V septembri v roku 1952  po zoznámení sa v učňovskej škole a ujasnení si svojich záľub, rozhodli sa učni ktorí sa stali v škole kamarátmi  Akela,  Šedý Lupič tiež  aj Latabar, Šedý Vlk - tiež aj generál Massu a Biely Tesák -  tiež aj Kicko založiť trampskú osadu s názvom  BOJOVÍ VLCI.  Za  šerifa  bol zvolený Biely Tesák – Kicko. V priebehu zimných mesiacov počas pravidelného chodenia do Malých Karpát hľadajú vhodné miesto na  postavenie  chatky ako základne osady.  Vo februári 1953 sme sa definitívne rozhodli. Postavili ju pod horárňou na Bielom kríži, v smrečine nad údolím potoka  Wimera tiež nazývaného  Vydrica,   ale aj Bajzdrica. Do októbra (1953), za prispenia kamarátov z ďalšej novozakladanej trampskej osady OROL, v ktorej boli kamaráti Kondor, Sokol, Víchor, Havran, Achum a Pipšo stojí chatka na plánovanom mieste.

V roku 1953 si kamaráti z osady BOJOVÍ VLCI vytyčujú  svoje osadné heslo:

...a súčasne podľa počutia si zostavujú  aj  údajne nepísané zákony trampingu, ktorými sa chcú riadiť.

Prijímajú zásadu dovtedy zrejme neznámu, že potenciálny a nádejný záujemca o vstup do osady musí absolvovať tzv. skúšobnú dobu troch mesiacov a podľa hodnotenia plnenia “trampských zákonov” a  spoločnej práce v prospech osady, pri slávnostnom “krste” a po zložení sľubu vernosti osade bude do nej prijatý. 

       V osade BOJOVÍ VLCI od  začiatku platila zásada, že tí, čo radi pozerajú na dno pohára v trampskej osade trpení nebudú. Keď nepomôžu napomenutia budú musieť osadu opustiť. Išlo im v podstate aj o to, aby nedávali zlý príklad mladším   a zámienku na prípadné ohováranie osady.

Totem kamaráta Starého Vlka

Neskorší komentár kamaráta Starého Vlka po prijatí do osady k heslu i zákonom bol : 

       „Sú to jednoduché, primitívne vyslovené myšlienky, ale v jadre dobré. Keby sa nimi riadili nielen trampi, ale všetci ľudia na svete, boli by sme spokojnejší a bolo by, nielen v tomto štáte lepšie.“

       Z prečítaných kníh sa dozvedajú o myšlienkach Setona a o jeho Lesnej múdrosti. O ohnivom kríži vyžarujúcom svetlo Pravdy, Krásy, Sily a Lásky majúce svoje “zákony”, ktoré sa odriekajú počas zapaľovania slávnostného táborového ohňa. Ďalej o posvätnosti ohňa a mnohom inom, využiteľnom nie len pri pobyte v prírode ale aj v bežnom živote.

 

Po neporiadkoch zanechávaných “nezodpovednými návštevníkmi“ prvú chatku v roku 1955 s ľútosťou búrajú. Ďalej osada pôsobí bez trvalého miesta.

       Koncom roka odchádzajú kamaráti z trampskej osady OROL na „Veľký zelený vander“- vojenčinu a viac o nich už nepočuť.

       Tento neželaný vander čaká aj kamarátov z osady BOJOVÍ VLCI. Začínajú uvažovať ako ďalej. Nakoľko sú vekovo rôzne ročníky, pre tých, čo sú ešte doma, ostáva úloha osadu doplniť, ale o mladších. K osade BOJOVÍ VLCI sa pripájajú Dlhé Bidlo a Tomy. Medzičasom sa k osade  pripájajú kamaráti Šaman, Bašta, Kremeš, Kelt, mladší Bašťo. 

     Postupne sa však začínajú meniť aj záujmy. Akela sa začína venovať rodine a z osady definitívne odchádza Latabár.   V činnosti pokračujú len Biely Tesák, Massú, Šaman a Tomy spolu s mladými osadníkmi.

