Trampská osada  UTAH bola založená v  máji  v roku 1938 na Devínskom Jazere, asi 15 km severozápadne od Bratislavy podľa vzoru starších osád.

 Ben z trampskej osady POLNOČNÝ MESIAC a Spring z trampskej osady SAVANA sa dohodli, že si založia novú partiu, preto že predošlé  nenapĺňali ich predstavy. Pridali sa k ním ešte štyria kamaráti Dan - Písnička, Jerry - Batt, Kolumb a Očko, ktorí dovtedy neboli členmi žiadnej osady. Dohodli sa že nová osada bude mať názov UTAH - podľa indiánskeho kmeňa UTAHOV /Júta/ v Severnej Amerike.

            Naliali ohnivej vody, štrngli na zdravie a zaželali svojej osade dlhú budúcnosť, čo asi mysleli veľmi úprimne, lebo UTAH už prežíva oveľa viac ako pol storočie.

            Príchodom nových kamarátov stúpol počet členov na deväť. Obsadili si časť jedného z vojenských bunkrov, ktoré boli vybudované pozdĺž rakúskej hranice po prvej svetovej vojne a už neslúžili svojmu účelu. Získali tak prístrešie v histórii trampingu dozaista ojedinelé, upravili si ho na spôsob chaty, kde potom trávili svoj volný čas plný romantizmu a veselých zážitkov mladých rokov v partii rovesníkov

            V tých časoch osada mala aj svoj prvý spevácky zbor, prvý preto že potom ich mala ešte niekoľko. Ich prvý spevácky zbor nedosahoval však mimoriadnu úroveň a hádam aj preto ich prvá hymna s názvom „Devět Utahú“ zanikla.

            Prvá generácia UTAHU, ktorú sme doteraz spomínali sa držala pohromade asi tri roky, kedy sa v dôsledku rôznych príčin rozdelila na dve časti. Prvá vedená Benom si dala nové meno a druhá vedená Springom si ponechala meno UTAH.

            Spring so svojimi osadníkmi prestal navštevovať bunker na Devínskom jazere a začal uvažovať o stavbe chaty, niekde na inom mieste, kam by mohli chodiť aj v zime. Jeho nápad s postavením chaty sa však nestretol s porozumením u všetkých osadníkov a preto sa rozhodol pre túto vec získať nových ľudí, čo sa mu po nejakom čase aj podarilo

            V nasledujúcej sezóne v roku 1940 sa podarilo chlapcom získať pozemok na stavbu chaty v blízkosti obce Marianka, na severozápadných svahoch Malých Karpát, nad pútnickým kostolíkom, kúsok za Mariatálskou kalváriou.  Hneď sa pustili do zháňania materiálu, pozostávajúceho najmä z dreva. Vzhľadom k tomu že chata mala byť malá, práca na jej stavbe nasledovala pomerne rýchlo. Chata v lete bola už pod strechou.

 

Druhá generácia UTAHÁKOV, v ktorej boli Spring, Miro, Ferenc a Redo, sa mala k svetu a nevedela si vynachváliť vymoženosť, v podobe chaty, ktorá slúžila potrebám osadníkov po celý rok. Tiež skutočnosť, že cesta z konečnej zástavky električky v Gaštanovom hájiku trvala pešo iba dve hodiny bola potešujúca. Žili si takto v priateľstve a porozumení ďalšie dva roky, kým sa ich vzťahy neskomplikovali príchodom žien do osady.

Viacerí osadníci dospeli do veku, keď im učarilo nežné pohlavie, takže kamarátske vzťahy sa dostávali na druhé miesto. Možno i preto po čase  chatu Spring predal svojím starým kamarátom a spoluosadníkom - osade SAVANA a tí chatu navštevovali ďalších pár rokov.

UTAHÁCI , z ktorých zostalo len torzo, začali chodiť stanovať na Biely potok, do okolia Medených Hámrov a občas na Granadu, kde mali svoje kempy mnohé bratislavské osady. V tomto prostredí mala svoju chatu aj stará osada GRANADA, po ktorej trampi toto miesto pomenovali. Vlastne tí trampi ktorí nemali radi samotu, tu vždy našli početnú trampskú spoločnosť, kde nikdy nebola núdza o správnu a dobrú zábavu.

