Chata Cementár  sa našťastie ešte stále nachádza v malebnom prostredí Malých Karpát, v oblasti nazývanej KOŠARISKÁ, neďaleko dedinky Borinka.   ORIENTAČNÁ MAPKA,  podľa ktorej chatu určite nájdete...   Chata bola postavená v rokoch 1951 - 1953 stupavskými dobrovoľníkmi  "brigádnický" v akcii "Z", zamestnancami stupavských Cementárni, ako rekreačné centrum pre pracovníkov stupavskej cementárne. Chatu vlastne postavili a neskoršie do nej aj chodievali nadšenci, v tom období zmes ľudí, ktorých ťažko možno zaradiť presne do akýchsi škatuliek. Oficiálne sa v tom čase nazývali - akože inak, ako "turisti"...  Na mene však nezáleží, dôležité je to že mali blízky vzťah k tomuto údoliu, preto že väčšina z nich chodievala sem už od svojej mladosti a niektorí v detstve bývali na Medených Hámroch a tu vyrástli. Mali radi prírodu, lyžovanie, jaskyniarstvo, poľovníctvo a čo bolo na tie časy mimoriadne odvážne, mali blízky vzťah k trampingu... Mená týchto nadšencov nevypadli z pamäti, ale bolo ich veľa.  Predsa však spomeniem aspoň niektorých - boli to stupavské rodiny  Hesovcov, Darašovcov, Škrovanovcov a ďalších...   Pohľad na chatu Cementár z roku 1965.   Chata Cementár sa za krátku dobu po jej postavení stala obľúbenou trampskou chatou. Tie trampské dôvody jej obľúbenosti bolo predovšetkým to, že sa nachádzala hlboko v Karpatoch, bez väčších príznakov civilizácie a hlavne to že bola neznáma ľuďom a nechodievali sem tí, ktorí nemali  vzťah k prírode, romantike a kamarátstvu... Chata síce v letných mesiacoch nikomu z trampov, ktorí mali v širšom okolí svoje campy a táboriská, akosi moc nechýbala a stretávali sa tu len sporadický, občas sa tu zastavili len tak na kus reči, pivo, alebo malinovku...  Ale v zime sem už chodievali častejšie keď sa táborenie stalo ťažším a na miesta kde táborievali napadol sneh... Na chate sa mohli pri dobre vykúrených veľkých kachliach zohriať, mohli sa tu na tie časy lacno najesť a keď chceli zostať na noc, mohli tu i prespať. A tak sa tu stretávali trampi a trampské osady zo širokého okolia. Okolo roku 1957 to boli predovšetkým trampské osady DESPERÁDO, ATHABASKA, mladšia DAKOTA, ale aj starší kamaráti z osád UNCAS a MANILA. Na chate nebola elektrina a svietilo sa petrolejovými lampami, nebol telefón... To všetko prišlo až oveľa neskoršie... V zimných mesiacoch sa sem nedostalo žiadne „mastňácke auto“ a aj v lete ich tam chodilo poriedko, väčšinou len  autá zásobovacie. Chata sa nachádza v strede krasovej oblasti nazývanej podľa borinského hradu... "Borinský kras". Keď sa chata stavala najbližšou stavbou, vzdialenou jeden kilometer od chaty, bola len stará „Dujničová" horáreň a neďaleká maličká poľovnícka chata.  A potom... ak si prešiel sedem kilometrov dole prekrásnym krasovým  údolím dostal si sa do najbližšej dediny Borinky, alebo 12 kilometrov cez hrebeň Malých Karpát do Rače, Svätého Jura, opačným smerom do Lozorna.... Tým všetkým čo som doteraz spomenul, chata naozaj spĺňala všetky trampské prednosti... Ašak najväčšou prednosťou chaty bola veľká spoločenská miestnosť, tak potrebná v zimných mesiacoch k spoločenským stretnutiam trampov a ich osád.... Z  najstaršej histórie chaty Cementárka. Vybraná kapitola z Pekelníkovej KRONIKY SLOVENSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD.

Kapitoly z novšej a novej histórie chaty Cementár pripravujeme...