Na počiatku bol I. oddiel skauta, kde svoje tábornícke začiatky v družine OPÍC prežívali okrem iných i kamaráti Grizly (známy neskôr zo skupiny Veslári), Kiwi, Bob Asevra (zomrel v roku 1998), Rio a Dobrodruh. Po rozpade skautingu roku 197O sa siroty stretávali v skupinkách táboriacich v okolí Košíc. Výpravy sa diali bez mena a bez dôvery k '"divne oblečeným partiám"', ktoré v lesoch stretávali. Jedna partia sa chcela stať klubom pri Časopise ABC, dali si názov "OHIO" (Johny Cooper, Pupe, Slim, Havran, Tik, Dobrodruh a čestný člen Bob Asevra). 

Bolo leto v roku 1972. Chlapci chodili na výlety do okolia Košíc, najmä do Čermeľského údolia (často na bicykli), kde prenocúvali spočiatku vo veľkom krmelci a neskôr pod celtami a stanmi. Podnikali aj výpravy na Slanský hrad, do Slovenského krasu, skúšali hrať na gitaru a spievať trampské pesničky (romance, ryvolovky, kidovky). Užili si spolu Vianoce 1972. Tradícia spoločných Vianoc alebo Silvestrov sa potom udržovala vyše 15 rokov.

Do prírody chodili aj v zime. Jar v roku 1973 vítali na zasneženom Glaci v Slovenskom raji. Zariadili a vyzdobili si jednu pivnicu ako klubovňu, ale čoskoro ju museli opustiť. Následným vlámaním prišli o všetku skautskú, zálesácku a tábornícku literatúru, ktorá bola práve v pivnici.  

 

Pri prvých bližších kontaktoch s trampingom (leto 1973 pri Ružínskej priehrade) im učarovali placky, domovenky a neskôr aj ideológia. Spoznali sa s chlapcami z trampských osád LOVCI VLKOV, ZLATÝ HAD a inými.

So zánikom klubu OHIO (21.3.1974) vznikla trampská osada SOSNA a PRIATELIA TÁBOROVÝCH OHŇOV (PTO).

Meno SOSNA navrhol Dobrodruh podľa stromov rastúcich okolo ich obľúbeného fleku. A priali si slovenský názov. Bolo vtedy v „móde“ mať anglické mená. Najprv boli členmi trampskej osady SOSNA kamaráti Dobrodruh, Havran a Tik. V tejto zostave prežila osada dobu, ktorá sa len tak hemžila potlachmi a aj inými akciami (1974-1976). Sami si vyšili vlajku aj domovenky. Tik až neskôr napísal hymnu osady s názvom MY..., ktorú spievali po Vlajke, pri zapálení táboráka na osadných akciách. 

Prvú pozvánku (Zvadlo) dostala osada na 1.potlach trampskej osady UNION na Kráľovu studňu na deň 18.5.1974.Tu sa úspešne  zapojili aj do súťaží. Dňa 20.6.1974 odišiel na večný vander l8-ročný večne usmievavý kamarát Morský vlk, člen trampskej osady ZLATÝ HAD (vtedy vojak), od ktorého získavali prvé informácie o trampingu. Na pohrebe 1.7.1974 mu kamaráti zaspievali jeho obľúbené „Tulákovy slzy“. Bol to prvý trampský pohreb v Košiciach. V ďalších rokoch potom trampská osada ZLATÝ HAD poriadala na jeho počesť Vlčkov pochod. V roku 1997 to bol 19. ročník.

 

V roku 1974 sa členovia osady zúčastnili Charlyho zálesáckych skúšok. Boli tri. Prejsť pešo z Košíc do Dediniek ( 125 km) za tri dni s minimálnou výstrojov. Za 12 hodín dôjsť sám z Košíc k Tichému plesu vo Vysokých Tatrách a za ďalších 12 hodín k Rovienkovému vodopádu (V. Tatry). Dosiahnuť v zime za tri dni vrch Kremenec na Slovensko-poľsko-ukrajinských hraniciach (oblasť' zvaná Rusnáky). 

Vítanie jari 22.3. 1975 na Kráľovej studni usporiadali košické osady a samotári spoločne s trampskou osadou SOSNA - tá urobila ceny pre dievčenskú súťaž Babinec. S prešovskými trampmi sa bližšie zoznámili na I. potlachu Samotárov na Yukone pri Prešove dňa 17.5.1975.