Stanovanie však svoje  čaro malo hlavne v letnom období a preto na zimných potulkách iste dobre padlo navštíviť kamarátov vlastniacich akú - takú chatku, kde sa vždy dalo zohriať a uvariť si čaj či kávu.

Tak sa stalo, že Springovi začal znova vŕtať v hlave chrobák o postavení novej chaty s čím sa zverila aj kamarátom. Po patričnom uvážení však dospeli k názoru, že na takú prácu je ich málo a preto musia získať ďalších členov, ktorí by sa na takúto vec podujali. V Marianke bol vtedy známy hostinec Michálek, kam chodili viacerí trampi majúci svoje kempy neďaleko Marianky. Tam sa Spring zoznámil s mladými chlapcami z Rače, ktorí si nedávno založili trampskú osadu s názvom RUDÝ BLESK a získal ich pre svoje plány. Steve, Fero, Tulipán a Aspirín tak rozšírili rady UTAHU a tešili sa , že budú mať kam chodiť aj v zimnom období.

O pár dní navštívili aj kamarátov z osady COLORADO, s ktorými udržiavali kamarátske vzťahy a získali ich pre spoločnú vec. Tom, Bob, Zrzek a niekoľko ďalších kamarátov - učňov, ktorí boli rádi, že ráz za týždeň budú mať kam ísť a vypadnúť z internátu sa ochotne zúčastnili na stavbe chaty.

Na krátky čas sa UTAH spojil aj zo zvyškami LUŇÁKA a s trampskou osadou CANADA, tá sa však zakrátko znovu osamostatnila.

A tak tretia generácia trampskej osady UTAH s nevšedným elánom v roku 1943 sa spolu s inými kamarátmi pustila do ťažby dreva potrebného na stavbu, takže cez každý víkend spracovali niekoľko 15 - 20 metrových stromov ručnými pílami a sekerami.  Chatu začali stavať na spôsob kanadského zrubu. Domov odchádzali vždy potešení pohľadom na rastúci zrub. Ešte pred príchodom jesene  bolo dielo dokončené, čo sa aj patrične oslávilo. Táto chata stála v susedstve chaty osady SAVANA, teda nad Mariankou, neďaleko od kalvárie, nad pútnickou kaplnkou a obľúbenou krčmou U Michálkovej. Najčastejšími návštevníkmi sa stali Spring, Šmudla, Redo, Steve, Fero, Aspirín, Tom, Bob, Miro, Jim, Rádio, Rudo, Vlasto, Milan, Láďo, Rodrigo, Poldo, Avo, Rozita, Nasťa, Helena, Lida, Mancika, Dája, Milča, Božka, Andula, Kukina, občas Heda a Ružena a neskôr Dia, Belita, Helena a Betka. Väčšina týchto kamarátiek a kamarátov sa tu stretávala častejšie, ostatní občas.

Nastal čas užívania, pohody a zábavy, ktorej si osadníci dopriali do sýta. Táto skutočnosť sa rýchlo rozšírila medzi trampskou verejnosťou a tak hlavne v zimnom období začali chodiť návštevy na kus reči, ale neraz aj na prenocovanie, pokiaľ bolo miesto.  

Vykúrená chata v zimnom období bola veľkým lákadlom trampov a preto nebolo divu, že stálych i nestálych členov pribúdalo, takže smelo možno konštatovať, že za 15 rokov jej existencie sa v nej stretávalo veľa trampov a striedalo sa tu do tridsať chlapcov a dvadsať dievčat. Nie však naraz, vždy to bola primeraná partia veľkosti chaty.

Túto striedavosť v navštevovaní chaty značne ovplyvňovali aj skutočnosti odchodu niektorých chlapcov na zelený vander - vojenčinu. Tiež zakladanie rodín, keď niektorí chlapci boli na určitý čas pripútaný k ním a niekedy i iné skutočnosti. Na ich miesta sa vždy našli iní, ktorí čakali na vhodnú príležitosť.