       V roku 1960 do osady prichádzajú Pedro neskôr známejší ako Belmondo, Prasiatko , Mark, Vĺča, Pablo, Iko a iní. 

       Podnikajú potulky po Malých Karpatoch a na bicykloch aj ďalej. Od roku 1962 počas prázdnin začínajú uskutočňovať  pravidelné Veľké vandre. V rámci Veľkých vandrov  prešli  Beskydami, Česko-Saským Švajčiarskom, Krušnými horami, Pošumavím, Jizerskými horami, Jeseníkmi, Karlovarskom, Vysokými i Nízkymi Tatrami, Veľkou i Malou Fatrou, Pohroním, Duklou, Javorinou, Bielymi Karpatami, Krajom Jánošíka, Oravou, Slovenským Rajom v lete i v zime, Štiavnickými vrchmi, Magurou, Strážovskými horami. Splavujú Vltavu i Sázavu, Hron, Váh, Dunaj, Dunajec na pltiach. Na bicykloch si prezerajú  Južné Čechy – hrady a zámky, Šumavsko, idú do Strážnice i do Slavkova, podnikajú veľký Malokarpatský  okruh : Bratislava - Trnava – Buková – Plavecké Podhradie – Bratislava. a iné.  Občas sa pozrú aj za “kopečky”. Balaton, Krakow, splavujú Veľké Mazurské jazerá, zúčastňujú sa na stretnutiach Harczerow, ako aj pobytu na Krakowskej  základni pod Tromi korunami.

Medzičasom  sa  pokúšajú  znovu  vybudovať  základňu  ale bezúspešne. Neuznávajú osadu pri osade a hľadajú vhodné miesto pre svoj camp. V údolí Wimery  je  už  veľa  osád  a  presne  pod  pôvodným campom  BOJOVÝCH VLKOV v roku 1963 stavá svoj camp trampská osada ZLATÁ LÍŠKA .  Vhodné miesto nachádzajú nad   Red riverom v údolí Červeného potoka pod veľkou lúkou trampmi nazývanou "Saharou", vlastne na jednom bočnom prítoku pod lesnou škôlkou. V roku 1966 začínajú pracne budovať novú osadu.  Postupne budujú rôzne stavby a opäť prestavujú. Zo začiatku si postavili malú útulnú chatku, ktorá svojím usporiadaním  a  neskoršie  pristavením  podkrovia vedela poskytnúť prístrešie pomerne početnej osade.   K  osade sa pridáva aj trampská osada KRÁĽOVSKÍ KORZÁRI  - bratia   Brko,   Korzár a Hurkáš a Malé pivo a  aj ďalší gitarista  kamarát Kaktus.

Chatka   vynikala   vždy  čistotou  a  útulnosťou. Pri dverách bol odkaz k náhodným návštevníkom  - i preto že chata  ostávala otvorená - na pekne vyzdobenej  preglejke  s vypálenými pravidlami. Totiž po príchode  Starého Vlka do osady v roku 1967 a jeho prijatí v roku 1968, prezerajúc kroniku, čiastočne „odkaz  prichádzajúcemu návštevníkovi“ do osady z roku 1954 doplnil a vypálil ho do preglejky a umiestnil ho do chatky.

Prevládali tu i nápisy, ktoré boli umiestnené vo vnútri chatky, zo Setonových myšlienok o Lesnej múdrosti. Tieto myšlienky v osade najviac presadzoval ich osadník kamarát Starý Vlk. Aj jeho zásluhou sa osada vlastne stala nositeľkou setonovských zásad. Na čestnom mieste stáli zásady štyroch svetiel vychádzajúcich z ohňa - krásy, pravdy , sily a lásky.

