Trampská osada ALBATROS
 

Ivanka pri Dunaji 1952

Trampská osada ALBATROS bola založená v Ivanke pri Dunaji v roku 1952. Zakladajúcimi členmi osady boli kamaráti Pika, Kaktus, Čumba, Bambus, Cvik a Tibino.

Ako svoj znak – domovenku, si vybrali letiaceho bieleho  albatrosa na zelenom pozadí.

Už názov osady dával tušiť, že vznikla osada, ktorá sa vo svojej filozofii začala uberať aj iným smerom, ako Ivanské  trampské osady v tých časoch.

 Členom osady učarovala voda Malého Dunaja svojou malebnosťou, tajuplnými zákutiami s množstvom zveriny, vtáctva a rýb. Jeho splavovanie bolo teda len otázkou času. Domovským táboriskom - flekom sa stalo prekrásne miesto pri Malom Dunaji Ivančanmi nazývané na Ranči. Neskôr si postavili dve vlastné kanoe a tak  vznikla prvá Ivanská vodácka trampská osada.

 Podľa starých vlajok – cien  trampská osada Albatros zorganizovala svoj prvý potlach v roku 1956 na Ranči, kde sa súťažilo hlavne vo veslovaní a plávaní. Pri táborových ohňoch , ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou trampovania sa už vtedy hrali a spievali české a slovenské, hlavne trampské piesne. Aj hudobné nástroje boli súčasťou tejto zábavy a boli to mandolíny, gitary a harmoniky. Z tohto obdobia sa zachovala aj trampská hymna ALBATROSOV, ktorá sa i dnes spieva pri významných osadných udalostiach.

Popri svojich povinnostiach, lebo to boli zväčša študenti, si našli čas na potulky okolitou prírodou Ivanky, ktorá v tých dobách oplývala množstvom lesíkov, potokov a vodných plôch a hlavne k Malému Dunaju, kde trávievali svoje voľne trampské chvíle.  Príroda im poskytovala odpočinok a hlavne romantiku svojou malebnosťou, tajuplnými zákutiami s množstvom zveriny, vtáctva a rýb.

Už v tých dobách sa  trampi z okolia Ivanky a rôznych kútov Slovenska stretávali na potlachoch, kde súťažením v rôznych disciplínách dokazovali svoju zručnosť, šikovnosť, odvahu  a umelecké sklony.

Pri táborových ohňoch, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou táborenia sa už vtedy hrali a spievali české a slovenské, hlavne trampské piesne. Aj hudobné nástroje boli súčasťou tejto zábavy a boli to mandolíny, gitary a harmoniky. Z tohto obdobia sa zachovala aj trampská hymna ALBATROSOV, ktorá sa i dnes spieva pri významných osadných udalostiach.

Tak ako si to vyžadoval nepísaný trampský zákon, absolvovať jeden veľký vander za rok , osada absolvovala dva suché vandre – Západné Tatry 1954 , Nízke Tatry 1955 a dva veľké splavy – Malý Dunaj / Ivanka - Komárno / 1956 a Vltava 1957.

 Obdobie však veľmi nežičilo trampingu , bolo vtedajšou štátnou mocou zakazované, no napriek tomu  v Ivanke tramping stále prežíval. V  živote to tak býva a keď sa  prví  kamaráti ALBATROSI rozleteli po svete, v trampskej osade  sa  utlmila aktívna činnosť.   

No nie nadlho, lebo prví ALBATROSI mali mladších súrodencov a tí len čakali na príležitosť, aby pokračovali v šľapajach svojich starších  vzorov /súrodencov/ a  tak  oživili  trampskú osadu ALBATROS druhej generácie. Dalo by sa povedať, že to bola stredná generácia trampov ALBATROSOV a tvorili ju  kamaráti Muňóz, Žabotin, Clifton, Pierot, Cekas, Masár a Burčák.

Pešo, na bicykloch a neskôr na motocykloch objavovali okrem okolia Ivanky aj ďalšie lokality Československa  a  po vandri na Morave sa dostali aj do okolia Banskej Štiavnice, kde po Kopanickom našli aj Hodrušské jazero.  Okolie Hodrušského jazera a Štiavnické pohorie sa stalo ich obľúbeným miestom na organizovanie veľkých vandrov po ďalšie roky.

