Kamaráti z osady MANILA na Veľkom vandri, v Slovenskom raji v roku 1950.

Slovenký Raj Hrabušický most cez Hornád - 1950. Andy a Jimmy - Ataman.

V roku 1950 starý členovia osady už zrejme v predtuche čo ich čaká hľadali možnosť spojenia s inou osadou, aby po ich nútenom odchode nezanikla osada MANILA. Ich voľba padla na osadu ARIZONA. 

A tak v máji sa uskutočnila spoločná schôdza na Zochovej chate - avšak ešte na tej pôvodnej trampskej, ktorá neskôr vyhorela. Za osadu MANILA šerif Jacky spolu s Ocasom a za ARIZONU - Cassidy a Andy. Rozhodli o tom že i keď pôvodne mali zostať ako spojené osady MANILA a ARIZONA, nakoniec sa dohodli na názve osady  MANILA. Pri zlúčení osád chodievali do prírody kamaráti Jacky - šerif osady, Jimy Ataman, Šomes Talian, Ocas s manželkou Ankou. Z tých čo prišli z osady ARIZONA to boli Cassidy, Andy, Gandy, Dave, Pike a Gypsy. Krátko po zlúčení zatvorili podstatnú časť osadníkov  pôvodnej osady MANILA a zostali z nich len Ocas  s manželkou Ankou a noví členovia osady ARIZONA vlastne už MANILÁCI.

Osadníkov z MANILY bolo možno stretnúť všade, kde sa stretávali trampi, najčastejšie však u Babky na Devínskej Kobyle, na Zochovej chate, na chate Baba a tiež na chatkách ktoré boli postavené trampmi v Karpatoch ako Trafika, ktorá stála nad Račou neďaleko skautského kríža. Tu sa tiež nachádzala spoločná chatka osád SAN DIEGO a RED RIVER.

Ďalej to bola chata Hobanka v Švédskom parku, ako i chatka MANILY ktorá stála na Granade. Pri nich mali postavenú chatku traja bratia,  ktorých trampské mená boli Hasák, Vrták a Šperhák. 

A koniec - koncom chodievali všade tam, kde osadníci z tejto osady  sa cítili veľmi dobre, najmä zásluhou toho, že osada tvorila aj dobrý spevácki zbor a to najviac zásluhou kamaráta Myšinu, ktorý bol poloprofesionálny gitarista. Cassidy však spomína že svoj stály flek mali aj na Granade a mali tam postavené i podsady pod stany z guľatiny a tiež chatku, ktorá bola ako iné, v tom čase, vypálená.

V ďalších rokoch  sa členovia osady zúčastňovali rôznych potlachov. Na potlachu na Dunaji získali druhú cenu v osadnom speve.

Jedným žiaľ z posledných celoštátnych potlachov tej doby sa konal v  Zapomenutom údolí na Sázave pri Prahe - v roku 1952. Kamaráti z MANILY prijali pozvanie na tento potlach, ktorý usporiadala osada CANADA z Kolína. Potlachu okrem MANILAKOV sa zúčastnila aj početná skupina trampov zo Slovenska.  Tento potlach sa vyznačoval aj tým, že bol spojený zo speváckými pretekami trampských osád.  Kamarátom z MANILY zostalo na tento potlach mnoho pekných trampských spomienok a zážitkov, medzi inými i osobné stretnutia s Bobom Hurikánom.

V cancáku kamaráta Myšinu z MANILY sa zachoval pamätný zápis Boba Hurikána, ktorý sa nachádza nižšie.

Ako to však už v živote trampov v týchto neslobodných rokoch bývalo, práve tento potlach sa zapísal čiernym písmom do dejín trampingu. Hlavné slovo už na potlachu mala pražská bezpečnosť /vtedajší policajti/, ktorí potlach doslovne rozohnali a aj trampi zo Slovenska mali po potlachu kopec nepríjemnosti, kde na základe oznámení z Prahy a následne začala vyšetrovanie účasti trampov aj bezpečnosť v Bratislave.

Ďalej cesty kamarátov z MANILY viedli i na potlachy, ktoré usporiadali Brnenské osady, či už na rieke Jihlavke, alebo Oslavke. 

Kamaráti z MANILY boli prítomný aj na najväčšom potlachu „Cesta na Severozápad“, ktorý organizovala osada ÚDOLÍ HŘÍCHU, /na Berounke/ v roku 1957. Tohto potlachu sa zúčastnilo asi 800 trampov. Treba však spomenúť aj množstvo menších potlachov aj na Slovensku, ktoré sa vtedajšom trampskom svete konali.

Osada MANILA bola tiež členom STOB - SPOJENÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD BRATISLAVA. V neskoršom období sa však prevažná časť osadníkov MANILY stáva chatármi. Myšina a Andy si postavili chaty na Košariskách, Jerry a Zolo na Dunaji, Šedivý na Dobrej vode, Jim Atamán na Tomkách, Jucky v Závode, Cassidy za Kobylou a Gipsy v Kálnici.

Chatka s menom "Zabudnutý raj" kamaráta Zola, ktorú si postavil v roku 1969 v chatovej osade na brehu Dunaja pri Hamuliakove. Tam na tomto mieste  malo chaty aj viac kamarátov trampov. Tak ako aj im, aj Zolovi  chatku zlikvidovali v roku 1980 pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo.

No i napriek tomu osadníci na svoju osadu nezabúdajú. Možno spomenúť že trebárs i takým spôsobom,  že na oslavu 20. výročia trvania svojej osady MANILÁCI usporiadali potlach na Pasekách.

20. výročie trampskej osady MANILA - Paseky.

Odovzdávanie ceny za veselé rozprávanie kamarátovi Papagájovi. V popredí zľava: Cassidy, Papagáj a Andy.

Súťaže v hode nožom a sekerkou.

Z potlachu na Pasekách. Zľava: Anízek z Brna, Johny Blonďák, Mego, Vindiš. Sediací: Andy a Myšina

Odovzdávanie ceny kamarátovi Škohlíkovi za sólo spev.

Nakoniec, spomeniem osadné motto, ktoré si osada privlastnila od veľkého tuláka, trampa a spisovateľa Jacka Londona:

Dňa 7.júla 1998. 
Doplnené 20.januára 2003 a 12.apríla 2010