            Ako tvrdí Bob „..z množstva ich kamarátskych ale aj milostných zážitkov by sa dali napísať romány..“

            Na osade sa hneď po dokončení chaty sa utvoril spevácky zbor, ktorý však spočiatku nemohol konkurovať rutinovanejším trampským telesám, vedenými skúsenými hudobníkmi. Z hudobníkov bol na slušnejšej úrovni Tom a Bob. Na osade sa väčšinou hralo na mandolínu, banjo a gitaru. V  zbore v tej dobe boli Spring, Šmudla, Tom, Bob, Miro a Aspirín. Z ich radov však neskoršie vyrástli vynikajúci hudobníci: Fero, Tom a Bob, ktorí hrávali profesionálne v rôznych bratislavských kapelách, začínali vlastne trampskými pesničkami.

            V štyridsiatych rokoch nebolo zvykom poriadať potlachy, ale raz do roka, väčšinou v lete usporiadať Spevácke závody. Osady tu súťažili o najkrajšie zaspievanú trampskú pesničku. Tieto závody uskutočňovali v  obciach neďaleko Bratislavy- väčšinou v Dúbravke, Marianke, Lamači a v Rači.

            Osada UTAH však pripravila pre svojich kamarátov aj niečo iné - veľkú „Trampskú zábavu“ 1.12.1939. Toto stretnutie sa od ostatných spoločných akcii akosi odlišovalo. Nemalo mať súťažný charakter, nebolo zvolané do typický trampského prostredia, ale do Prievozu, ktorý bol ešte vtedy samostatnou obcou, ale už mal charakter bratislavského predmestia. A to zvláštne  na tejto zábave bolo, že sa - neuskutočnila. Totiž Trampské tam-tamy na ňu zvolávali tak hlasne, že sa o veci dozvedeli aj úrady - a zasiahli. Na zakázané stretnutie dokonca upozorňoval aj rozhlas - sa prišlo zabávať vyše 300 trampov, ktorí jeho varovanie nepočuli, alebo nechceli počuť, a Šerif Spring si za  tento “protištátny“ čin aj jeden deň posedel a po ďalších poťahovačkách dokonca osadu „UTAH“ na krátky čas „rozpustil“.

            Táto „zábava“ však nijak UTAHÁKOV neodradila od poriadania ďalších trampských akcii.23. augusta 1942 usporiadala bežecké preteky a boxerský turnaj v Marianke.

             Bolo to 27.septembra  v roku1942 keď usporiadala osada UTAH v Marianke opäť Spevácke preteky. V úvodnom ceremoniáli tu vystúpila s mandolínami osada SAVANA a potom sa pridali TULÁCI s vtedajšou slovenskou trampskou hymnou Hoj trampove. Pubo privítal účastníkov a súťaže začali. Súťaž vyhrala osada TULÁCI - mladší, za nimi sa umiestnila osada SAVANA a MYŠIACI. Na ďalších miestach bola osada DESPERÁDO, TULÁCI - starší, UTAH a TRI KRUHY. Za najkrajšiu pieseň oznámila porota „Mám more rád..“ v podaní T.O.SAVANA.

            Že aj o zábavu po skončení súťaže nebola vôbec núdza. Pirát dostal diplom za najlepší tanečný výkon, keď predviedol svoju tradičnú „kočku“ a hneď na to bol „ohovorený“ kamarátmi s osady TULÁK, „že ho videli tancovať tento svoj originálny tanec aj lepšie, ale to mal v sebe viac grádov“, možno mali pravdu, možno vravela len závisť. Rozbehnutá zábava však skoro skončila, krčma v ktorej sa spevácke preteky konali, hore nad pútnickou dolinou smerom k Pajštúnu vraj nebola trampom až taká blízka a tak sa napokon väčšina odsťahovala do doliny do krčmy k Michálkovej.

            Z tohoto obdobia si treba pripomenúť ešte jednu akciu osady UTAH,  na ktorej sa zúčastnilo viacero trampských osád. Pozvánku na túto akciu dostali vo forme inzerátu uverejneného v denníku Slovenská Pravda. Inzerát ich pozýval na  „Hody makových slížov“, ktoré usporiada osada UTAH na  svojej chate nad Mariankou. Kde sa chata nachádza vedelo však veľmi veľa trampov a výsledok inzerátu bol úžasný. Treba však pripomenúť, že tento inzerát nepodal ani Šerif T.O. UTAH Spring a ani jeden z osadníkov.  Kto si takto zažartoval - tušili - pravda je však taká,  že dokázať sa im to do dnešných čias nepodarilo a že to bol žart nie celkom až tak premyslený, bola i účasť na slížových hodoch, tých ktorí trampmi nikdy neboli, ale zato čítali inzeráty v novinách.

