| |
| |
Trampská osada
UNCAS
Bratislava 1947
|
|
|
| |
Trampská osada UNCAS pozostávala z členov staršej osady
JEROME CAMP a vznikla v roku 1947 v Bratislave. Šerifom
osady bol Brendy, prezývaní Dlabák. Ďalšími členmi osady
boli Jimi Ady Diamant, Kekso, Johny Blonďák a jeho squaw
Mancika, Slim, Šulan a Rany. Kamaráti z tejto osady
predovšetkým vynikali úprimným vzťahom k prírode, ktorú sa
usilovali dôverne a hlboko spoznávať.
Osada bola typický obojživelná, bola rovnako doma v Malých
Karpatoch, tak ako aj na Dunaji. No ako to v tie
časy chodilo, Veľká rieka napokon - aspoň v letnom
období vždy zvíťazila.
Hlavným útočiskom osady na Veľkej rieke sa stal Happy Days,
vychýrené táborisko pod vyústením Biskupického ramena. Toto
rameno začínajúce tesne pod Micherovou zátokou, ktoré
vlastne tvorilo ostrov Kopáč, volali trampi aj Teglház,
podľa názvu horárne kde mávali osadníci z UNCASU uskladnené
svoje člny. Ich vodáckym eldorádom bol aj hlavný tok Dunaja
a priľahlé ramená až ku Gútorskej špici.
V zime
zas keď sa na Dunaj nedalo chodiť zvíťazili Malé Karpaty a
najradšej chodievali na Devínskú Kobylu, kde bola chatka
KSTaL, ktorú v zimných mesiacoch okupovali väčšinou len
trampi.
|
|
|
| |
|
Chatka
na Devínskej Kobyle ako ju nakreslil kamarát Lexo |
|
|
| |
|
V
pamätnej knihe sa nachádza veľa trampských kresieb a
zápisov, nižšie sú dve stránky ktoré nakreslili a zapísali
osadníci z UNCASU |
|
|
| |
|
Kamaráti z
trampských osád ARIZONA, ČIERNI STRELCI, KARIBU, MANILA
a UNCAS v roku 1948 pred útulňou na Devínskej Kobyle. |
|
|
| |
|
A takto vyzerala útulňa na Devínskej Kobyle v roku 1949. |
|
|
| |
|
Kamaráti z
trampských osád ARIZONA, ČIERNI STRELCI, KARIBU, MANILA, SAN DIEGO, UNCAS a z trampskej osady TAHITI z Břeclavi v
roku 1948 pred útulňou na Devínskej Kobyle |
|
|
| |
|
Terajší pohľad
z Devínskej Kobyly
foto Pekelník
|
|
|
| |
V roku 1951 sa kamaráti z
UNCASU stali členmi trampskej KARPATSKEJ ZIMNEJ BRIGÁDY.
Cieľom tohto zoskupenia osád a jednotlivcov boli spoločné
zimné táborenia a dlhé túry za každého počasia.
Osada
samozrejme žila i bohatým vnútro - osadným životom. Keďže
v osade boli vynikajúci speváci, ich hlavnou doménou bol
predovšetkým osadný spev. Nezabudnuteľné sú ich stretnutia
a nácviky pod Bratislavským hradom u Johnyho Blonďáka. Ich
vďačným publikom bývali všetci obyvatelia starého domu
z čias Márie Terézie a neraz aj okoloidúci. O ich speváckej
úrovni svedčí množstvo cien ktoré ak osada či jednotlivci získali.
|
|
|
| |
|
O ich speváckej úrovni svedčí množstvo ocenení a cien ktoré
ako osadníci získali.
|
|
|
| |
|
Jednou
z prvých získaných cien v speve osadníkmi UNCASU bola cena pre „Najlepšieho nováčika trampských
závodov“ ktorú od osady MODRÁ HVIEZDA v roku 1947 získal Johny
Blonďák.
|
|
|
| |
|
Nezabudnuteľný
spevák a kamarát Johny Blonďák z UNCASU |
|
|
| |
|
Ďalší však už spoločný úspech dosiahli na
trampských speváckých pretekoch 19.septembra 1948 v Račianskom Kultúrnom
dome, kde v osadnom speve získali druhé miesto.
|
|
|
| |
|
A toto je jedna
z cien v speve, ale falošnom... Pod týmto názvom "falošný
spev" väčšinou sa predvádzali trampské osady a jednotlivci
vlastnými skladbami s veselou tematikou, dalo by sa dnes
povedať kabaretného žánru... |
|
|
| |
|
... takže cenu
za falošný spev získali UNCASÁCI v roku 1954. |
|
|
| |
Osada
a osadníci z UNCASU mali aj bohaté styky s českými
trampskými osadami. Za zmienku stojí Slimová cesta na osadu
HURIKÁN a k Bobovi Hurikánovi v roku 1948, ktorú vykonal
spolu s kamarátom Indošom z osady DAKOTA. Slim tu vtedy
