Osada ELDORADO bola založená v Bratislave,  v apríli v roku 1945,  kamarátmi z  okolia bratislavských ulíc Trenčianskej, Liptovskej a Miletičovej.  Schádzavali sa v klubovni hotela "Tvarožek" na Miletičovej ulici.

Svoj osadný flek mali v Malých Karpatoch v Mariatálskom údolí asi 500 metrov pod krížom, na ceste vedúcej do Marianky. Ich flek bol veľmi pekne vybudovaný, so stálym ohniskom, lavičkami a tromi podsadami pre staré vojenské stany - ihlany. Flek mal dve úrovne a 20 metrov pod ním tečie Malinský potok.

 Oproti cez cestu, na náprotivnom svahu mali svoj flek osadníci z trampskej osady PSANCI. Bola to partia z bratislavského Emiházu - Zátišia.

Neďaleko pod nimi smerom na Marianku mala svoj flek osada CANSAS a ešte trochu nižšie osada FLORIDA.  

Pred kameňolomom pri Peknej lúčke na cestičke, ktorá odbočovala smerom na Borinku, bol starý železničný vagón obsadený trampmi, kde často vídavali kamaráta Mega z trampskej osady SAN DIEGO.

Hore v kopci na Mariatálskej lúke, trampami nazývanej Savana stála chata, kde pôvodne chodila trampská osada ZLATÁ HVIEZDA. Chatu neskôr užívali poľovníci z Bratislavskej Banky a v ďalšom období ju získali kamaráti zo SPOJENÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD SLEPIČKA, DAKOTA, ASUNCION.

Chodieval sem Gimo s partiou a neskoršie aj Flekoš s partiou - kapelník hudobnej skupiny "Pontoňakov". Chata začiatkom roku 1999 vyhorela.

Osadníci z ELDORADA  v roku 1945, hneď po svojich prvých dvoch víkendových vandroch začali postupne nakupovať hudobné nástroje - gitary a aj mandolíny. Ich zanietené poctivé nacvičovanie hry niekedy hraničilo snáď až s fanatizmom.

Ich  hudobným vzorom boli okolité staršie osady FLORIDA, SAVANA, STARÍ a MLADÍ TULÁCI, UTAH, DAKOTA, OSADA VESELÉHO MLADÍ, MODRÁ HVIEZDA, KAMARÁT, a iné

Z okolitých flekov kamaráti občas vyrazili aj do hospody v Mariatáli /dnes obec Marianka neďaleko Bratislavy, na záhorskej strane Malých Karpát/, ktorá sa volala “U Lojza Michalka“. Mariatál sa totiž stal jedným z centier mnohých trampských osád. Predtým takéto centrá boli aj v Dúbravke a Devínskej Novej Vsi.

Na jeden z mnohých vandrov do Mariatálu si Čárli z osady ELDORÁDO spomína takto:

„Na jeseň v roku 1947,  ako každý rok sa konala Mariánska púť v Mariatáli /Marianke/. Väčšina osadníkov z osady ELDORADO mala príkaz od rodičov zúčastniť sa v nedeľu o desiatej hodine slávnostnej omše, nazývanej tiež hrubá, na Záhorí v Mariatáli, čo aj splnili. Po omši sa presunuli na svah nad bazén, kde vytekala voda z objektu „Svätej studne“. Tu na tomto mieste si pútnici umývali oči, tváre, boľavé kĺby a iné, veriac v zázračnú moc vody. Ženičky sa pousádzali okolo a rozbalili batohy a košíky. Strašné bolo pre hladujúcich osadníkov z ELDORADA vidieť,  ako sa babky napchávajú husacinou, kuracinou, pečienkami, rezňami, kvasákmi a domácim chlebom. To všetko ešte zapíjali  vínom, či pivom, ženy pili takzvané krachele - výborné ovocné malinovky. Vedľa týchto dobrôt ležali však na obrusoch aj celé "nohy" makovníkov, syrovníkov a domáce štrúdle.

Pohľadom na tieto dobroty sme boli tak hladní, že nám bolo až zle. Náš flek bol ďaleko, skoro hodinu cesty, ale čo keď aj tak v stanoch po sobotnej noci nezostalo nič. Veď tá saláma nazývaná POLIŠ /česneková polokonská saláma - jedlo proletariátu/ a striedka chleba boli už dávno zjedené.

 Franc, ako dobrý scherif  a veľký výmyselník, ich však zachránil s výborným nápadom. Zavolal Gusta a povedal mu:  

„Gusto nemáš u seba celých 500 korún?“

Mal, bol totiž z nich ako najstarší a pracoval ako inžinier v jednom bratislavskom podniku. Ostatní kamaráti boli väčšinou študenti a učni vo veku 16 - 18 rokov. A tak potom išli spolu za ženičkami, ktoré už boli veľmi spokojné, preto že boli už najedené, s prosbou aby im predali jednu až dve nohy makovníka a syrovníka.