Dňa 9.8.1975 usporiadala trampská osada NEVADA  prvý Plavecký maratón na Ružínskej priehrade. Dobrodruh bol na krátkej trati asi 6 km tretí, ale pokračoval vo vytrvalostnom plávaní, kde zvíťazil. Plavecké maratóny sa dočkali viacerých ročníkov.

Dňa 11.10.1975 usporiadala osada I. Slávnostný Oheň na mieste bývalého táboriska skautov pri prameni Svätého Ladislava v Slovenskom krase. Názov SLÁVNOSTNÝ OHEŇ (namiesto zaužívaného POTLACH) použili v Košiciach ako prví. Chceli tým naznačiť, že to budú trochu iné akcie, než bývalo zvykom, napr. v súťažiach. Nasledovala šnúra desiatich ohňov (do roku 1984), každý rok jeden, čo nebolo v Košiciach zvyčajné. Akcie boli dosť veľké, niekedy aj cez 150 ľudí. Podľa počasia. Špecialitou súťaží bola fyzicky náročná Opičia dráha. Súťaže boli veselé, také čo preverovali znalosť poznania prírody, súťaže pre samotárske typy i húfy súťažiacich.

V roku 1976 osada prijala medzi seba Fascikla, „dediča Opálových baní“. To sa prejavilo aj na ich aktivite viac smerom k opálovým baniam, pretože Fascikel zameriaval a kreslil mapu baní. 

Dňa 12.6.1976 sa osada spojila s bývalým klubom ABC (Kolumbovskou hliadkou prírody) "KHP TAGUÁN"  v ktorom boli priatelia Sotanak, Dano,  King  neskôr zvaný  Pazúr a  Omar. Štvorku chlapcov dal dokopy /16.10.1972/ záujem o prírodu a ideály priateľstva z foglaroviek. Od roku 1972 do zákazu klubov ABC /asi v roku 1975 plnili úlohy z redakcie v rámci celoročných hier, vyvrcholením ktorých bolo viacdenné letné táborenie. Trampovanie bolo logickým pokračovaním života v ich „postklubovej ére“. Boli mladší od vtedajších členov trampskej osady SOSNA o niekoľko rokov a pod názvom trampská osada SOSNA & TAGUÁN (písali si aj S&T) dosiahli vrchol svojho obdobia. 

Taguán (Pteromys petaurista) je čosi ako veverica s blanou medzi končatinami. Vďaka nim môže plachtiť pri skoku zo stromu na strom.

Vlajka taguánskej časti osady sa štýlovo podobala " sosňáckej" a obe sa vešali na spoločnú tyčku. Jednu dobu nosili rovnaké čierne kordové košele a šatky tyrkysovej farby. Sleziny bývali opäť v klubovni (v zariadenej pivnici rodinného domu u Dana).Sleziny zahajoval šerif zapálením dvoch sviečok.

Okrem potlachov, súkromných snemov s voľbou šerifa, Silvestrov, Jarníkov, Košických trampských maratónov (beh na 14 km), premietaní diapozitívov i filmov z vandrov pre trampov, podnikali aj dlhé letné vandre zvané "Expedície" (Šumava, Fagaraš - Rumunsko, Poľsko - NDR, Juhoslávia, Grécko, Bulharsko). Boli to krásne chvíle a neuveriteľné zážitky.

Osadníci v roku 1976 vytesali a namaľovali krásny totem, ktorý stával na fleku pri Prameni sv. Ladislava  9 rokov. Samozrejme viackrát opravovaný. V roku 1985 bol rozpílený, prinesený do mesta, reštaurovaný a uložený v pivnici. Dnes je " skladací". V roku 1977 prebiehala dlhodobá hra pre trampov Poklad na Striebornom jazere.  

K 1.1.1979 mala osada 9 členov: Tik, Dobrodruh, Fascikel, Havran, Števo (Merreider), Sotanak, Pazúr, Omar a Dano. Čestní členovia prijatí na II. sneme 17.6.1978 boli Lili (trampská osada PRVÉ OHNE, Gaštanová manželka), Ryan z Prahy (bývalý náčelník klubov ABC a Grizly (Sasák).

Na III. osadnom sneme dňa 15.6.1979 z osady odišli Omar, Havran a Števo.