požiadal Boba Hurikána o kresbu a podpis na svoju gitaru. Na
gitare je napísané:
"MLADÍ JAK TA ZLATÁ ŘEKA UTÍKÁ, JEN VZPOMÍNKY ZŮSTANOU"
Žial
Slim krátko po návrate z trampskej cesty k Bobovi Hurikánovi
odišiel na svoju poslednú cestu, z ktorej niet návratu.
Slimovú gitaru však do dnešných čias opatruje jeho brat
Ladislav.
|
|
|
| |
|
Slimová
gitara s vypalovanou kresbou a nápisom od Boba Hurikána |
|
|
| |
 |
V roku
1957 sa v Prahe konala „Prehliadke trampských osadných
súborov“. Z Bratislavy sa na nej zúčastnil súbor pod názvom
„Kamaráti z Bratislavy“. Súbor dal do hromady a viedol
kamarát Šimpy z trampskej osady FLORIDA a okrem iných v ňom
spievali Johny Blonďák z trampskej osady UNCAS, Andy a Gandy
z trampskej osady MANILA a Čuky z trampskej osady FLORIDA.
V tvrdej konkurencii sa súbor umiestnil ako druhý. K zábave
na tomto večere prispela aj hudba trampskej osady ÚDOLÍ DĚSU,
pod vedením známeho trampského pesničkára Pedra Muchu.
Johny
Blonďák s Mancikou vytvorili
spevácke duo ktoré zožalo veľa úspechov, rovnako ako duo
Johnyho s Andym z T.O. MANILA s ktorými zožali veľa
úspechov nielen na Slovensku ale aj v Čechách a na
Morave.
Osada UNCAS udržiavala aj bohaté styky s českými trampmi a
trampskými osadami, zvlášť s Bobom Hurikánom z osady HURIKÁN
z Hvězdoníc, Tonym a Andělou zo ZELENÉHO KRUHU z
Prahy. |
|
| |
Osadníci z UNCASU radi navštevovali aj kamarátov z Čiech a
Moravy na ich vlastných osadách - ÚDOLÍ HŘÍCHU, ZAPOMENUTÉ
ÚDOLÍ, osady v povodí Jihlavky a iné. Napokon vlastne sa
zúčastnili aj Celoštátneho potlachu v roku 1948 v Brne.
Po roku 1950 sa osadníci nevyhli prenasledovaniu trampov,
bezpečnostnými orgánmi štátu. Napokon keď im vlastne
nemohli nič dokázať a ani z ničoho ich obviniť tak im
aspoň odobrali ako "víťazi" ich trofeje - sklenené a
brúsené vázy, ktoré získali za svoje vystúpenia na rôznych
speváckych súťažiach. Odobrali im aj osadné vlajky
a rôzne trampské suveníry ktoré im boli venované mnohými
českými ale i slovenskými osadami. Keď tieto veci osadníci
po ustálení situácie v roku 1965 požadovali späť,
bolo im to prisľúbené ale k uvoľneniu týchto vecí z
bezpečnostných archívov, žiaľ už nikdy neprišlo.
Osadníci z UNCASU neobmedzovali svoje čundry len na
vodáctvo a táborenie na brehoch Veľkej rieky a jej ramien.
Šerif Brendy si našiel svoje zamestnanie v horskom
prostredí Nízkych Tatier a vlastne tu aj tragický zahynul.
Za zimnej víchrice, keď došlo k poškodeniu lanovky na
Chopok. Život v osade ktorú dovtedy viedol Brendy neutíchol.
Iba v osade ich zostalo akosi menej. Niektorí kamaráti si
založili rodiny a osadného života sa zúčastňovali len
niekedy.
|
 |
V zimnom
období, keď ich campy na brehoch Veľkej rieky sa stávali
neprístupnými chodili kamaráti z UNCASU do malokarpatských
lesov. Ich častým zimným útočiskom sa stala stará a neskôr
aj nová Zochová chata, ale hlavne chata Cementár, ktorá v tom
období bývala eldorádom trampov. Peši, naprieč hrebeňom
Malých Karpát, sa väčšinou z Rače brodiac sa snehom sa
vydávalo na Cementárku kamaráti z mnohých bratislavských
osád - MANILY, ATHABASKY, DAKOTY, DESPERÁDA a mnohých a
mnohých ďalších nielen z Bratislavy, ale i z Rače, Jura,
Stupavy a pod...
Nakoniec vlastne v tomto prekrásnom karpatskom krasovom
údolí napevno zakotvil Johny Blonďák s Mancikou z UNCASU,
kamarát Andy z MANILY a veľa iných trampov, ktorí si tu
postavili chaty a vytvorili novú chatársku osadu. Kamarát
Kekso neskoršie presídlil na Záhorie, na Devínske jazero,
kde má chatu spoločne so svojou squaw Bobinou.

