Trampská osada Granada bola založená v Bratislave v roku 1933. Svoj camp mali na jednom z prekrásnych miest v hlbinách pohoria Malých Karpát a aj keď v dnešných časoch tam už pôvodný osadníci dávno nechodia, aj tak tomuto nádhernému miestu zostal legendárny názov známy azda všetkým trampom na Slovensku "GRANADA" .

            Osadu založili kamaráti Kodl, jeho brat Oto, Dalo, Jozef a Franto. Šerifom tejto  starej osady bol kamarát Kodl.

Zrejme podnet na založenie osady  GRANADA dal jej  prvý šerif, kamarát Kodl, ktorý  jeden celý rok predtým šerifoval v trampskej osade HAWAI založenej v roku 1932 /mená osadníkov z osady HAWAI ktoré sú nám známe - Rajny, Suly, Šaňo, Boba, Eškymo/.

V roku 1933 začali zakladajúci členovia osady stavať zrub spolu s  kamarátom Jimom – predtým šerifom osady GLAZEROVKA a bratmi J.a M.Krecbachovcami (nepoznáme trampské mená). V roku 1934 stavbu ukončili. Zrub si postavili na  jednom z pravostranných prítokov Vydrice  /miestne tiež Bajzdrice/, ktorý steká spod Svätého  vrchu do Bieleho potoka,  na mieste ktoré pomenovali podľa ich osady GRANADA.

 

Tu v Granadskom potoku, akoby v krstnom kúpeli sa kúpavali aj deti osadníkov z GRANADY, prežili pre nich, do dnešných dní nezabudnuteľné, krásne chvíle a pekné detstvo. V dnešných časoch Jožan, ktorý na GRANADE vyrastal, hovorí o tom, že na GRANADE dostávali predovšetkým dobrú výchovu, získavali húževnatosť, správny vzťah k prírode, naučili sa samostatnosti a iným vzácnostiam.

 

Do osady neskôr pribudli kamaráti Jim - predtým šerif osady GLAZEROVKA, Gusto, Zdeno, Jára, Vašek, František a Milan. Na chatu  GRANADY v tých časoch chodievali i ďalší kamaráti a kamarátky, ktorí však neboli členmi osady Šoc, Bob, Kroka, Vlastička, Hilda. Julka, Fanda, Jára, Elemír, Míla, Johny, Ferenc, bratia Jano a  Šaňo, Bob, Bobina , Viktor, Pulec, Indoš a ďalší.

Chata stála o trochu nižšie ako dnešné chaty na Granade. Bolo to miesto, ktoré tvoril „poloostrov“ veľkého meandra granadského potoka.

Chate v neskorších rokoch kamaráti z trampskej osady  GRANADA prestavali strechu. Chata sa síce nezväčšila, ale získala na svojom vzhľade.

 

V roku 1940 sa vysťahovali do Čiech dvaja osadníci GRANADY Franta a Karel. Aj napriek tomu že osada takto stratila dvoch dobrých členov a osadných športovcov, sa  životaschopnosť osady čoskoro opäť prejavila a ešte v tom roku osadníci z GRANADY vyhrali veľký volejbalový turnaj v Dúbravke, usporiadaný TULÁKMI a v roku 1941 sa zúčastňujú podobného turnaja v Lamači.

 

Všetci kamaráti z osady vlastnili lyže a v čase snehovej pohody na nich radi putovali malokarpatskou zimnou krajinou a spoznávali nádherné zimné zákutia prírody. Lyže však mali aj z iných dôvodov, bez nich by sa totiž na vzdialenú chatku v čase prebytku snehu vôbec nedalo dostať.

 

Žiaľ prišli časy  niečím podobné dnešným, keď viacero nielen trampských chát ľahlo popolom. Tak ako teraz, i vtedy sa objavili úbohý  závistlivci trampskej romantiky a voľnosti, zákerný podpaľači, tzv. pseudoochranári, duševne to chorí pyromani, plný akejsi, pre normálnych ľudí nepochopiteľnej nenávisti a zloby.

Na hornom toku Bieleho potoka a aj jeho prítokoch postupne ľahli popolom chaty Fedorova, Mohykánka a Glazerovka na Panskej lúke a potom v roku 1943 vyhorela aj iniciatívou a zásluhou vtedajšej Štátnej a Lesnej správy správy zo Stupavy, aj chata  osady GRANADA. Zdôvodnili to tým - že aby vraj nemohla slúžiť partizánom.

