Trampská osada DRAVEC

 Ivanka pri Dunaji 1966

 
 
 

Trampská osada DRAVEC vzniká 1. mája 1966. Bolo to na zvolávacom čundri na fľeku Dravcov pri Malom Dunaji v Zálesí.
Na jar v roku 1967, tiež v máji, sa k osade pridružila aj osada KRAHULEC.

V čase vzniku, tvorili osadu: Dony, Ďula-Blomba, Černý koščúr, Masár, Žila, Čviro, Tinzo, Basista, Hlaváč, Žihadlo, Heli. Neskôr prišli do osady: Fedor, Čumba, Šula, Perečko, Zafi a Kučo. Šerifom osady sa stal kamarát Dony.

 
 

Prísaha trampskej osady DRAVEC

Ja, príslušník trampskej osady DRAVEC prisahám, že nikdy nezradím cestu, ktorú si naša osada zvolila.

 
 

Osada žila plodným životom a s pravidelnosťou chodila na sleziny, čundre a zúčastňovala sa aj potlachov v Ivanke pri Dunaji, Bratislave a blízkom okolí. Rýchle nadväzovala priateľstvá s inými osadami. Miestami veľkých čundrov sa stali Súľovské skaly, Hodruša, Oravská priehrada, Slovenský raj a iné.
V roku 1970 osada napriek počiatočným problémom usporiadala svoj I. výročný potlach.

Poznámka:

Výročný potlach mali dňa 9.5.1970 "U Rusa", a ako spomínal Starý Vlk - tento potlach bol rozohnaný. Avšak časť jeho účastníkov sa presťahovala aj s pivom na pramici po Malom Dunaji z dosahu Verejnej bezpečnosti, kde potlach pokračoval. Brčko v Údoliach nestíchli však píše, že potlach, ktorí usporiadali v roku 1970 bol asi posledný prípad, keď o trampoch písala naša vtedajšia "normalizujúca sa tlač" sympatický. Konkrétne Miro Jáslovský  /Chrestýš/ vo Večerníku  z 22.5.1970 s fotografiou Laca Khandla. Na potlachu sa zúčastnilo vyše 40 osád. Tieto rozporné údaje nezapadajú do seba a je ich potrebné overiť.

70-te roky boli pre trampina ťažké z dôvodu rôznych zákazov a perzekúcií zo strany štátnych orgánov. No vždy sa našli chodníčky, ako sa stretávať na trampských akciách.

 

 

Zapaľovací ceremoniál ohňa z potlachu z 9.5.1970:
 

 

„Volám oheň!

Volám posvätný oheň, ktorý je symbolom večného života a spoločného priateľstva. Nech sú jeho plamene čisté a žiarivé, ako sú naše myšlienky a činy.

Nech spáli všetko nečisté a zlé.

Nech jeho žiara nám dáva silu pri uskutočňovaní ušľachtilých ideálov.

Skloňme svoje hlavy pred ním, starší ale i mladší, pred jeho životodarným teplom a tichou múdrosťou.

Veď je to oheň, pri ktorom sedávali naši otcovia a jeho jas nás bude sprevádzať tak, ako bude sprevádzať i pokolenia budúce.

Vzdajme mu česť. Nezabúdajme, že všetci tí, ktorí už odišli na svoj posledný čunder, alebo do ďalekých krajov, sedia tu teraz s nami.

Sedia a mlčia, preto že hovoriť nemôžu.

Dokážme i tým bezmenným, že na nich nezabúdame a ideme tou istou cestou ako išli oni.

Cestou ktorá nepozná pohodlie a špinu civilizácie.

Cestou po ktorej chodia trampi.

Pri všetkých týchto cestách horia ohne večných tulákov, večne nespokojných, ale opravdivých mužov.

 Horia tisícky táborákov, ktoré spievajú o veľkom priateľstve, voľnosti a slobode.

Všetky ohne volajú diaľkou a túžbou po dobrodružstve.

 Tu je posvätný oheň, vzdajme mu česť!“
 
 

Tu je však potrebné pripomenúť, že v tejto ceremoniálnej reči nie sú použité všetky myšlienky pôvodné - teda myšlienky osadníkov, ale vo veľkej miere sú prevzaté - napr. od spisovateľa Elstnera.

Rok 1972 bol bohatý na trampský život. Bolo usporiadaných veľa slezín a potlachov, aj keď niekoľko ich bol zrušených. Našej osade sa vydaril veľký vander, ktorý sme podnikli na motorkách.

Najväčšou udalosťou nielen pre osadu, bolo vytvorenie dobrovoľného trampského spoločenstva — TRAMPSKÝCH OSAD IVANSKÝCH. Toto združenie dalo ivanskému trampingu veľa. V prvom rade položilo vznik poriadania turnaja trampských osád vo futbale o DUNAJSKÝPOHAR, kde v prvom ročníku získala naša osada prvé miesto. V druhom rade začaľo vydávať trampský časopis ivanských osád Téborák. V obidvoch týchto aktivitách sa významnou mierou podieľal aj Fedor z nasej osady. Škoda len, že pre tvrdú Byrokraciu a cenzúru sa časopis nepodarilo vydávať dlhšie, aj keď príspevkov a chuti do práce pri tvorbe bolo dosť.

Osada v tomto čase veľa korešpondovala s inými osadami hlavne z Moravy a Čiech. Musíme vyzdvihnúť spoluprácu hlavne s Peťulom z trampskej osady z Litoměříc ktorý prispel aj do časopisu Táborák.


V roku 1976, ktorý bol pre  osadu výročným rokom,  usporiadali ďalší potlach /II. potlach mali 6.6.1976/. Bol vyhodnotený ako jeden z najlepšie pripravených potlachov v tých časoch a zúčastnilo sa ho veľa kamarátov z Ivanky, Bratislavy a okolia a taktiež z Čiech a Moravy. Najväčšou poctou osade bola účasť kamarátov zo ZTRACENKY a UTAHU z Prahy, ktorý sa tohto potlachu zúčastnili.

Toto obdobie bolo pre osadu ako jedno z najkrajších. Postupne však z rôznych dôvodov (svadby, stavanie domom...) sa činnosť osady utlmovala a dlhé obdobie akoby osada ani neexistovala. Až v rokoch deväťdesiatych sa začalo meno osady DRAVEC znova objavovať v trampskej spoločnosti.

V súčasnosti je osada znova činná a hlavne kamaráti Fedor a Masár sa zúčastňujú takmer každej trampskej akcie v Ivanke pri Dunaji, kde hlavne svojou pomocou pri príprave dreva a táboriska prispievajú zdarným priebehom týchto trampských akcií. Pravidelne sa zúčastňujú aj slovensko-českých potlachov.