Áno, na každú tu jeho
kresbičku nedočkavo čakáme, ako na poklad, ktorý dušičku trampa pookreje
a rozveselí... ...a
tak si ho aspoň trochu užite!
Niekoľko slov kamarátom.
Spomenul si človek na človeka i zavolal mi Pekelník:
"Lexo,
povedz mi niečo o sebe, čo robíš, lebo široká obec trampská chce
sa niečo o tebe dozvedieť.“
Chcel to vedieť hneď, lebo včera bolo neskoro. A tak som
siahol do svojej sklerózou ohrozenej pamäte a vypotil som asi
toto:
Nuž, aby ste vedeli, milí kamaráti, svoje trampské aktivity
môžem rozdeliť na pravidelné a nepravidelné.
PRAVIDELNÉ: Každý mesiac vychádza Trampský Spravodaj a to pre
mňa znamená zohnať fotografiu nejakej chajdy. Sprvoti to nebol
veľký problém, stačilo požiadať Tima z Ondatier, alebo Pekelníka
a oni mi fotografiu požičali. Podľa fotografie som nakreslil
titulnú stranu Spravodaja. Okrem toho mám na starosti aj
poslednú stranu - vtipy. Vďaka usilovným prispievateľom z Tramp
Clubu Bratislava som núdzu o nápady nemal. S fotografiami to
však bolo čím ďalej tým horšie. Priznám sa, že sa mi ani
nesnívalo, že tých Spravodajov bude až toľko. A materiály
ubúdajú... Zohnať doteraz nepublikovanú búdu je čím ďalej tým
zložitejšie.
Okrem titulnej a poslednej strany nakreslím občas aj nejaký
obrázok do textu.
K pravidelným aktivitám patria aj každý štvrtok návštevy
kamaráta Tima. Na nich si posedíme, popijeme kávu, rozoberieme
všetko, čo sa za. posledný týždeň stalo, spomenieme čo robia
kamaráti, kritizujeme alebo len tak filozofujeme a klebetíme.
Ďalšou aktivitou je pravidelné zasielanie Trampského Spravodaja
kamarátom do Kanady a účasť na sedeniach Tramp clubu každý
posledný utorok v mesiaci. V poslednom čase sa schádzame v
lodenici Kajak Klubu Bratislava. Schádzavali sme sa už všelikde,
v Kultúrnospoločenskom stredisku v Rači, v Spoločenskom dome na
Trnávke, i v obyčajných hostincoch - skrátka všade, kde nás
prichýlili. V tých hostincoch to nebolo bohvieaké, atmosféra
bola krčmová, neboli sme tam len sami, ale aj stáli hostia,
takže počet trampských účastníkov vtedy rapídne klesal.
NEPRAVIDELNÉ: Občas ma niekto požiada aby som mu niečo
nakreslil, napríklad kamaráti zo Severky chcú pár vtipov,
inokedy niekto chce pozvánku na potlach, novoročenku, placku,
alebo len tak - nejakú blbinku na pamiatku do cancáku či na kus
papiera. Niekedy sa ozve starý kamarát a napíše dlhý list v
ktorom sa vyžaluje, posťažuje či pochváli, takže musím mu
približne rovnako odpovedať.
Medzitým nesmiem zabudnúť na výšľapy do Malých Karpát vždy, keď
to počasie dovolí. So synom a dcérou sme mali obľúbené miesto -
niekdajší flek osady Gros ventre, aj sme si tam postavili búdu,
ale keď nám ju v máji 2002 vypálili, náš elán čiastočne ochladol
a tak vyrážame vždy inde. /Poznamenal som si, že keď sme so synom
stavali búdu, strávili
sme na Grosventre v roku 1997 34 víkendov. Odvtedy sme tak často
tam neboli./ Samozrejme, že okrem búdy sme navštevovali aj
výročné ohne, Česko-slovenské potlachy, naposledy som bol
napríklad na Česko-slovenskom potlachu pri Dunaji, ale hlavne
preto, že som to mal z domu asi 30 minút jazdy na bicykli. Potom
boli Brčkove 80. narodeniny u neho na chate, účasť na
spomienkových ohňoch za šerifa osady Vysoká, na trampskej
tvorivosti pod Javorinou, na mnohých oslavách narodenín atď.
atď.
Ale roky pribúdajú a dych sa akosi kráti. Preto si vždy musím
dobre rozmyslieť, kam pôjdem. Zatiaľ je pre mňa najlepšie, keď
ma zavolá kamarát Kimák zo Saratogy k nemu na chatu. Je tam pre
staršieho človeka predsa len určité pohodlie a predovšetkým
dobrá spoločnosť kamarátov zo známych osád. Sú to všetko
"chlapci" okolo päťdesiatky, ale cítim sa medzi nimi ako
rovesník. A mnohokrát sú mi ich príbehy a vtipy aj inšpiráciou k
tomu, čo robím: ku kreslenému humoru.
Lexo 15.1.2006
