Motto osady:  

"My zdedili sme po predkoch pud, 

ktorý nás ťahá späť do lesov, 

k táborovému ohňu,

lebo príroda je kniha 

z ktorej sa učíme čítať - poznávať. "

Kamaráti Páratko (tiež Para), Kaktus I., Kaktus II., Rul, Gabi, Otic,  Mamka, Bugy a Muharica  sa často stretávali a chodievali do prírody už pred rokom 1941.  Meno však osada dostala až  na Vianoce  v roku 1941 v hostinci u Michálkovej, v Marianke a to dosť originálnym spôsobom. Vytiahli si ho totiž v kartách. 

Znelo : 

ZELENÁ SEDMA.

Šerifom tejto novej osady sa stal kamarát Páratko.

Ivanská osada chodievala na všetky pekné miesta, ktoré si v minulosti obľúbili bratislavskí trampi, k Dunaju, na Devínske jazero, na Pánsku lúku i na Granadu. V prírode sa učili zaobchádzať s mapou, buzolou, sekerou, nožom, skrátka všetko, čo k trampovaniu patrilo.

Možno že je smiešne spomínať niečo také samozrejmé? V tých časoch to až také samozrejmé však nebolo.

Isteže, že osada ZELENÁ SEDMA nebola jediná, čo sa niečím podobným zaoberala, ale je takmer jediná, čo to vo svojich spomienkach uvádza.

V spomienkach sa možno dočítať i to, že kamaráti z trampskej osady ZELENÁ SEDMA chodievali spolu s inými kamarátmi z bratislavských trampských osád táboriť aj v zimnom období, presnejšie táboriť na snehu. /sahaganovať/.  Takto v zostave Indoš z trampskej osady DAKOTA, s Teddom, Redom a Brčkom, to najprv vyskúšal Joe z trampskej osady ZELENEJ SEDMY a neskoršie i ostatní kamaráti.

Osada ZELENÁ SEDMA prežila i obdobia zákazov a prenasledovania trampov v povojnových rokoch. Časom a odchodom prvých priekopníkov trampingu z Ivanky pri Dunaji dušou trampského hnutia v Ivanke však bol a zostal kamarát Muharica. Nechýbal ani na jednom spoločnom podujatí, či už „U Rusa“, alebo v obci, častým hosťom býval aj na stretnutiach starých trampov v Bratislave a poznajú ho vari po celej republike, kde sa zúčastňoval najvýznamnejších trampských podujatí. No najčastejšie ho bolo možno nájsť na zvláštnej trampskej chatke, ktorú si postavil aj za pomoci kamarátov Tuňa a Pazúra - „hausbóte“ a ten zakotvili na Malom Dunaji neďaleko táboriska „U Rusa“.

Muharicova stará osada už zanikla, no meno ZELENÁ SEDMA  prevzala  nová partia trampov v sedemdesiatych rokoch. To je však už novšia história trampskej osady ZELENÁ SEDMA.

 

Prvé kroky chlapcov z budúcej ZELENEJ SEDMY smerovali k tichým zakutiam Malého Dunaja v roku 1965. Svoj vstup do trampského  života mali trocha uľahčený tým, že ich starší súrodenci už boli členmi niektorých už "zabehaných" trampských osád.

Prvým názvom osady bol JAGUÁR. Keďže po určitej dobe sa dozvedeli, že osada s takýmto názvom už existuje, dali hlavy dohromady a novým názvom pre osadu bol PERZIÁN.

Prelomovým rokom pre osadu bol rok 1968, kedy za chlapcami na pravidelne silvestrovské stretnutie v búde prišiel Muharica, člen bývalej osady ZELENÁ SEDMA a spýtal sa, či by bola osada ochotná pokračovať v tradíciách starej ZELENEJ SEDMY. 

Po súhlase odovzdal svojmu synovi a jeho kamarátom vlajku aj domovenku svojej osady, so  želaním, aby pokračovali v tradíciách jeho generácie a tak dôsledne obhajovali dobré meno osady a trampingu. Takže dátum 31.12.1968 sa stal  oficiálnym dňom vzniku trampskej osady ZELENÁ SEDMA, napriek takmer štyrom odtrampovaným rokom. Zakladajúcimi členmi osady boli: Tixo, Pazúr, Kipico, Siri , Šmonďo a Tuňo.