| |
|
Keksova a
Bobinina chata Evkeno na Devínskom jazere postavená v
roku 1994 |
|
|
|
|
|
| |
Kamaráti z
UNCASU vystupovali aj v zmiešaných trampských zboroch
pozostávajúcich z trampov z rôznych trampských osád.
Fotografia je z roku 1982 z trampského večera ktorý
poriadala pod názvom PAGODA osada ONDATRY spolu so
spriatelenými osadami..
Na fotografii vyššie zľava: Johny Blonďák z UNCASU, Čárli
z ELDORÁDA, Jimy z UTAHU, Kavka z ELDORÁDA a Bob z UTAHU.
|
|
|
| |
|
Aj 28. mája,
v roku 1983 prišli Mancika a Johny Blonďák
z trampskej osady UNCAS, svojím spevom obdariť kamarátov
na potlach z príležitosti 45. Výročia založenia
trampskej osady UTAH z Bratislavy. foto Pekelník
|
|
|
| |
|

| |
|
Kamaráti
Johny a Mancika aj v svojom vyššom veku často
zavítali medzi mladších trampov a zaspievali im
svoje trampské songy. Placka je z potlachu osady
GAME FARM |
|
|
|
|
|
| |
|
Posledné
roky svojho trampského života Johny Blonďák, prežil na
svojich
cestách najčastejšie spolu so svojím synom Otom na Dunaji...
foto
Pekelník |
|
|
| |
Smutné
udalosti neobišli ani osadu UNCAS. Kamaráti
odprevadili v roku 1991 na posledný vander Johnyho
Blonďáka. V roku 1995 sa za svojím Johnym pobrala
i Mancika. Spolu tvorili neoddeliteľné duo v
občianskom živote, v lužných lesoch na Dunaji, v
horách na Košarisku a najmä na nespočetných trampských
stretnutiach, na ktorých kamarátom spievali. Ich
melodické hlasy už pri táborákoch nezačujeme, no v
srdciach nám znieť neprestanú.
Rodinnú vlajku Blonďákovcov v speve nesú ďalej
synovia Marian a Oto, ktorí vlastne z osadou UNCAS rástli od
svojho narodenia.
|
|
|
| |
 |
Históriu trampskej osady UNCAS zostavil a napísal pre
KRONIKU TRAMPSKÝCH OSÁD
Pekelník z
trampskej osady HAY RIVER.
 |
|
Časť použitých
fotografii pochádza z Pekelníkovho
súkromného trampského archívu, z albumov osád UNCAS,
KARIBU a tiež z Pekelníkových
starších i novších vlastných fotografii. Grafika
Pekelník.


Pieseň v pozadí
stránky "Co nám den zítra dá..."
spievajú a hrajú Mancika a Džono Blonďák
z trampskej osady UNCAS z Bratislavy, nahranú dňa 4.12 1970 na Večere
trampských piesní
v Nemeckom kultúrnom dome v Rači.

©
Pekelník
KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD
História
trampskej osady UNCAS je krátená, plnú verziu si môžeš
prečítať na Pekelníkovom DVD KRONIKA SLOVENSKÝCH
TRAMPSKÝCH OSÁD.

|
|
|
|
|
|