Pri horárni Kocmunda sa v roku 1967 začína stavať turistická chata Spojov nazvaná Klinec. Kamaráti z osady BOJOVÝCH VLKOV pri jej výstavbe výdatne pomáhali. Tu sa Kicko a kamaráti stretávajú so Štefanom neskoršie známym ako Starý Vlk a pozývajú ho na chatku BOJOVÝCH VLKOV. Po nadviazaní kamarátskych vzťahov,  dlhších úvahách a súhlase osadníkov ho  priberajú do osady medzi seba. Má bohaté skúsenosti z turistiky, ale o trampingu toho vie málo. Zo začiatku ho udivujú mená, pod akými sa mu predstavujú kamaráti pri táborových ohňoch. Nevadí, po návštevách v rôznych osadách sa rýchlo orientuje a po niekoľkých mesiacoch by si nikto cudzí  netrúfal tvrdiť, že sa k osade pripojil len nedávno. 

       Neskoršie často Starý Vlk hovorieval:

         „Na  BOJOVÝCH VLKOCH som našiel dobrých a úprimných kamarátov, zapáčilo sa my tam a začal som tam občas aj chodievať  a nakoniec  som vstúpil do ich osady.“

       Po čase si Starý Vlk prezerá  kroniku osady a ako výborný kresliar ju dopĺňa primerane k textu. Navrhuje rôzne vylepšenia na základni, pri úprave studničky a iné. Dáva cenné rady nielen nám, ale aj iným kamarátom z iných osád. Sú pomerne často rešpektované. Spolu s Bielym Tesákom sedáva vo viacerých porotách počas potlachov a pokúša sa zmeniť české hodnotiace Umííí za slovenské Viiee. Čiastočne sa tento návrh realizuje.

       Postupne sa dopĺňa osada o nových členov, starší odchádzajú na Veľký zelený vander. Po dlhšej rodinnej odmlke sa opäť objavujú Akela i Massú.

       Od roku1967 sa občas zúčastňujú na slezinách a v roku 1968 sa rozhodli o účasti na prvom výročnom potlachu ZLATEJ LÍŠKY. Je to pre mladých prvá skúsenosť a poučenie, ako to prebieha na takýchto trampských podujatiach.

Pri jednej z návštev  Starého Vlka na jeho chatke v Neštychu nad Svätým Jurom v roku 1992, kamarát Pekelník a Svorád zaznamenali spomienky Starého Vlka, veľmi rád a ochotne vyprával o rokoch ktoré prežil s osadou BOJOVÝCH VLKOV, ale i o tom ako začal do prírody chodiť veľmi dávno v rokoch 1934 - 1935 ako skaut, i to že keď sa stal skautom v Štubnianských Tepliciach mal len 16 rokov, avšak nezabudol pripomenúť že s trampmi začal chodiť už vo svojom staršom veku niekedy v roku 1967.

 

Časť Vlkových trampských  spomienok, preto že sú veľmi zaujímavé vyberáme:

„Na BOJOVÝCH VLKOCH sme si urobili pekný totem - sám so ho tiež pomáhal vyrezávať dlátom a k tomu totemu sme si urobili i legendu, čo jednotlivé jeho znaky znamenajú a takto som si ju zapamätal a poznačil - / zdola nahor.

Prichádzame do osady BOJOVÝCH VLKOV, aby sme v priateľskom kruhu, okolo večného ohňa, ktorý je svetlom pravdy, sily, lásky a krásy plnili všetky zákony osady, ktorým budeme navždy verní a nikdy ich nezradíme.   Ako členovia osady BOJOVÍ VLCI sme boli a budeme po celí život verní svojmu  národu v myšlienkach, slovách i skutkoch, aby sme v láske a svornosti spolu tu nažívali, tešili sa zo života, boli veselí, usilovne pracovali.  Čestne, verne, ochotne, družne a zdvorilo sa správali jeden ku druhému, milovali prírodu, chránili sme ju, boli disciplinovaní, veselí a odvážni, vytrvalí aj usilovní, pracovití, ako aj čistotní cez všetky životné prekážky rástli a približovali sa k tej Lesnej múdrosti, ktorá je symbolom nielen starých skautov, ale aj trampov, aby sme dospeli k nesmrteľnej životodarnej dokonalosti prírody a nás v nej.