No napriek tomu osadníci z GRANADY toto miesto neopustili a chodili sem naďalej ešte dlhé roky stanovať.

 

Osadníkov GRANADY po vyhorení ich zrubu opantal Dunaj  a v svojej činnosti pokračovali vo vodáckom  DUNAJ KLUBE.

Zápis z osadnej kroniky trampskej osady WAIKIKI,   o založení Dunaj klubu.

Osadníci z GRANADY však začali "vodáčiť" a chodievať na Veľkú rieku  - Dunaj, až po vyhorení ich chatky na Granade po roku 1944.

Trampom na Slovensku, Morave a v Čechách bol DUNAJ KLUB a najmä lodenica tohoto klubu všeobecne známa. V tých časoch pri svojich výpravách na Dunaj sa tu stretávali kamaráti z mnohých trampských osád. Zo známejších osád z Čiech sem chodievali osadníci z trampskej osady HURIKÁN z Hvězdoníc, zo ZELENÉHO KRUHU z Prahy a mnoho ďalších.

DUNAJ KLUB  založili kamaráti z trampskej osady WAIKIKI v roku 1933 /zhodou okolnosti v tom istom roku ako bola založená trampská osada GRANADA/ a postavili na bratislavskom Lide lodenicu, ktorá skrývala na tie časy veľkú trampskú flotilu pozostávajúcu z  viac ako štyridsiatych lodí.

Osadníci z GRANADY našli v lodenici DUNAJ KLUBU výbornú partiu kamarátov a tak členmi tohoto klubu sa stáva aj šerif  GRANADY Otto Hezký a aj osadníci GRANADY - Ing. Dalimír Sitár s manželkou Miladou, Augustín Ižo, Milan Kellner, Jaroslav Horák s manželkou Betkou, Zdeno Strihal a Jozef Tezner s manželkou Hildou.

Do lodenice často chodievali a niektorí sa stali aj jej členmi aj priatelia osadníkov, s ktorými sa poznali už dlhé roky z chatky na GRANADE, Bandy - Marek a Juľka Tykalová - Mareková, brat zakladajúceho člena GRANADY Jozefa Teznera - Lajo Tezner, ktorý bol vtedy majstrom Slovenska v plávaní a mnohí ďalší priatelia a kamaráti.

Osadníci GRANADY Jaroslav Horák a Milan Kellner sa stali v tom čase aj majstrami Slovenska v kanoistike.

Prvý šerif osady GRANADA Karel Hezký, býval už v Prahe, no často ich navštevoval v lodenici a spolu si tu zahrali a zaspievali trampské piesne s kamarátmi zo svojej osady a ďalšími kamarátmi z DUNAJ KLUBU.

Členmi Dunaj klubu sa stalo postupne aj viacero trampov z rôznych bratislavských trampských osád.    

Z osady TULÁKOV do DUNAJ KLUBU vstúpili Ján Kratinoha - Pirát, a Zdeno Tomo s manželkou Eliškou. Z osady MODRÁ HVIEZDA to boli pretekári Alojz Vyskoč - Zíček,  a Ľudovít Šebo - Johny, vicemajster Slovenska v kanoistike. Z osady FLORIDA Ing. Zdeno Trochta - Bonzo, Ing. Jozef Červeň - Jokes, Chovanec - Bob, Jozef Berný - Bob.

 

Pôvodná chata GRANADY teda už dávno nestojí, aj keď jej meno a meno osady sa prenieslo na celú túto trampmi veľmi vyhľadávanú oblasť. Aj starí osadníci sa už pobrali na dlhú púť z ktorej niet návratu. A ako je možné vidieť, že i napriek mnohým neprajníkom tramping, nezaniká,  nezanikol a nezanikla ani Granada.

I keď dnes už len málokto vie, kde pôvodná chatka stávala. Celý okolitý tunajší les, aj ten vyššie od pôvodného táboriska, aj dole  pri potoku, je pre trampov stále naďalej Granadou a kamaráti sa tu tak skoro stretávať celkom určite i napriek rôznym závistlivcom schádzavať neprestanú. Je to už niekoľko trampských generácii ich posvätný trampský les a takým zostane aj naďalej.