            Potom prišla druhá svetová vojna. Aj vtedy kamaráti chodievali na svoj zrub, no samozrejme chýbali kamaráti, ktorí boli na vojne. Po vojne pokračovala osada ešte s väčším elánom v trampovaní.

            V roku 1947 a to 12. októbra usporiadala trampská osada UTAH Spevácke závody v Rači. Zvíťazil tu zbor trampskej osady FLORIDA. A ten skutočne bol aj najlepší spevácky zbor v 50 -tých rokoch v Bratislave.

            Niektorí kamaráti sa venovali športovaniu. Táto parta mala vo svojom strede niekoľko športových talentov, takže na trampských kolbištiach získala viac trofejí. Z radov trampskej osady UTAH vyrástli aj niektorí vynikajúci športovci. Známi sú : cyklista - reprezentant ČSR Vlasto Ružička, ktorého v osade prezývali Čuro a boxer Avo -  Drobný majster Slovenska v strednej váhe a ďalší ktorí šírili slávu osady.

            Iní kamaráti to skúšali aj v rezbárstve, skladaní veršov pri rôznych príležitostiach, ba aj skladaniu trampských piesní, z ktorých niektoré sa spievajú aj do dnešných čias.

            Prišla však zima v roku 1957, kedy naši kamaráti zaťažení najmä rodinnými povinnosťami nechodili už na chatu tak pravidelne. Zapožičali kľúče od chaty mladým trampom, ktorí svojou nepozornosťou zapríčinili že chata vyhorela, na veľký žiaľ jej budovateľov.

            Mnohí predpokladali že osada UTAH sa rozpadne. V tomto prípade sa tak však nestalo, nakoľko kamaráti ktorí mali už založené rodiny, spolu s ich deťmi začali do prírody opäť chodievať spoločne. Neraz sa stalo že aj päť či šesť rodín vyrazilo na potulky po Karpatoch a vlastne niektoré z týchto rodín trávili spoločne aj letné dovolenky. Tým sa vlastne stalo že staré kontakty sa medzi kamarátmi udržiavali. Nedá sa však povedať že to bol ten pôvodný trampský život.

            Keď deti už trochu podrástli a to natoľko, že ich bolo možné zveriť babičkám, stretli sa na oslave dvadsiateho piateho výročia trvania osady na pezinskej Babe. Tu sa zišli skoro všetci starí členovia osady, kde svorne najskôr pri táborovom ohni a neskôr v chate, v družnej zábave a dobrej nálade vydržali až do rána.

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa niektoré mladšie osady osmelili a usporiadali potlachy, na ktoré občas pozývali aj starších trampov. Na jednom z týchto potlachov  v roku 1966 na Toteme, ktorí poriadali trampské osady KONDOR a JAGUÁR sa objavili aj starí UTAHÁCI a hneď ich mladí vyzvali, aby niečo zaspievali.  Nakoľko starý zbor  už nebol pohromade, vystúpilo len trio Jim, Aspirín a Bob. /Jim začínal trampovať pôvodne aj s bratom v račianskej osade RACEK/

            Neskôr sa k UTAHÁKOM pridal aj známy spevák Fox z osady SAMOTÁR a ten sa vlastne stal prínosom nového UTAHÁCKEHO zboru.. O Foxovi by sa dalo povedať, že jeho mozog bol doslova archívom trampských piesní a len veľmi málo pesničiek by sa našlo takých, ktoré by nepoznal. Tramping bol jeho životným krédom a preto mu zostal verný až do konca života. Romantické texty piesní ho priam fascinovali a preto ich neraz spieval so zatvorenými očami, aby vychutnal ich krásu. Spolu s Džimom a Bobom vytvorili trio, ktoré získalo nejednu trampskú trofej.

            V roku 1966 začali  osadníci UTAHU  začali navštevovať znovu pre nich staro - nové miesta na Granade, kam už nechodilo veľa trampov, ako za starých čias, takže sa stalo tichým miestom v lone panenskej prírody.