Stalo sa tradíciou, že aj ďalší mladší súrodenci Albatrosov sledovali počínanie svojich bratov a spolu so svojimi rovesníkmi si založili  trampskú osadu ALBATROS tretej generácie.  Boli to Pikaso, Maflo, Blcha a Sup, spolužiaci zo základnej školy. Keďže k dobrej trampskej osade patria  muzikanti a hudobné nástroje, pozvali do osady ďalších členov,  kamarátov Tarzana, Rolfa , Tuláka a Patrika. Tarzan mal už vtedy gitaru a učil sa hrať a spievať české trampské piesne, neznáme Ivanským trampom   Prvé takéto spoznávacie stretnutie sa uskutočnilo  na fleku  vo Forášku.   Neskoršie prijali do osady ešte  kamarátov Mikiho, Huga, Fera a Stenliho. Vzhľadom k vekovému rozdielu strednej a  mladšej generácie  ALBATROSOV pôsobili  v rokoch 1963 až 1967 v trampskom spoločenstve  ako dve samostatné osady . 

Strední ALBATROSI sa viac zameriavali na klubovú činnosť a vandre po Slovensku. Mladší objavili flek "U Rusa" a učarili im aj Senecké jazerá, kde  trávili v lete väčšinu voľných dní. Časť z nich boli učni rôznych profesií, a tak sa obyčajne stretali až v sobotu na táborisku "U Rusa", alebo v miestnych reštauráciách, v "La palome",  alebo v "Britve".

Niektorí totiž bývali v Brne na internáte a domov chodili až v sobotu popoludní /vtedy ešte voľné soboty  neboli/. Na svoj prvý veľký vander sa vydali v pätách  starších ALBATROSOV /tak totiž osadníci nazývali strednú generáciu/, do Štiavnických vrchov na Hodrušské jazero. Bolo to v roku 1963  a od toho času tam chodia pravidelne niekoľkokrát do roka.

 Okrem trampovania sa obidve osady venovali aj športovaniu , hlavne futbalu a tak na pľaci zvanom Marakána /za Ivanským cintorínom pri potoku Biela voda/ zvádzali svoje majstrovské zápasy.

V rokoch 1965 až 1967 väčšia časť ALBATROSOV mladšej generácie narukovala na základnú vojenskú službu.

 V strednej generácii  viacerí boli vysokoškoláci, bývali po internátoch a striedavo boli aj neboli v Ivanke a tak torzo čo zostalo doma sa dalo do jednej partie a začali spolu tráviť voľné chvíle aj v prírode na vandroch - čundroch.

Po návrate kamarátov z vojny a po promóciach vysokoškolákov sa partia dohodla na spoločnom účinkovaní v jednej osade ALBATROS s celkovým počtom 15 členov.

Obdobie ktoré potom nasledovalo možno nazvať zlatým  vekom trampskej osady ALBATROS.

V roku 1967 usporiadala trampská osada ALBATROS svoj ďalší potlach,  na táborišti ivanských trampov pri Malom Dunaji "u Rusa".

Ivanskí trampi vybudovali nad Malým Dunajom lanový most a potlach sa uskutočnil na jeho druhej strane  /od Malinova/. ALBATROSI  vtedy vyhotovili aj svoj prvý a doposiaľ jediný osadný totem, ktorý po potlachu presťahovali na terajšie táborisko U Rusa. Totem sa po určitom čase stratil a zostali na neho spomienky vo forme fotografií a veľkých rohov z maďarského vola /zo zbierky  rodiny Mišíkovcov/, ktoré sú dodnes na chate ALBATROSOV na Hodruši. 

Na fotografii je totem trampskej osady ALBATROS. V popredí kamaráti Pekelník, Klinko a Zemák na potlachu "U Rusa" v roku 1967.

V roku 1968 absolvovali prvé splavy po veľkej rieke – Dunaji z Bratislavy do Komárna a domov, vlakom do Vrakune a po Malom Dunaji zase člnmi do Ivanky. Po likvidácii lanového mostu nad Malým Dunajom neznámymi aktérmi, zhotovili cez Malý Dunaj lanovku. Zorganizovali niekoľko slezín, kde mali aj nepozvaných hostí v zelených uniformách a nápisom VB, ktorí ich aj rozháňali. Aj túto lanovku však stihol osud lanového mosta a spolu so stromami, na ktorých bola upevnená skončila taktiež vo vodách Malého Dunaja.

