Trampská osada

UNCAS

Bratislava 1947

Trampská osada UNCAS pozostávala z členov staršej osady JEROME CAMP a vznikla v roku 1947 v Bratislave. Šerifom osady bol Brendy, prezývaní Dlabák. Ďalšími členmi osady boli Jimi Ady Diamant, Kekso, Johny Blonďák a jeho squaw Mancika, Slim, Šulan a Rany. Kamaráti z tejto osady predovšetkým vynikali úprimným vzťahom k prírode, ktorú sa usilovali dôverne a hlboko spoznávať.

Osada bola typický obojživelná, bola rovnako doma v Malých Karpatoch, tak ako aj na Dunaji.  No ako to v tie časy chodilo, Veľká rieka napokon - aspoň  v letnom  období vždy zvíťazila.

Hlavným útočiskom osady na Veľkej rieke sa stal Happy Days, vychýrené táborisko pod vyústením Biskupického ramena. Toto rameno začínajúce tesne pod Micherovou zátokou, ktoré vlastne tvorilo ostrov Kopáč, volali trampi aj Teglház, podľa názvu horárne kde mávali osadníci z UNCASU uskladnené svoje člny. Ich vodáckym eldorádom bol aj hlavný tok Dunaja a priľahlé  ramená až ku Gútorskej špici.

 V zime zas keď sa na Dunaj nedalo chodiť zvíťazili Malé Karpaty a najradšej chodievali na Devínskú Kobylu, kde bola chatka KSTaL, ktorú v zimných mesiacoch okupovali väčšinou len trampi.

 Chatka na Devínskej Kobyle ako ju nakreslil kamarát Lexo

 V pamätnej knihe sa nachádza veľa trampských kresieb a zápisov, nižšie sú dve stránky ktoré nakreslili a zapísali osadníci z UNCASU

Kamaráti z trampských osád ARIZONA, ČIERNI STRELCI, KARIBU, MANILA a UNCAS v roku 1948 pred útulňou na Devínskej Kobyle.

A takto vyzerala útulňa na Devínskej Kobyle v roku 1949.

Kamaráti z trampských osád ARIZONA, ČIERNI STRELCI, KARIBU, MANILA, SAN DIEGO, UNCAS a z trampskej osady TAHITI z Břeclavi v roku 1948 pred útulňou na Devínskej Kobyle

            Terajší pohľad z Devínskej Kobyly             foto Pekelník

 

V roku 1951 sa kamaráti z UNCASU stali  členmi trampskej KARPATSKEJ  ZIMNEJ  BRIGÁDY. Cieľom  tohto zoskupenia osád a jednotlivcov boli spoločné zimné táborenia a dlhé túry za každého počasia. 

Osada samozrejme žila i bohatým vnútro - osadným životom. Keďže v osade boli vynikajúci speváci, ich hlavnou doménou bol predovšetkým osadný spev. Nezabudnuteľné sú ich stretnutia a nácviky pod Bratislavským hradom u Johnyho Blonďáka. Ich vďačným publikom bývali všetci obyvatelia starého domu z čias Márie Terézie a neraz aj okoloidúci. O ich speváckej úrovni svedčí množstvo cien ktoré ak osada či jednotlivci získali.

O ich speváckej úrovni svedčí množstvo ocenení a cien ktoré ako osadníci  získali.

Jednou z prvých získaných cien v speve osadníkmi UNCASU bola cena pre „Najlepšieho nováčika trampských závodov“ ktorú od osady MODRÁ HVIEZDA v roku 1947 získal Johny Blonďák.

Nezabudnuteľný spevák a kamarát  Johny Blonďák z UNCASU

Ďalší však už spoločný úspech dosiahli na trampských  speváckých pretekoch 19.septembra 1948 v Račianskom  Kultúrnom dome, kde v osadnom speve získali druhé miesto.

A toto je jedna z cien v speve, ale falošnom... Pod týmto názvom "falošný spev" väčšinou sa predvádzali trampské osady a jednotlivci vlastnými skladbami s veselou tematikou, dalo by sa dnes povedať kabaretného žánru...

... takže cenu za falošný spev získali UNCASÁCI  v roku 1954.

Osada a osadníci z UNCASU mali aj bohaté styky s českými trampskými osadami. Za zmienku stojí Slimová cesta na osadu HURIKÁN a k Bobovi Hurikánovi v roku 1948, ktorú vykonal  spolu s kamarátom Indošom z osady DAKOTA. Slim tu vtedy požiadal Boba Hurikána o kresbu a podpis na svoju gitaru. Na gitare je napísané:

"MLADÍ JAK TA ZLATÁ ŘEKA UTÍKÁ, JEN VZPOMÍNKY ZŮSTANOU"

Žial Slim krátko po návrate z trampskej cesty k Bobovi Hurikánovi odišiel na svoju poslednú cestu, z ktorej niet návratu. Slimovú gitaru však do dnešných čias opatruje jeho brat Ladislav.