             Stála tam len malá chatka postavená v roku 1963, ktorú navštevovali mladí trampi ktorí svojej osade a chatke dali meno GRANADA  podľa starého názvu a prostredia v ktorom jú postavili. Totiž po chate starej osady GRANADA  nebolo už ani len stopy.

            Toto krásne prostredie najviac učarilo UTAHÁKOM  Redovi a Mancike,  Rodrigovi a Lýdie,  ktorí už nevynechali ani jeden víkend a začali tam tráviť i svoje  letné dovolenky.

            Ten kto už podstatnú časť zo svojho života strávil v lone prírody a ležiac v tráve so zavretými očami počúval spev vtákov, šum lesa, žblnkot  potoka     a dupot uháňajúcej zveri, ten nemá doma státia a tuží znova a znova načúvať tejto krásnej symfónii, ktorá uspokojí dušu stiesnenú ruchom veľkomesta.

            Večery pri táborovom ohni v kruhu kamarátov, za zvukov gitary a spevu trampských piesní ostanú najkrajšou spomienkou. Ten , kto nemá zmysel pre romantiku, je ochudobnený o zážitky, ktoré hrejú jej vyznávačov po celý život.

 

Dosť však nostalgie...

Kamaráti Redo a Rodrigo začali v blízkosti svojho táboriska na Granade v roku 1966 stavať tretiu chatu osady UTAH, vďaka tomu že sa im naskytla vhodná príležitosť. V priebehu zhruba dvoch mesiacov stál na Granade útulný zrub v blízkosti prameňov dvoch potokov, ktorých voda začala slúžiť pre potreby osadníkov.

            Mladší trampi z Bratislavy v tomto čase mali opäť nadviazané  bohaté styky s českými osadami. Navzájom sa pozývali na trampské potlachy. Tam sa však ukázalo, že v športovom zápolení  ešte Bratislavčania ako - tak držia krok s českými kamarátmi, v speváckych súťažiach to však bolo výrazne slabšie.

V snahe napraviť tento nedostatok, rozhodli sa starí UTAHÁCI posilniť svoje trio ďalšími troma spevákmi, ktorých osady sa už nestretávali a utvorili spevácky zbor, ktorý sa už svojím prednesom začal približovať k úrovni českých zborov. Po prvý krát účinkovali na Celoslovenskom kole trampskej Porty v Rači, v roku 1969. Nepochybeným prínosom bola skutočnosť že UTAH už mal v repertoári vlastné skladby - Šum lesa a Zelená paseka. V  zapätí  sa zbor UTAHU zúčastňuje aj na Celoštátnej Porte v Ústí nad Labem, v zložení Bob, Jimi, Red, Fox a Folo z trampskej osady LANATU.

Čo na to povedali kamaráti - odborníci  - z poroty Porty:

„Vynikajú krásnou harmonizáciou hlasov“.

Kamarát Bob sa zúčastnil aj autorskej súťaži na Porte. Svojou piesňou "Zelená paseka", sa umiestnil zo 115 súťažiacich piesní, na 11 mieste.  

Vďaka tomuto hudobnému  telesu, ktoré po dva roky reprezentovalo slovenskú pieseň na Celoštátnej súťaži „Porta“ v Ústí nad Labem dostalo sa meno osady UTAH z Bratislavy do podvedomia trampského sveta.

Český kamaráti ich pozývali na svoje výročia a tiež sa zúčastňovali táborových ohňov osady UTAH. Staré osady z Čiech a Moravy ako pražská ZTRACENKA, pražský UTAH, ÚDOLÍ DESU, KAMARÁD, ALBATROS, ZELENÝ KRUH  a mnoho ďalších, ako PŘÍBOJ, STOPA, ORCHIDEA, TOSTO, DRAVCI, STARÁ PÍSEŇ boli zase hosťami UTAHU.

            No a v neposlednom rade aj domáce osady rádi ich pozývali k svojím ohňom. Nemožno zabudnúť ani ich účasť na potlachoch v Ivanke pri Dunaji, Prievidzi a Martine. Neraz však z dôvodov veľkých vzdialeností ale aj iných, finančných, termínových a zdravotných sa museli ospravedlniť, čo kamaráti prijali a brali s pochopením.