Fotografia z potlachu trampskej osady ALBATROS

V tých časoch už boli pravidelnými účastníkmi potlachov a slezín  na pozvania bratislavských trampov a to najmä v  Karpatoch.   V osade vyrástli vynikajúci speváci a dobrí muzikanti.

Osada sa zúčastňovala aj rôznych trampských podujatí, kde pravidelne v speváckych  a iných  súťažiach získavala najvyššie ocenenia. 

Zakladali si rodiny a prichádzali na svet ich deti. Vďaka porozumeniu manželiek, ktoré tiež prijali trampskú filozofiu, sa  ďalej utužoval aj osadný život. Pre rodiny bolo treba vybudovať zázemie a tak nastala éra stavieb rodinných domov, kde si navzájom pomáhali, podľa svojich možností a schopností.

Samostatnou kapitolou bola aj stavba spoločnej chaty v Štiavnických vrchoch, v blízkosti Hodrušského jazera.

Myšlienky na ňu sa začali objavovať pri veľkých vandroch, keď stanovanie s partnerkami a neskoršie  manželkami neposkytovalo primerané pohodlie.

Postupom času sa vytvoril medzi trampami  - ALBATROSMI a chatármi na Hodruši veľmi dobrý vzťah, čo zákonite vyústilo do rozhodnutia postaviť chatu práve tu. Chatári, starousadlíci im vyšli v ústrety. Lesníci a baníci ich poznali zo spoločne prežitých večerov v hodrušských krčmách "U Hotentóta" a  "U Kúkela". Potom vlastne už nebol taký veľký problém získať potrebné povolenia. Začali si dávať dohromady  potrebné financie a stálo pri nich aj šťastie, keď peniaze vložili na výhernú vkladnú knižku a vyhrali na tú dobu celkom slušnú čiastku.

V tomto období eufórie príprav na stavbu chaty osadu postihol prvý ťažký úder osudu. Kamarát Pikaso v roku 1972, krátko po promóciách tragicky zahynul, pri plnení pracovných povinnosti. Bol  to ich najveselší  kamarát, vynikajúci spevák a muzikant hrajúci na svoju obľúbenú gombičkovú harmoniku /firma Hlaváček/.

Ivanskí kamaráti trampi po ňom neskoršie nazvali aj minifutbalový turnaj. Družstvo ALBATROSOV ho niekoľkokrát vyhralo a mnohokrát bolo jeho organizátorom.

Po vzniku /spojení/ TRAMPSKÝCH OSÁD IVANSKÝCH sa neskoršie Pikasov memoriál premenoval na turnaj o Dunajský pohár / bol to aj ich pôvodný zámer/.

V roku 1973 bola chata na Hodruši už pod strechou a osadníci v  nej po prvýkrát trávili spoločného Silvestra. Ako bolo už  spomenuté v osade sa skoro každý člen aktívne zapojil do spievania, alebo hrania na nejaký hudobný nastroj a tak zákonite prišiel čas na aktívne tvorenie.

Po kamarátskom naťahovaní sa kamarát Blcha rozhodol, že popri svojom muzicírovaní a spievaní sa stane aj skladateľom slovenskej trampskej piesne. A bolo to dobré rozhodnutie. Hneď jeho prvá pieseň na oslavu prírody a trampského žitia “Strieborný mesiac" bola úspešná a takpovediac medzi trampami zľudovela, lebo sa spieva aj ďaleko od ivanských  trampských ohňov. Blcha zložil aj ďalšie piesne, ktoré boli poznačené tragickými udalosťami v trampskej osade ALBATROS. Osadu totiž postihol ďalší úder. V roku 1982 po dlhej a ťažkej chorobe odišiel tam, odkiaľ nieto návratu aj kamarát Miki.

Trampská osada ALBATROS spoluorganizovala a bola pozývaná aj na rôzne večery trampskej piesne v Bratislave a okolí, a bola vždy zárukou vysokej kvality. Aj v roku 1974 spoločne z ostatnými trampskými osadami z Ivanky zorganizovali v sále Osvetovej besedy "Večer trampskej piesne". Sála praskala vo švíkoch, či už účinkujúcimi, alebo divákmi. Peniaze, ktoré im zostali po zaplatení nákladov na organizáciu , venovali ako dar pre miestnu materskú škôlku. 