 

„Na osade BOJOVÝCH VLKOV  sme prežili veľa krásnych chvíľ, hlavne s Kickom, ale aj s tými druhými chlapcami, ja už ani neviem ich mená. Na  osade nás bolo striedavo, osem až desať - niekedy aj viac, ale nie všetci vždy chodili. Niekedy sme boli iba traja - štyria.

            Začali sme veľmi intenzívne prestavovať chajdu.   Odkopali sme kopec, z brvien sme urobili steny, podlahu aj strechu.     Na  strechu  sme   dali plechy z asfaltových kovových sudov, aby nám to nepretekalo. Potom nás napadlo že by sme tam mali urobiť aj krb, lebo predtým tam bola stará veľká pec a tá žrala veľmi veľa dreva a bolo z nej niekedy veľmi horúco, že sa to nedalo vydržať. Veru sa nám hneď nepodarilo ho postaviť dobre, lebo začal dymiť. Potom som v rôznych príručkách čítal, že treba dymovú komoru urobiť takú väčšiu, aby sa dym mal kde zhromažďovať, ale krb zase začal dymiť. A tak sme ho zbúrali a znovu začali stavať. Vypočítali sme aký objem má mať dymová komora a tak sa nám to podarilo. Potom tam bolo veľmi príjemne..

Krb bol presne oproti vchodu.   Bolo to pekné podľa Setona -  ako sa majú také zruby stavať a tiež také Londonovské - no a tak sme tam chodievali. Bola to menšia chatka, taká aby sa dala v zime rýchlo vykúriť. Chatka bola zo severnej strany Malých Karpát a tak v zime tam bývalo veľa snehu. Dole k nej sa schádzalo dole svahom a to niekedy tak napadlo snehu, že dole svahom sme išli po pás v snehu a borili sme sa v ňom než sme sa do tej chatky dostali.

Studničku sme mali hneď pár metrov, takže to bolo také ideálne prostredie. No a keď sme stavbu chajdy dokončili, potom sme ju krášlili. Vonku sme urobili stôl, lavičky, ohnisko a totem ako som už spomínal.   Potom nás napadlo, že by sme okolie mohli okrášliť aj jedličkami. A tak sme ich spolu so Skautíkom  vysadili hádam aj tridsať, ujalo sa ich však len pár.

Asi pred štyrmi, či piatymi rokmi som išiel okolo toho miesta, tak ešte tie stromčeky tam rastú, i keď sú už vysoké, ale po chate už nie je ani slychu , ani chýru. Tuším že jú spálili, alebo zbúrali a tak sme potom nemali kde chodiť.

A tak sme chodievali aj na Zochovú chatu, tam mal jeden kamarát - tramp z Bratislavy takú úhľadnú chatičku pod obrovskými smrekmi. Potom sme chodili do Modry na chatku trampskej osady ČIERNÁ RUŽA a trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ a tam sme sa zoznamovali s ďalšími trampmi a osadami."

Takto si na tie staršie časy osady BOJOVÝCH VLKOV spomína Starý Vlk:

      V Malých Karpatoch a inde počas svojich Veľkých vandrov stretávajú rôzne trampské osady ako napr.:   ONTÁRIO, JAGUÁRI, TÚLAVÝ MUSTANG, ČIERNY PARDÁL, GROS VENTRE, ŠEDÝ GRIZZLY, ČIERNY VAMPÍR, SANTROPE, SARATOGA, JUŽNÝ KRÍŽ, ZELENÁ SEDMA, CONDORI, RÝCHLY BLESK z Lanžhotu, GANAMENIMA, ALBATROS z Ostravy, STARÝ HAVRAN z Košíc, UTAH z Prahy, JLC z  Kroměríž, JLC a SEDMU z Přerova , KRAHULEC, ROSENHEIM, ESTACÁDO, BÍLÁ PEŘEJ z Brna, COLORADO RIVER, VEČNÍ TULÁCI, ŽABÁCI, HELS DEVILES, STŘÍBRNÁ LILIE, SATAN, BIELY HAD, ZLATÝ NETOPIER, JLC Otrokovice, JLC Jihlava, CHEROKEE, GEEZIS a iné. Neskôr sa viaceré z uvádzaných trampských osád zúčastňujú aj na potlachu BOJOVÝCH VLKOV, o ktorom začínajú uvažovať počas svojich stretnutí.