Cez týždeň sa osada stretávala na konci dediny pri Šurskom kanále pod obrovskými topoľmi, na ktorých bola zavesená hojdačka na lane. Samozrejme cely čas nebol strávený len vzrušujúcim hojdaním vysoko nad zemou, ale aj pomalým zaučovaním sa v hre na gitaru a mandolínu. Víkendy osada trávila hlavne pri Malom Dunaji na fleku zvanom "U Rusa" najprv s osadou ESTACADO a postupne s kamarátmi z trampskej osady ZLATÁ KALEDÓNIA a trampskej osady VAQUERO. Svoj klub mala osada vybudovaný u Tixa na parcele, kde sa nachádzala drevená chatka rozmerov asi 2x3 metre. Interiér  si zariadili drevenými lavicami zo samorastov a vyzdobili trampskými trofejami, ktoré  získali  na potlachoch hlavne v speváckych súťažiach. Neskoršie, keď na parcele začal stavať rodinný dom Tixov brat Mlso z trampskej osady KROKODÍL, presunuli   sa do malej chatky umiestnenej v záhrade u Paliho.

V priebehu rokov 1969-1971 odišli z osady z dôvodu iných záujmov kamaráti Kipico, Siri a Šmonďo a naopak osadné rady posilnili Fifi a Didi (členovia čitateľského klubu časopisu ABC, kde skončili členstvo z vekových dôvodov) a Peso. V ďalších rokoch pribudli do osady Pali, Baštrngo, Peťo, Kučo a Mladý a po niekoľkých obdobiach  odišli  Peso, Kučo a Mladý.

V zostave Pazúr, Tixo, Šmonďo, Tuňo, Fifi, Didi a Peso osada absolvovala veľký vander na Hodruškom jazere. Toto krásne jazero v Štiavnických vrchoch nad Banskou Hodrušou sa vďaka trampskej osade ALBATROS, ktorá ho objavila, stalo na dlhé roky vyhľadávaným miestom veľkých vandrov takmer pre všetky ivanske trampské osady.

V roku 1972 sa dohodli ivanskí trampi na svojich pravidelných sedeniach v hostinci „Britve“ resp. v „La Palome“ založiť úniu ivanských osád pod názvom TRAMPSKÉ OSADY IVANSKE. Vlajku navrhol a dal aj výšiť Didi zo ZELENEJ SEDMY.

Didi spoločne s Fedorom z trampskej osady DRAVEC a ďalšími prispievateľmi začali v roku 1972  pod hlavičkou TRAMPSKÝCH OSÁD IVANSKÝCH – T.O.I. - vydávať časopis TÁBORÁK, ktorého každý výtlačok bol doplňovaný fotografiami, nakoľko kopírovanie v tej dobe ešte nebolo na takej dokonalej úrovni ako teraz. Boli vydané štyri čísla a ďalšie dvojčíslo č.5 - 6 už zo strachu zo začínajúcich sa represií zo strany štátnych orgánov už nevyšlo.  

Organizácie I. ročníka futbalového turnaja TRAMPSKÝCH OSÁD IVANSKÝCH o Putovný dunajský pohár sa spoločne s trampskou osadou DRAVEC dobre zhostila osada ZELENÁ SEDMA a na tomto podujatí začala  zbierať aj prvé úspechy. Síce nie na poli športovom, ale hlavne v speváckych súťažiach. V tomto období zložil Didi dve piesne, s ktorými sa zúčastnil slovenského predkola PORTY pod názvom LUNA SILVA. Aj keď sa ďalej neprebojoval, piesne sa pri táborových ohňoch stále spievajú a jedna z nich s názvom " OSADA " sa stala akousi nepísanou hymnou trampskej osady ZELENÁ SEDMA.

V roku 1973 sa osada ZELENÁ SEDMA zúčastnila potlachu SVAZU BRNĚNSKÝCH OSÁD v Šebetove, kde nadviazala veľa nových kontaktov s kamarátmi z Moravy a Čiech. Ďalšími krásnymi akciami, ktorých sa osada zúčastnila v tomto roku boli potlachy trampskej osady UTAH na Granade, trampskej osady ROGERS v Hluchej  doline pri Chvojnici, trampskej osady BÍLÁ PEŘEJ v Říčanech u Brna, II. ročník Picassovho memoriálu v Ivanke pri Dunaji a záver roka ukončili na zraze kamarátov v lokalite malej dedinky Krásná, na severnej Morave, ktorý poriadali samotári Toulavý zpěvák, Hardy, Fotr, Ben, Hynek, Tučnák a Smrnda. 

 

V lete v roku 1973 po prvýkrát splavili tok Malého Dunaja od kempu "U Rusa" v Ivanke pri Dunaji - časť Zálesie, až po Komárno. Bol s nimi aj kamarát Muharica a Tuňov brat Vilko. 