„Proč né, však aj tak už nevuádzeme“

Franc im dával 500 korún počítajúc s tým, že v šnuptichli zostali „enem šestáky“, ako hovorievali.  Bolo zrejmé, že nemali chlapcom vydať späť peniaze z takej veľkej sumy.

„Víš co chuapečku zeber si tí dva koáče, aj tak vypádaš jak keby enem duša chodziva do tebja spávat“.

A kamaráti z ELDORÁDA  mali potom “hody“ za Svätou studňou.

Tieto hody však mali ešte aj pokračovanie, keď sa dvaja osadníci  z ELDORÁDA - Dahol a Lacej vyzliekli do plaviek. Títo dvaja boli takí chudí, že keď si sadli na pútnickú cestu vedúcu pod flekom a skrížili nohy, majúc pred sebou svoje klobúky a ešusy, doniesli ich preplnené koláčmi od Račianskych a Jurských pútničiek. - Peniaze však odmietali zobrať. Pútnici - muži si ich nevšímali, lebo väčšinou za pochodu hrávali šnapsla a štichy si dávali do vačku.“

Povráva sa, že osadníci počuli spievať unavených pútnikov za predspevákom niekedy i úplné nezmysli. Za predspevákovým pôvodným “Raduj sa srdce plesaj duša má“ opakovali: „Raduj sa srnče pléskaj ušama“. Alebo že predspevák upozornil pútnikov že „Pozor ludé tu je jama“ čo mu vraj pútnici potom v zapätí aj odspievali.

Niekedy v roku 1947 ich cieľom jedného z mnohých vandrov boli Medené Hámre, kde sa vybrali stanovať. Za úplnej tmy ani nevedeli ako zišli tzv. Otrokárskym chodníkom dole na lúku pod Medenými Hámrami. Nechajme však ďalej hovoriť kamaráta Čárliho:

„Prešli sme cez lúku, nezastavil nás ani potok a pokračovali sme ďalej. Tma a z toho vyplývajúca únava sa však dostavila. Franc usúdil že treba už rozbaliť tábor. To sme už boli pri Vápennej peci, kde oproti sme prekročili jarok a dostali sme sa na malú plošinu. Chceli sme zasvietiť sviečku, no trikrát nám zhasla a Franc sa sťažoval, že mu "ťahá na ľadviny". Keď sa nám konečne podarilo sviečku zapáliť, zistili sme, že tábor sme chceli vybudovať tesne pri otvore z jaskýň veľkom ako dvere. Ten bol príčinou toho prievanu. Vrátili sme sa teda radšej späť na lúku a postavili dva stany.

O štvrtej ráno nás zobudil horár, pán Krhla s poľovníkmi a prísne nám hovorí:

„Chuapci tady je zákaz stanovaňá, však máte privázaný stan o tabulu zákazu“.

Stany sme síce pobalili, ale už sme na tom mieste zostali - a tak nás za nich potrestala horárova krava Ružena - stačilo len trochu nepozornosti a už žvýkala košeľu a jedny plavky. Vyvrhla ich síce za chvílu, ale dosekané ako rešeto.

Vtedy sme tu stretli aj profesora Karola Silnického, vedúceho tunajšej jaskyniarskej skupiny, ktorý ma na strednej škole učil prírodopis....“

Neskôr kamaráti z ELDORÁDA mali svoj flek na Muflonej lúke nachádzajúcej sa pod kopcom Hviezda, na Popálenom, asi v polovici cesty medzi hájovňami hájnika Veselého a Horvátkou. V blízkosti sa nachádzala vynikajúca studnička, ktorá je teraz chránená krásnym otvoreným prístreškom.

Od roku 1974 sa stretávali na Čárliho chate, ktorú má postavenú na Košarisku pri Borinke,  ale len pri rôznych výročiach. Chata je na vrchole kopca za horárňou Dujnič.

Prvým šerifom osady bol Kid, ktorý však zomrel v roku 1948. Odvtedy bol šerifom osady Franc. V osade sú - alebo boli: Čárli, Kavka, Joe, Joe La Čin, Dahol, Červený Lacej, Bill Frog, Sleepy, Mlčúch, John Brille, Oli, Aida, Špáratko, Stanley, Buggi, Jerri, Čierná kavka, Hrbatý Igor a Šaňo.

Osadu už navždy opustilo osem kamarátov.