      Uvedené trampské osady  vznikali v rôznom období a niektoré postupom času aj zanikli. Nie sú uvádzané v poradí ako sa s nimi zoznámili, ani podľa rokov svojho vzniku. 

       V  tomto čase sa zrodili opätovne vo väčšom počte aj akýsi vandali vydávajúci sa za trampov.  Sú s nimi problémy v podobe zničených a vykradnutých osád, zanechaných neporiadkov na osadách, ktoré “poctili” svojou návštevou. 

Kolotoč dostavieb, prestavieb a pod. ukončujú rozhodnutím o definitívnej podobe exteriéru a interiéru osady, toteme, domovenkách a vlajke. V roku1969, po doplnení osady o ďalších záujemcov o členstvo, ako Krtko, Bzzz, Sokolie oko, Skautík, bratia Pedro a Dan, Todor, Čibuk, Ruďoch, Evelin, Julis, Ľubo, Maroš, Bob, John, Ria, Kvaky ,Lojzo Kecál a veľa iných. Kamaráti ktorí občas chodievali na osadu Kaprál, Puco, Jendo, Pecúch a Dzobo neskôr zakladajú osadu  GAME FARM.   

Prvý potlach  SPOJENÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD ZLATÁ KALEDÓNIA a ESTAKADO v Ivanke pri Dunaji v roku 1970 a aj trampskej osady DRAVEC.

Uskutočňuje sa veľa potlachov a rôznych slezín po celom Československu, aj  za účasti kamarátov z osady BOJOVÍ VLCI, prípadne aspoň Starého Vlka. Je hovorcom osady. Po desiatich rokoch sa zúčastňujú v Štěchoviciach na 50. výročí pražského UTAHU a na pamiatku tu nechávajú pôvodnú vlajku osady.

Vyhlasuje sa futbalový turnaj o putovný pohár trampskej osady BOJOVÍ VLCI, na ktorý sa hlási jedenásť osád. Nakoniec sa ho zúčastnilo len päť:  

ASCALÓNA, VANDRÁCI, ZLATÁ PODKOVA, KONDOR a domáci. Hlavným rozhodcom bol kamarát Rodrigo z UTAHU. Turnaj sa však nedohral, nakoľko sa našiel “dobrák”, ktorý začal vyhlasovať, že sú  agentmi  ŠTB, pričom ním bol s viacerými “tiež trampmi“ osobne.

Pripravujú potlach trampskej osady BOJOVÍ VLCI k 20. výročiu  osady. Pripravujú ceny do súťaží a upomienkové predmety, pripravuje sa táborák, 20 fakieľ, ohňová 20-ka a  Lesná múdrosť. Zabezpečujú potrebné povolenia.

Potlach trampskej osady

BOJOVÍ VLCI

 k 20. výročiu založenia osady.

Kamaráti z trampskej osady BOJOVÍ VLCI pripravili potlach 30.9.1972 na Pánovej lúke za účasti  248 kamarátov z 28-ich osád a asi 78 samotárov z rôznych kútov republiky – domáce osady z Bratislavy, osady z Ivanky pri Dunaji, Pezinka, Trnavy, Skalice, Košíc, Prievidze, Brna, Prahy, Kroměríža, Ostravy, Lanžhotu i Karvinej. 