Nedá sa nespomenúť, že už spomínaný zlatý vek trampskej osady Albatros, bol aj zlatým vekom ivanského trampingu. Po začiatku účinkovania trampskej osady ALBATROS  na fleku u Rusa  od roku 1963, taktiež iní mladší kamaráti Ivančania  zakladali trampské osady  ako na bežiacom páse. Po Bratislave sa Ivanka stala druhým centrom trampingu na Slovensku /a možno že v niektorých momentoch ju aj predstihla /.

Nestor ivanského trampingu, nebohý kamarát Muharica z trampskej osady ZELENÁ SEDMA sa nevedel vynačudovať, keď u Rusa objavil toľko nových trampských osád. Rivalita v dobrom slova zmysle priniesla aj  zvýšenie kvality speváckych a hudobných prejavov pri táborových ohňoch a popri trampskej osade ALBATROS vznikali v Ivanke aj ďalšie vynikajúce spevácke a muzikantské skupiny.

Samozrejme sa medzi ivančanmi objavili aj noví skladatelia slovenskej trampskej piesne  a trampské osady, ktoré je možné nájsť v spevníkoch a aj na cédečku Slovenskej trampskej kroniky od kamaráta Pekelníka s bratislavskej trampskej osady HAY  RIVER.

V roku 1986 ALBATROSÁCI spolu s kamarátom Muharicom absolvovali aj ich prvý veľký splav po Malom Dunaji z Ivanky  do Jahodnej.

Podľa mienky trampov však ALBATROS je ALBATROS a jeho meno preniklo až za rieku Moravu.

Trampský hudobný súbor ALBATROS sa stal známym po celej republike. So svojím pestrým repertoárom vystupoval na desiatkach potlachov, slezín, večeroch trampských piesní, súťažných trampských prehliadkach.

Osadný spev  zostal však  ALBATROSOM ich najsilnejšou stránkou. V roku 1989 prišlo pozvanie k účinkovaniu do Prahy na "Večer trampskej piesne pri príležitosti 70.výročia Česko – Slovenského trampingu". Bola to veľká výzva a tak pod vedením kapelmajstra Blchu a za podpory člena z najstarších Albatrosov, nebohého kamaráta Tibina sa osada vybrala dobyť „Matičku Prahu". Spolu s rodinami nasadli do autobusu , ktorý šoféroval kamarát Tulák a  odcestovali cez rieku Moravu, ku kamarátom BÍLÁKOM do Chrústenic pri Prahe. Tu absolvovali svoje prvé zahraničné vystúpenie. Na druhý deň potom  absolvovali skúšku ozvučenia a večer v Lucerne v hlavnom programe „Trempové - trempum„ aj pred televíznou kamerou, kde zahrali a zaspievali tri slovenské trampské piesne, ktoré zložil práve kapelmajster Blcha. Odozva bola primeraná prostrediu a podľa vyjadrenia organizátorov  vystúpenie ALBATROSOV bolo z tých lepších.

Deväťdesiate roky minulého storočia a tisícročia priniesli aj veľké spoločenské a politické premeny. Odzrkadlilo sa to aj v trampskej osade ALBATROS.  Niektorí kamaráti sa osade odcudzili a niektorí sa opäť do osady vrátili. Veľkým spojovníkom zostala chata na Hodruši i keď niektorí kamaráti do nej teraz zavítajú iba raz za uhorský rok. S vekom však prišla aj únava a choroby  a tak je kamarátov trampov ALBATROSOV čoraz menej vidieť pri táborových ohňoch.

Kamaráti z trampskej osady ALBATROS, pri svojom vystúpení na potlachu trampských osád HAY RIVER & JICARILLA v roku 2003

Z času na čas sa nechajú presvedčiť a vyrazia len tak na bicykloch k Rusovi, alebo na autách do Karpát zaspievať si na niektorý potlach. Je to obyčajne vtedy, keď sa jedná o potlachy osád, s ktorými mali  a stále majú dobré vzťahy aj spoločné spomienky z minulosti , napr. trampské osady UTAH,  ZLATÁ LÍŠKA, KAMARÁTI ADMIRÁLSKEJ KOTVY a samozrejme staršie ivanské trampské osady.