            V osade tiež krátkodobo boli aj Fred Púr, Ellen Bag, Ida, Marta, Mary Woogi, Gita, Máňa a Tedy. V začiatkoch osady pôsobil v nej aj Kekso - mandolinista, ktorý sa stal neskôr členom osady UNCAS.

V roku 1980 pribrali  za členku Borku - manželku Johna - šerifa trampskej osady CANSAS. Od roku 1980 majú aj novú domovenku - osadný odznak.

ELDORÁDO sa od roku  1946 zúčastňovalo všetkých speváckých trampských súťaží. V roku 1946, rok po 2. Svetovej vojne, osadníci z ELDORÁDA boli na prvej takejto súťaži ako diváci, na Richte /voľakedajšie kultúrné stredisko na bratislavskej Kolibe, ku ktorému bol pridružený aj malý výčap/, a dnes si už ani  nepamätajú, kto túto súťaž vyhral.

V roku 1947 sa konala súťaž v sále krčmy "U Meszároša“ v Rači. Osada ELDORADO sa už aktívne zúčastnila a napriek tomu že boli nováčikmi v tejto súťaži, skončila na peknom štvrtom mieste. Odmenou "zemiakovou medailou" bola  krásna zrubová miniatúrna chatky, ktorú vyrobil kamarát Foxo z trampskej osady SAMOTÁRI z Rače a neskôr člen trampskej osady UTAH.

V roku 1948 sa súťaži nezúčastnili z dôvodu úmrtia ich šerifa Kida.

V roku 1949 Kavka /vtedy Čárliho snúbenka/ s Johnym Brilem, obaja klaviristi, nacvičili so "zástupcami"  ELDORADA tri piesne do súťaže: Príďte kamaráti, Na západ je cesta dlouhá a Púlnoční slunce.

Franc hral na mandolíne a spieval prvý hlas, Čárli na gitare a spieval druhý hlas, Joe na mandolíne a spieval tretí hlas a John spieval štvrtý hlas. 

 Skončili na druhom mieste hneď za trampskou osadou FLORIDA. Mimochodom, túto súťaž poriadala trampská osada UTAH a ceny do nej venoval legendárny cyklista Vlasto Ružička. Tieto piesne nahrali v pasáži hotela Paláce na platne, ktoré vtedy boli z použitých röntgenových snímkov a ihlu gramofónu nahrádzal tŕň z ruže.

Porota v zložení Janko Matuška zo Slovenského rozhlasu, Bonzo z Bratislavských STOB a Bob Hurikán, z osady HURIKÁN. Porota však neskoršie zmenila poradie, keď ELDORÁDU ubrala body za pieseň v  tých časoch nevhodnú, označenú ako kozmopolitickú a tak sa ocitli na treťom mieste.

Predstihla ich osada UNCAS s legendárnym Johnom Blonďákom. Osadníci z ELDORÁDA neprotestovali, lebo ako povedali, cena bola  v tých správnych rukách.

 Inak bežný zbor ELDORÁDA bol známy, podobne ako zbor trampskej osady SAVANA s obsadením 2 - 3 gitary, 5 - 6 mandolín, 1 mandolínové banjo, 1 havajská gitara. Čárli a Kavka spievali a hrali  v neskoršom období, po dobu 25 rokov, v speváckom zbore trampskej osady UTAH a k ním sa neskôr pridal aj ich šerif Franc.  

Franc hrával aj za Pontóňakov resp. Veteránov v Trampskom clube v Rači. K Pontoňákom sa v roku 1977 na jar pridali aj Čárli s Kavkou a spievajú spolu na rôznych podujatiach. Bolo tomu tak z tých dôvodov, že väčšina stálych členov - hudobníkov trampskej osady ELDORÁDO zomrela, či tragicky zahynula.

Čárliho zrub stojí na Košarisku v Malých Karpatoch

V dnešných časoch je hlavným ťažiskom kamarátov z osady ELDORÁDO oblasť Medených Hámrov a Košarísk, Granada, ako aj Železná studnička a Kačín. Ale sú to aj iné miesta, Ivanka pri Dunaji, na Zochová chata, rekreačná oblasť Malé Leváre a stretnutia u Borky pod Bôrikom.

Osada Eldorádo nechodievala len na svoj flek, ale častokrát vyrážala do vyššie spomenutých miest a k tomu možno ešte prirátať časté pobyty na Sklenej Hute - to je oblasť medzi dedinou Ompitálom /Doľany/ a vrchom Roštún /Vápenná/, ako aj návštevy u spriatelenej osady MODRÁ HVIEZDA, na ich prenajatej chate na Devínskom jazere.