       Dvadsať  fakieľ nesených kamarátmi : Starý Vlk, Tomy, Arpy, Charlie, Fotr, Silver, Piga, Lajko, Grizzly, Fedor, Bob, Johny, Luňák,  Zolko, Stojan, Jarmilka, Lajči, Bleška, Ingrid a Kicko zapálilo slávnostnú vatru a ohne Pravdy, Sily, Lásky a Krásy. Po zaspievaní trampskej hymny boli zapichnuté do pripravených dier v táborovom kruhu. Bola zapálená symbolická 20-ka vyrobená z drôtu a rôzneho iného materiálu. V bohatom programe pripravenom osadou boli obvyklé súťaže o ceny. Krásne spievali hostia z Ostravy, Pezinka, Ivanky, Skalice, Lanžhotu, z bratislavských osád sa nedali zahanbiť Johny Blonďák z T.O. UNCAS a súbory  GRANADY, UTAHU, ASKALONY a RÝCHLEHO BLESKU z  Lanžhotu.

            V bohatom programe pripravenom osadou boli  spevácke vystúpenia, veselé rozprávanie a aj športové súťaže. Ceny za spev si odniesli tí z najmohutnejším „Umíííí“ a „Viiiie“ . Túlavý Spevák z  Ostravy, Hary Samotár, Johny Blonďák z UNCASU, Didi a Fučo zo ZELENEJ SEDMY, Brnkaj a Gitka z  GRANADY, Holmes a Bíška z RÝCHLEHO BLESKU z Lanžhotu, zbor UTAHU,  ASCALONA, Pepek z Ivánskeho ESTACADA   a T.O. JAGUÁR. Za veselé rozprávanie Luňák ASCALÓNA z Ladnej, Slon z ALABAMY, Bob Traper z RÝCHLEHO BLESKU. Z indiánskeho päťboja Pecúch z GANAMINEMY, Didi zo ZELENEJ SEDMY a Žĺtko z T.O. SATAN. Za trojboj Kydyx z ONTÁRIA, Malajka z STS a Gejša T.S. V trampskom trojboji boli víťazmi Fedor z ČIERNEJ RUŽE, Macher z TRAPERU a chlapci z Ivanky pri Dunaji. Do športových súťaží sa zapojilo pomerne veľa prítomných kamarátov z rôznych osád. 

Počas potlachu vzniká tichá dilema medzi bratislavskými osadami, či skutočne máju toto výročie. Kto si pozrel kroniku a pýtal sa na niektoré detaily šerifa. alebo prítomných zakladateľov trampskej osady Akelu, či Massúho, dozvedel sa všetko o čo mal záujem z histórie osady. Potvrdil mu to aj najdlhšie chodiaci z mladšej generácie Belmondo, v tom čase zástupca šerifa osady. Otázky smerované na Starého Vlka nemohli byť uspokojivo zodpovedané. Pôsobil v hnutí a v osade pomerne krátku dobu a situáciu, aká bola v rokoch 1952 až 1965 mohol posudzovať len z počutia.

Od roku 1970 sa konajú pravidelne Vianoce a  „Silwesterny“ na horách, pravidelné Vítanie jari, sporadicky oslavy narodenín a pod. 

       Koncom roka 1973 sú na skúšobnú dobu do osady pribraní kamaráti Tibák, Vĺča, Palec Jimmy, Pulec, Vajco súčasný  “úradujúci“ šerif trampskej osady BOJOVÍ VLCI, Cigán a veľa iných. Zo starších  Johny, Jeff  neskôr prichádzajú opäť mladí kamaráti Jojco, Grizly, Tuleň, Tvrdý, Brandýs, Stopár, Andy a iní.