Osada má vynikajúceho kresliara s prezývkou Didi, od ktorého pochádzajú mnohé domovenky osád, pekné PF - ky, pamätné listy a iné kresby, o plackách ani nehovoriac.    

V rokoch 1973 -1979 absolvovali postupne všetci členovia osady "veľký zelený vander" a tak v tomto období  sa zúčastňovali trampských podujatí len sporadicky.

 Takmer každý víkend  mali pozvánku na potlachy kamarátov z rôznych kútov našej krásnej vlasti. Spomeniem aspoň niektoré BIELI VLCI, SKALNÍ SUPI, ŠKORPIÓN, SIVÝ JASTRAB, ANAKONDA, ESTACADO, CANADA, DRAVEC, S.T.O. BERNOLÁKOVO, RYCHLÝ BLESK, MALÍ BOBRI... Zúčastnili  sa aj trampskej olympiády v roku 1976 a Kostýmového rambajzu v roku 1977 v Kališti na južnej Morave. Obe tieto akcie poriadal Túlavý spevák.

Okrem už spomínaných osád  udržiavali kontakt aj s osadami ZTRACENÁ NADĚJE a UTAH z Prahy, DRAVCI z Mostu, BÝCI, PEKELNÍCI a ESKIMÁCI z Bernolákova, NIPIGON, COLORADO RIVER, UNKAS, LIBERTY, KARANČO, STRATENÉ OHNE, MIKFEL, PŘÍBOJ, KARABINA, VEČERNICA, ZLATÁ LÍŠKA, GADERSKÁ ASCALONA a mnoho-mnoho ďalších.

 V roku 1975 po viacerých brigádach na skrášľovaní obce Ivanka pri Dunaji im povolili usporiadať "VEČER TRAMPSKEJ PIESNE" a tak spoločne s kamarátmi z ALBATROSU, PRAMEŇA, ANAKONDY, ČIERNEJ RUŽE a ESTACADA  na ňom vystúpili v zložení Tuňo, Didi, Pali a Peťo. Hosťom večera bola bratislavská osada UTAH. Čistý výťažok z večera t.j. asi 6.000,- korún  venovali v mene ivanských osád detským jasliam v Ivanke pri Dunaji. 

V roku 1976 sa konal v Ivanke aj  druhý večer trampskej piesne, ktorého sa okrem ivanských osád ako hostia zúčastnili trampské skupiny TETON a RÁKOSNÍCI z Bratislavy. 

Medzi pravidelné miesta veľkých vandrov osady však patrila, a aj patrí Hodruša, Slovenský raj, Roháče, Zemplínska šírava a splavovanie Malého Dunaja, Dunaja, Hrona a ďalších tokov a potokov na území Československa. 

Pravidelne  sa zúčastňovali aj akcií poriadaných kamarátmi z "HACIENDY U ADMIRÁLSKEJ KOTVY" a zimných zrazov trampskej osady ČIERNA RUŽA.

Kamarátov  z osady ZELENÁ SEDMA možno však najčastejšie nájsť na hausbóte, ktorý majú zakotvený na Malom Dunaji neďaleko táboriska „U Rusa“. Túto nevšednú trampskú chatku postavil kamarát Muharica a na „staré kolená“ ju daroval svojím mladším pokračovateľom zo ZELENEJ SEDMY.

 

VÝROČNÉ POTLACHY trampskej osady ZELENÁ SEDMA: 

5. výročie 30.6.1973 kemp "RANČ" - vyrezaný prvý totem osady. Priebeh potlachu  zdokumentoval v novinách kamarát Starý Vlk z trampskej osady BOJOVÍ VLCI

10. výročie, leto 1978 kemp "PSAČINCE" - potlach konaný v úzkom kruhu z dôvodu prenasledovania trampov. Spolu s nimi oslavovala aj trampská osada VAQUERO, svoje 11. výročie vzniku osady. 

20. výročie 2.7.1988 kemp "U RUSA" - ďalší totem a spoločný potlach s trampskou osadou ZLATÁ KALEDÓNIA - ich 21. výročie vzniku osady

25. výročie 3.7.1993 kemp "U RUSA" - Oheň kamarátov spoločne s trampskou osadou ESTACADO (28.výročie vzniku) a s trampskou osadou ZLATÁ KALEDÓNIA (26.výročie vzniku)

29, výročie 16.8.1997   kemp "U RUSA" - vyhotovený spoločný totem s trampskou osadou ZLATÁ KALEDÓNIA (30.výročie vzniku) za podpory kamaráta Bakalu z trampskej osady PRAMEŇ. Spracovaný takmer štvorhodinový videozáznam a veľa fotografií.