brigádoval. Mal síce zabudovanú pumpu aj pri záhrade, ale voda z nej bola nanič, takže chodil so smaltovanými kýblami až dolu k Vydrici, kde mal vybudovanú studničku.

 

Rád chodím v každom ročnom období po chodníčku najmä nad strednou časťou Vydrice, aby som sa zakaždým uistil, že sa nikdy nedá nasýtiť neustále prekvapivými pohľadmi na jej nevšedne kľukatý tok, na jej bezpočetné meandre a malebné zákutia. Na ilustráciu pridávam aspoň zopár snímok, keďže môj zámer vzdať hold Vydrici (či Bajzdrici) od prameňa až k ústiu prostredníctvom ucelenejšej fotografickej výstavky som ešte akosi nestihol a nedokázal zrealizovať v čase i priestore. Presnejšie – tú výstavku som nestihol len zverejniť,  ona vo mne už dávno jestvuje. A trochu aj na fotografiách.

Laco Khandl – Vlk

 

Text a fotografie

Vlk

trampská osada YUKON 1963

Bratislava - Rača

Hudba v pozadí stránky:

PIESEŇ O ŠŤASTÍ, O KRÁSE... spieva a hraje kamarát Vlk z trampskej osady YUKON

Text a hudba piesne: Laco Khandl - Vlk z trampskej osady YUKON v roku  1969