Osadníci sa zúčastnili  Festivalov trampskej piesne PORTA 1978 - 1982, nadviazali kontakt s kapelami Ebenovci, Flek, Zelenáči, s majstrom Zdenkom Burianom..

Keďže Dano emigroval na Západ, stratili osadníci aj klubovňu v ich dome. Vybavili si však opustenú a zdevastovanú pivnicu (na Poštovej ulici) a po mnohých hodinách brigád (asi 3 mesiace) otvorili svoju tretiu klubovňu dňa 23.12.1979. Na klubovni spolupracovali s trampskou osadou WENTTER. 

K 1.1.1980 mala osada 6 členov: Dobrodruh, Dano, Fascikel, Pazúr, Sotanak a Tik .

Dňa 9.2.1980 boli aj oni zakladajúcimi členmi DOHODY LESNEJ MÚDROSTI.

Dňa 19 11.1980 boli spoluorganizátormi "Prvého premietania" diapozitívov a aj filmov z vandrov, kde bolo asi 30 prítomných. Akcia sa konala ešte 7 krát.

Na VI. ohni  v roku 1980 za čestného člena prijali kamaráta T. S. Angare - ho. Dňa 31.1.1981 sa spojili  s trampskou osadou S&T (Fascikel, Dobrodruh, Pazúr, Sotanak, Tik) a trampskou osadou WENTTER (Bobry, Caramelo, Drobček –dievča, Lone) v klubovni. Spojka " & " už nemohla vydržať,  a tak sa vrátili k názvu SOSNA. Vlajka trampskej osady SOSNA bola doplnená o plachtiaceho taguána a padajúcu hviezdu. Za šerifa zvolili kamaráta Fascikla. Pokračovali v mnohých bezva vandroch a prispievali v príprave spoločných veľkých košických akcií. 

 

Osadníci zorganizovali pre trampov dve REPORTY. Púšťanie hudby a premietanie diákov z PORTY.

V roku 1983 osadníci pokračovali na dostavbe zrubu T.O. WENTTER pri Helcmanovciach. Zrub i totem pri ňom bol spálený pred dokončením.

Osadné svadby začali 8.1.1983 Dobrodruh a Soňa. K 1.1.1984 mala osada 8 členov. Z osady odišiel Lone.

Dňa 5.7.1984 svadba Fascikel a Potápka. 

Dňa 6.10.1984  X. Slávnostný oheň a 12.výročie trvania  osady. Nový šerif Sotanak.  Dňa 23.3.1985 svadba Pazúr a Ildikó.

Dňa 1.6.1985 svadby 0mar a Drobček, Bobry a Nika. Osada bola stále aktívna.

V roku 1986 spoločná trampská činnosť upadala, Fascikel sa naďalej venoval dubnickým opálovým baniam. Vyhral 2.miesto v súťaži Hledáme dokonalé projekty s projektom Múzeum dubnických Opálových baní. Mnoho sily a času venoval táborom Stromu života na Dubníku aj Sotanak.

Dňa 21.5.1987 svadba Tik a Katka. Koncom roka Caramelo a Bod'a.

Kronika pokračuje len dátumami a názvami akcií.

Po roku 1989 sa Dobrodruh angažuje v Skautingu, vydáva skautský časopis.  

V roku 1990 osadníci zorganizovali XI. Oheň, na ktorý prišlo napriek dlhodobému lejaku pár kamarátov. Akcia sa nakoniec konala v „Ovčinci" (zastrešená ohrada pre ovce) na okraji veľkej lúky pri prameni Svätého Ladislava. Ovčinec bol neskôr zničený.

Neskôr Dobrodruh, 0mar, Drobček a iní zakladajú ekologickú nadáciu s názvom SOSNA. Ešte aj v roku 1998 existuje. Fascikel a Potápka sa v rokoch 1992-93 sťahujú do Čiech.

Osadníci občas ešte spoločne silvestrujú, stretávajú sa navzájom pri jubileách, zorganizujú vander (alebo výlet s deťmi) na známe miesta a vôbec udržujú kontakty a dobré vzťahy. Občas si vyjdú na Vítanie jari či Jesenný oheň.

V súčasnosti sa k osadníkom počítajú kamaráti Bobry, Dobrodruh, Caramelo, Drobček, Fascikel, Pazúr, Sotanak a Tik.