Zvláštnou kapitolou účinkovania ALBATROV v Ivanke je aj spoločenská aktivita. Kamarát Masár s manželkou Evou prišli na vynikajúci nápad usporadúvania zábavy – plesu  v období fašiangov a stalo sa. Podľa kalendára začiatkom roka organizujú  "Nôškový ples Albatrosov", na ktorý si môže každý člen trampskej osady ALBATROS pozvať svojich hostí.

Ples zahajujú kamaráti z trampskej osady ALBATROS svojimi trampskými piesňami...

Podľa kalendára začiatkom roka sa organizuje  Ples Albatrosov, na ktorý si môže každý člen trampskej osady ALBATROS pozvať svojich hostí. 

Občerstvenie /jedlo a pitie/ si každý prinesie podľa ľubovôle a tak sa stoly prehýbajú pod rôznymi dobrotami, ktoré pripravujú  manželky  a ostatné pozvané dámy . Samozrejme, že nikdy nechýbajú ani podporné nápoje z  viníc a ovocných záhrad.

Na plese dobre padne i vystúpenie  kankánového súboru...

Pravidelnou kapelou, ktorá  tu od začiatku organizovania plesov  vyhráva do tanca je „Ivanská jedenástka„  kde spieva a hrá aj  kamarát Blcha.  Do tomboly sa prinášajú veci podľa uváženia. Niekedy sú to aj prekvapenia na pozdvihnutie spoločnej nálady a výherca býva veľmi často aj poriadne zaskočený. 

V roku 2004 osadníci z ALBATROSU opäť neodolali pozvaniu z Čiech a prijali ponuku vystúpiť v Prahe, pri príležitosti 20.ročnika Memoriálu  známeho českého skladateľa trampskej piesne Jendu Kordu. Spolu s výbornými českými trampskými skupinami vytvorili dobrú atmosféru spevom a hrou českých, slovenských a Blchových trampských piesní.

Život  neúprosne odkrajuje z určeného času, ale niektorých z ALBATROSOV, ešte stále  stretnete aj v prírode pri táborových ohňoch, pod stanom, dokonca aj v kanoe, alebo na iných plavidlách, na vlnách Malého a Veľkého Dunaja a ostatných vodných tokov Slovenska.  

„Ten čas už odišiel , nikdy sa nevráti“... / spievajú v jednej z Blchových pesničiek /.  Čas sa však nedá zastaviť a tak teraz keď sú prakticky už všetci šesťdesiatnici, si najlepšie  zaspomínajú, zaspievajú a zamuzicírujú pri spoločných posedeniach,  keď má niekto z trampskej osady okrúhle výročie, alebo len tak pri poháriku vínka, alebo pálenky, raz do mesiaca v priestoroch ivanského "Denného penziónu", /kde sa už pripravujú na pravidelné posedenia dôchodcov/.

V tomto období, keď Ivančania budú sláviť 800. rokov od prvej písomnej spomienky na existenciu obce Ivanka pri Dunaji si aj trampi ALBATROSI pripomenú svoje 55. ročné účinkovanie v Ivanke výročným potlachom na fleku "U Rusa". Chcú sa tam opäť stretnúť, privítať starých ivanských trampov,  rovesníkov  a ostatných hostí z ich obce a okolia, a spolu si zaspievať a zaspomínať na staré zašlé časy.

Tento krátky oznam je na portáli obce Ivanka pri Dunaji na internete

V kútiku srdca majú však aj jedno veľké želanie  a dosť ich to  mrzí, že deti ALBATROSOV aj napriek tomu, že vyrastali spolu pri trampovaní, chatárčení a muzicírovaní nenašli zatiaľ spoločnú reč - tak štvrtá generácia ALBATROSOV  zatiaľ neexistuje.  Možno, že im toto želanie  veľký Manitou ešte splní, a niektoré  z  ich detí, alebo vnukov opráši a ponesie osadnú zástavu Albatrosov Potom  by  trampská osada ALBATROS  z Ivanky pri Dunaji neodišla na večný odpočinok.

 

Pieseň v pozadí stránky je osadnou hymnou trampskej osady ALBATROS, ktorú zložil kamarát Blcha a spieva osadný chór osady ALBATROS.