Na tieto časy si spomína kamarát Kicko nasledovne:

       „Skutočnosť, že sme sa verejne objavili na scéne až v druhej polovici 60-tych rokov je daň vtedajšej dobe. Trochu predbehnem dobu, ale v roku 1974 po tvrdom rozchode so SZM naraz sme začali byť v horách nežiadúci a pracne vybudovaný zrub padol. Ostala stáť len  značne poškodená spodná časť. Zlikvidovali sme totálne zničenú vrchnú časť a pokúsili sme sa zachrániť zvyšok. Odveta nedala na seba dlho čakať. Dokonca napriek hrozbe lesného požiaru celá trampská osada bola vypálená a spálený bol aj totem osady. 

        Ale vráťme sa späť...

Po vypálení trampskej osady BOJOVÍ VLCI  definitívne odchádzajú  z osady Akela, Massú, Tomy, Šaman, Belmondo a ďalší.

Starý Vlk nadobudnutím vlastnej chatky v roku 1974 chodí do osady už pomenej a vo februári 1975 odchádza z osady. Svoju vlastnú chatku mal oproti zrúcanine hradu Biely Kameň v Svätom Juri na Neštychu.  Venuje sa však výkonnostnej turistike a zastáva v nej  mnohé vysoké funkcie. Dosahuje titul „Majster turistiky“ a získava titul „Zaslúžilý majster turistiky“. Doháňa čo zameškal v mladosti v turistických cestách “za hranice všedných dní”. Spoznal desiatky pohorí u nás i v zahraničí. Fagaraš a Bucegi v rumunských Južných Karpatoch, od predhoria Pamíru, cez Kaukaz, švajčiarske hory až k Pyrenejam.

Po páde a zbúraní ich chatky v roku 1974  v údolí Červeného potoka sa osadníci sťahujú na Košariská do masívu Volhoviska a neďaleko už zaniknutého zrubu Tornádo – trampskej osady  URAGÁN, budujú ďalšiu, celkove už siedmu chatku.

V poradí siedma chatka trampských osad BOJOVÍ VLCI a MAUNA LOA,  v masíve Volhoviska

Stavajú ju kamaráti Vajco, Pulec, Palec, Jimmy a Cigán. Po čase sa opäť začína kolotoč prestavieb a úprav. Vajco sa po Jimim stáva šerifom osady a Biely Tesák, Jeff a Johny sa aj naďalej venujú mladým. Na potlachy a sleziny chodia sporadicky Vajco a spol. Občas podnikajú Veľké vandre a splavy riek. Mladý sa venujú ako rokoch 1955 až 1974 svojej vlastnej činnosti.

 V druhej polovici 80-tich rokov sú opäť priberaný mladý, z ktorých viacerí sú známi v súčasnosti aj keď nie ako priami osadníci v rámci trampskej osady BOJOVÍ VLCI, ako napríklad Pido, Ičo, Andy, Camyl, Dodo, Vlk či Petino a iní. Pomáhajú pri budovaní zrubu Momičovi a inde. Je na škodu osady, že zakladatelia vypadli z hry a málo, alebo vôbec sa už na dianí v osade nezúčastňujú.

V auguste 1998,  sa rozšírila smutná zvesť medzi bratislavskými trampmi. Dozvedáme sa že vo veku 83 rokov, v sobotu 1.8.1988 odišiel na Večný vander veľký priateľ trampov a prírody Starý Vlk.

Osirela jeho chatka na Neštychu, pod zrúcaninami hradu Biely Kameň, plná prekrásnych trampských suvenírov a predmetov. Jeho miesto však zostáva v srdciach všetkých, ktorí ho poznali ako dobrého človeka….

Kamaráti z viacerých trampských osád pripravili na starom osadnom campe BOJOVÝCH VLKOV  rozlúčku a postavili symbolický kríž pre vzpomienku.

Kamaráti z osady BOJOVÝCH VLKOV nadväzujú trvalejšie priateľstva s trampskou osadou MAUNA LOA a tieto vzťahy sú vlastne aj dôvodom prestavby menšej už starej chatky, za novší zrub.

Občas sa na trampskej osade BOJOVÍ VLCI uskutočňujú spoločné ohne, sleziny i potlachy s trampskou osadou MAUNA LOA.