Práve k Devínskemu jazeru sa viaže i jedna z príhod, ktorú osadníci zažili. Bolo to v krčme „U starej Vačkovej“. Zavítali sem v dobe, keď ešte Pubo hovoril o nich že sú „trampskí učni“.

Čárli si na tieto časy spomína takto:

„Táto krčma sa nachádzala vedľa železničnej trate, vlastne vedľa jej odbočky Devínske Jazero - Stupava. Dnes je v týchto miestach rozsiahla záhradkárska oblasť.  V krčme sa čapovalo hlavne pivo. Oproti výčapu bola umiestnená hudobná skriňa - ORCHESTRIÓN. Pre tých neskôr narodených treba ujasniť, že skriňa orchestriónu mala vo svojom vnútri veľký valec s dômyselne usporiadanými kolíčkami, ktoré pri otáčaní valca stláčali a rozozvučali rôzne vyladené kovové platničky a tieto vyludzovali pre práve nastavený volič zvolenú pesničku.

 Osadníci z ELDORÁDA hádzali do tohoto automatu ťažko doma vybojované korunky. Orchestrión, ale ako na potvoru mlčal a hltal korunky. Konečne sa však mladých osadníkov z ELDORÁDA  uľútostilo staršiemu trampovi Dickovi z osady DESPERÁDO /ten sa mal stať pôvodne kňazom/. Počkal kým babka Váčková odišla do skladu a potom chlapcom povedal:

„Pozrite sa, to sa robí takto!“

Otočil sa chrbtom ku skrini a riadne pätou do skrine kopol. Orchestrión spustil melódiu a na úžas všetkých vysypal zo seba všetky korunky a nie len tie čo tam osadníci nahádzali. A tak piva bolo dosť a ušlo sa aj celému DESPERÁDU. Neskôr osadníci za odmenu zahrali Dickovi ešte niekoľko pesničiek a aj babka Vačková sa tešila, aký ma v ten večer veľký obrat!“

Osadníci z ELDORÁDA chodievali aj na  Dunaj - Veľkú rieku. Osada však akosi na Dunaj zanevrela po strate prvého šerifa Kida, keď sa v roku 1948 utopil v priestore medzi Rusoveckým ramenom a Rusoveckou plážou. Joemu sa ho nepodarilo zachrániť, zostala mu v ruke len šatka z potápajúcej sa hlavy.

Často krát osadníci chodievali aj na Kamenný mlyn, kde ich zlákala osada FLORIDA. S touto osadou boli vo veľmi tesnom styku, pretože Jokes a Pepo boli Čárliho spolužiaci z Bratislavskej reálky. Na tejto škole tiež študoval aj Bonzo a Sleepy z FLORIDY, ale vo vyšších ročníkoch. Toto priateľstvo sa ešte viac utužilo, keď kamarátov z ELDORÁDA - Kida, Franca a Čárliho pozvali FLORIĎÁCI na svoju oslavu tretieho výročia založenia osady, ktorá sa konala „U Huliho“ na Mýtnej, v susedstve reštaurácie "U Mýtnika"..

Čárli s Kavkou v súčasnom období hrávajú aj ako duo, ale rádi si zahrajú aj na výročiach trampských osád či priateľov striedavo aj s Larčim a Ivom zo Stupavy, alebo spoločne aj s Rudom alebo Mariánom synom Manciky a Johna Blonďáka.

Čárliho zrub stojí na Košarisku v Malých Karpatoch, vari na najkrajšom mieste tejto rekreačnej oblasti, na príkrej skale nad sútokom dvoch potokov, pravda s miernejším prístupom spoza Dujničovej horárne. Stavbu dokončil s Braňom Meškom v roku 1974. Odvtedy otvorenú verandu na chatke zastrešili a zasklili, ale celkový ráz chatky sa tým zmenil len veľmi málo.

Dnes ELDORÁDO žije už len dvojčlenné:  Kavka a Čárli. Zbytok členov tejto známej osady sa chová k svojej osade pasívne. Tá aktívna časť osady ich už navždy opustila a odišla na večný vander.

Kavka a Čárli z trampskej osady ELDORADO tvorili vynikajúce spevácke duo a spolu vyhrali množstvo cien na potlachoch v spoločnom duo speve. Jedna z cien, ktorú dostali za prvé miesto v duo speve v roku 1988, na potlachu trampských osád ZLATÁ KALEDÓNIA a ZELENÁ SEDMA v Ivanke pri Dunaji, je i táto dubová malovaná placka.

Pieseň"OHIO" v pozadí stránky spievajú kamaráti Kavka a Čárli z trampskej osady ELDORÁDO na potlachu trampskej osady GAME FARM 6.7.2002 na Žabáku v Malých Karpatoch