Rok po postavení chaty na Granade stavia chatu aj Bob /1967/, avšak v rekreačnej oblasti na Košariskách. Pri tejto práci mu pomáhajú aj niektorí kamaráti z osady. A tak „Chalúpka strýčka Boba“, ako ju nazvali mladí trampi už zažila nejedno stretnutie kamarátov. Aj tieto stretnutia sa stali v podstate históriou osady UTAH.

Potlachy trampskej osady UTAH.

V roku 1968 osada oslavuje tridsať rokov svojho trvania veľkým potlachom na Pasekách nad Račou. Zišlo sa tu takmer tisíc trampov. Prišli z celého Československa. Vlajkoslávu tvorilo skoro šesťdesiat osadných vlajok. Medzi nimi osady z Karlových Varov, Plzne, Prahy, Valašských Kloboukov, Nitry, Handlovej a ďalších.

            Táborový oheň bol zapálený v horách oslnených raketami. Po slávnostnom zahájení starou pesničkou od Gézu Včeličky „Hoj trampové“ nasledovali súťaže v speve jednotlivcov, dvojíc a súborov. Bolo to nepreberné množstvo pesničiek starých novších i najnovších - spievaných a aj doposiaľ nikde nespievaných. Väčšina pesničiek bola českých, ale niekoľko pesničiek bolo aj v Slovenčine. Slovenskí kamaráti preložili aj najkrajšie České pesničky, ako Paulíkovú pieseň „Jerry starý bráchu..“ a tiež Motlovú „Cariboo“

            U jednotlivcov zvíťazil v speve Folo z trampskej osady LANATU, v dvojiciach Forč a Esenc z trampskej osady TRI PRAMENE a v zborovom speve trampská osada PŘÍBOJ  z Brna. Za veselé vyprávanie dostal prvú cenu Masox  z trampskej osady ALBATROS z Ivanky pri Dunaji.

            Pamätný bol aj potlach k 35. Výročiu osady v roku 1973, keď šerifa Reda kamaráti vyznamenali Radom Lesnej múdrosti. 

V roku 1975 pripravili Stretnutie starých trampov a v roku 1978 im zahorel na Košariskách Slávnostný táborový oheň pri príležitosti 40.Výročia založenia ich osady.

Nemožno však zabudnúť  na naozaj mohutný potlach k päťdesiatke UTAHU v roku 1988 na Granade.

V neskorších rokoch dostáva história osady UTAH charakter čoraz vážnejší, ba občas aj nostalgický. Stalo sa tak odchodom niektorých kamarátov do večných lovíšť, ktorých si povolal Veľký Manitou. Hovorí sa že časom všetko prebolí...

Zrub kamaráta Foxa.

Kamarát Fox si postavil chatku na Granade, kúsok za chatou svojich kamarátov z UTAHU, na ktorú predtým roky chodieval. Žiaľ netešil sa z nej dlho. Zákerná choroba bola silnejšia ako jeho vôľa žiť a trampovať. A tak najviac  smútku v tom čase zanechal odchod kamaráta Foxa.

Stíchle miesta v kruhu táborových ohňov pripomínajú kamarátom ich stálu pamiatku. Život však plynie ďalej a treba ho brať takým, aký je: občas šťastný, veselý, inokedy tvrdý a neúprosný. Tak ho berú aj osadníci trampskej osady UTAH a preto sa snažia, aby  si  posledných pár rokov života trochu spríjemnili a pobavili seba aj druhých kamarátov.

Ako spomína Bob v osade sa vymenilo počas jej trvania vyše sto členov a osadná kronika má viac ako 200 strán. I preto je možné spraviť len krátky prierez z činnosti ich osady.

            UTAHÁCI ďalej hrávajú na Trampských večeroch, účinkovali v Dome lodníkov, v Kutuzovových kasárňach obveseľovali vojakov - vlastne kamarátov v zelenom a radi spomínajú aj na svoje vystúpenia na Trampských večeroch v Ivanke. 

Osadníci prijali aj dávnu predpoveď zakladateľa osady Springa, že UTAH prežije rok dve tisíc, aby poslúžil ako vzor pre osady, ktoré ochabujú vo svojej činnosti.

Slovenskí kamaráti žijúci v Kanade  si ocenili plaketou „Legenda Johna Hawkinsa“  v roku 1999 kamarátov  Boba a  Springa. V roku 2000 aj kamarátov Reda a Rodriga z bratislavskej osady  UTAH.