Slimová gitara  s  vypalovanou kresbou a nápisom od Boba Hurikána

V roku 1957 sa v Prahe konala „Prehliadke trampských osadných súborov“.  Z Bratislavy sa na nej zúčastnil súbor pod názvom „Kamaráti z Bratislavy“. Súbor dal do hromady a viedol kamarát Šimpy z trampskej osady FLORIDA a okrem iných v ňom spievali Johny Blonďák z trampskej osady UNCAS, Andy a Gandy z trampskej osady MANILA a Čuky z trampskej osady FLORIDA. V tvrdej konkurencii sa súbor umiestnil ako druhý. K zábave na tomto večere prispela aj hudba trampskej osady ÚDOLÍ DĚSU,  pod vedením známeho trampského pesničkára Pedra Muchu. Johny Blonďák s Mancikou vytvorili spevácke duo ktoré zožalo veľa úspechov, rovnako ako duo Johnyho s Andym z T.O. MANILA s ktorými zožali veľa úspechov nielen na Slovensku ale aj v Čechách a na Morave. Osada UNCAS udržiavala aj bohaté styky s českými trampmi a trampskými osadami, zvlášť s Bobom Hurikánom z osady HURIKÁN z Hvězdoníc, Tonym a Andělou zo ZELENÉHO  KRUHU z Prahy.

V zimnom období, keď ich campy na brehoch Veľkej rieky sa stávali neprístupnými chodili kamaráti z UNCASU do malokarpatských lesov. Ich častým zimným útočiskom sa stala stará a neskôr aj nová Zochová chata, ale hlavne chata Cementár, ktorá v tom období bývala eldorádom trampov. Peši, naprieč hrebeňom Malých Karpát, sa väčšinou z Rače brodiac sa snehom sa vydávalo na Cementárku kamaráti z mnohých bratislavských osád - MANILY, ATHABASKY, DAKOTY, DESPERÁDA a mnohých a mnohých ďalších nielen z Bratislavy, ale i z Rače, Jura, Stupavy a pod...

Nakoniec vlastne v tomto prekrásnom karpatskom krasovom údolí napevno zakotvil Johny Blonďák s Mancikou z UNCASU, kamarát Andy z MANILY a veľa iných trampov, ktorí si tu postavili chaty a vytvorili novú chatársku osadu. Kamarát Kekso neskoršie presídlil na Záhorie, na Devínske jazero, kde má chatu spoločne so svojou squaw Bobinou.  

Keksova a Bobinina chata Evkeno na Devínskom jazere postavená v roku 1994

 

Kamaráti z UNCASU vystupovali aj v zmiešaných trampských zboroch pozostávajúcich z trampov z rôznych trampských osád. Fotografia je z roku 1982 z trampského večera ktorý poriadala pod názvom PAGODA osada ONDATRY spolu so spriatelenými osadami..
Na fotografii vyššie zľava: Johny Blonďák z UNCASU, Čárli z ELDORÁDA, Jimy z UTAHU, Kavka z ELDORÁDA a Bob z UTAHU.

Aj 28. mája, v roku 1983 prišli Mancika a Johny Blonďák z trampskej osady UNCAS, svojím spevom obdariť kamarátov na potlach z príležitosti 45. Výročia založenia trampskej osady UTAH z Bratislavy.                                                        foto Pekelník

Posledné roky svojho trampského života Johny Blonďák, prežil na svojich cestách najčastejšie spolu so svojím synom Otom na  Dunaji...     foto Pekelník

Smutné udalosti neobišli ani osadu UNCAS. Kamaráti odprevadili v roku 1991 na posledný vander Johnyho Blonďáka. V roku 1995 sa za svojím Johnym pobrala i Mancika. Spolu tvorili neoddeliteľné duo v občianskom živote, v lužných lesoch na Dunaji, v horách na Košarisku a najmä na nespočetných trampských stretnutiach, na ktorých kamarátom spievali. Ich melodické hlasy už pri táborákoch nezačujeme, no v srdciach nám znieť neprestanú. Rodinnú vlajku Blonďákovcov v speve nesú ďalej synovia Marian a Oto, ktorí vlastne z osadou UNCAS rástli od svojho narodenia.

Históriu trampskej osady UNCAS zostavil a napísal pre KRONIKU TRAMPSKÝCH OSÁD Pekelník z trampskej osady HAY RIVER.

Časť použitých fotografii pochádza z  Pekelníkovho súkromného trampského archívu, z albumov osád UNCAS, KARIBU a tiež z Pekelníkových starších i novších vlastných fotografii. Grafika Pekelník.

Pieseň v pozadí stránky "Co nám den zítra dá..." 
spievajú a hrajú Mancika a Džono Blonďák
z trampskej osady UNCAS z Bratislavy, nahranú dňa 4.12 1970 na Večere trampských piesní
v Nemeckom kultúrnom dome v Rači.

© Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD

História trampskej osady UNCAS je krátená, plnú verziu si môžeš prečítať na Pekelníkovom DVD KRONIKA SLOVENSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD.