Upaľovanie bosoriek, lynčovanie a viera v čiernu mágiu nie je ešte i v dnešných dobách vo svete ničím výnimočným... Trebárs na Papue - Novej Guinei je javom, ako to často čítavame, občianskou aktivitou vraj úplne všednou a bežnou...

Niekedy, nie je tomu ani tak dávno, v čase najväčšej slávy upaľovania bosoriek, aj miestna hierarchia a bývalí radní páni starej Bratislavy, keď mesto ešte nieslo názvy Posonium a aj Pressburg, neboli žiadnou výnimkou v týchto stredovekých barbarských aktivitách. Na základe zachovaných písomností z tých dôb musíme však priznať, že  "posoniaci", alebo "pressburgeri" však čo sa týka upaľovania bosoriek, nemali v týchto veciach prvenstvo, ale aby nezaostali za vtedajšími európskymi módnymi trendmi, tak nejaké tie bosorky predsa len medzi sebou našli. Možno však smelo konštatovať že tieto bosorácke aktivity a praktiky odkukali od  vtedy "vyspelejších" národov v Európe, a aby sa od nich moc nelíšili, bosorky, akože inak, bežne mučili a potom na hranici upálili. A keď sa jedná už o tie prvenstvá, isto zaujímavé by určite bolo zistenie, kde v Európe zhoreli prvé "bosorky" na hranici"...

	Erb slobodného kráľovského mesta Bratislavy, z listiny bratislavskej kapituly datovanej do  roku 1302

Prvou upálenou bosorkou v Bratislave bola Agatha Toott Borlobaschin, ktorá zhorela na pred viac ako štyristo rokmi. Dňa 24. mája 1602 ju verejne na hranici postavenej na popravisku pred Michalskou bránou v rozhraní medzi Župným a Hurbanovým námestím upálili. Jej "rozsudkom" pre upálenie bolo mnoho bosoráckych obvinení vynútených zručnosťou katových múk, tak aby sa priznala k tomu, čo vtedajšia miestna vládnúca hierarchia považovala za potrebné.

Bratislavská radnica. Tu v jej podzemí radní páni väznili a mučili prostredníctvom kata bratislavské bosorky, okrem mnoho iných aj v roku 1602 upálené bosorky Agathu a Alžbetu.

V kacírskom rozsudku u Agathy sa dá dozvedieť že vedela začarovať mäso z dobytka tak, že spôsobila úpadok mäsiarskeho obchodu  a následnú chorobu mäsiara /treba už len dúfať, že v čarovaní Agathy nemá svoj pôvod dnešná choroba šialených kráv/.  Ďalej v rozsudku je napísané ešte veľa ďalších obvinení, okrem iného aj to, že  zašila ihlou a vlasom oko žabe ropuche a tým spôsobila oslepnutie inej žene. Inému vraj za živa nohu odtrhla /nedozvedeli sme sa však,  či tento invalid bol svedčiť aj na súde/. Čary - mary vraj robila aj s kosťami nedonoseného dieťaťa a samozrejme, tak ako to bolo v rozsudkoch iných čarodejníc upálených pred ňou a v iných európskych končinách, obcovala s diablom v manželskej posteli a to dokonca za prítomnosti svojho manžela. Agatha dokonca v svojich katom vynútených výpovediach uvádzala ešte ďalšie dve bratislavské dámy, ktoré s Pekelníkom obcovali..

A to už netreba vari ani pripomínať že Agatha vo svojich priznaniach, ako sa na poriadnu bosorku patrí, samozrejme priznala, že vedela lietať a  lietala na metle v povetrí... Potom je už jasné že kat ktorý ju mučil, naťahoval na škripec a mliaždil jej prsty za účelom priznania sa... keď miestnej hierarchii za ňu zodpovedal, musel určite schovávať všetky metly, aby mu po toľkých mučeniach neubzikla...

Ďalšou "pressburgersko - poszonyovskou" bosorkou bola Alžbeta Magysányiová. Vtedajší mocní mesta, jej za hriechy v rozsudku určili najmä spávanie z diablom, samozrejme aby nepokazili touto túžbou v tom čase aj iné poszony a pressburger ženy, to spávanie bolo vraj bez styku, preto že zástupca Pekla mal studené telo. Toto však nakoniec nebolo hlavnou vinou, na upálenie to nestačilo... Alžbeta sa vraj ďalej vyznamenala tým, že dokázala pracovať s mrazom a vetrom, keď s ich pomocou zničila Bratislavčanom úrodu ovocia...

Na bosorku, ktorú si mestskí páni vytypovali, alebo na ňu prišlo udanie donášača, už  potom mala len veľmi malú nádej na záchranu, pri procese boli odsúdené vždy na trest smrti upálením. Vtedajší mocní totiž rozšírili medzi ľuďmi svoje vlastné učenie, podľa ktorého oheň očisťuje a úplne vykynožuje zlo na Zemi.

Dve bratislavské bosorky upálili za panovania uhorského kráľa Rudolfa Habsburského. Čo je však zaujímavé, napriek tomu že sa za jeho vlády upaľovali bosorky, u Rudolfa bola povestná záľuba v alchýmii, astrológii a rôznych druhov okultizmu. Okolo kráľa sa točili, ako je známe, rôzni šarlatáni, dobrodruhovia a určite aj podvodníci... Kráľ Rudolf mal svoje sídlo v Prahe a staral sa o iné dôležitejšie veci, ako o bratislavské bosorky. Určite keby o týchto aktivitách "pressburgersko - poszonyovských" miestnych pánov a radných vedel, tak bosorky by azda neskončili na hranici. Za jeho panovania sa totiž Praha stala moderným centrom európskej politiky, diplomacie a kultúry a ako pamiatka na jeho roky panovania zostalo Prahe známe Rudolfínum.

Pohľad na Bratislavu za čias upaľovania bosoriek a  panovania uhorského kráľa Rudolfa.

"Sedes regni coronae"  -  "Stolica kráľovskej koruny". Tu v tejto mohutnej veži bratislavského hradu sa strážila kráľovská koruna po dlhé stáročia...

Vtedajšia Bratislava však bola Slobodným kráľovským mestom a niesla aj titul odvodzujúci sa od bratislavského hradu "Sedes regni coronae"  to je  "Stolica kráľovskej koruny".  Na bratislavskom hrade totiž bola uschovávaná Svätá uhorská kráľovská koruna. Z Prahy ju v čase prenasledovania bosoriek priviezli v roku 1608, kde ju mal krátkodobo kráľ Rudolf uloženú vo svojich zbierkach kuriozít.

Panoramatický pohľad na bratislavský hrad z veže konkatedrály Dómu sv.Martina

Dnešný pohľad z veže bratislavského hradu, ktorá bola skutočnou skrýšou Svätej Uhorskej kráľovskej koruny.

Táto kráľovská koruna tu nebola po prvý krát a už na týchto miestach bola uschovávaná aj v predchádzajúcom storočí, za bratislavskej korunovácie kráľa  Maximiliána v roku 1563 a potom aj v neskorších rokoch a storočiach za korunovácii 11 kráľov a 8 kráľovien v bratislavskom Dóme sv. Martina...

Pohľad z bratislavského hradu na korunovačný chrám, konkatedrálu Dóm sv. Martina

Pohľad do svätyne Dómu sv.Martina, kde Svätú Uhorskú kráľovskú korunu prijalo 11 kráľov a 8 kráľovien

A tam úplne navrchu veže korunovačného chrámu, na  Dóme sv. Martina sa nachádza silno pozlátená mohutná symbolická uhorská kráľovská koruna, umiestnená tu ako pamiatka na dobu kráľov v 2.pol.19.storočia.

Vráťme sa však späť k bosorkám. Podľa Knihy priznaní slobodného kráľovského mesta Bratislavy, bolo od roku 1602 vynesených asi štyristo rozsudkov za bosoráctvo.

Popravy boli medzi ľudom obľúbeným divadlom. Prizerajúci sa v deň popravy nemuseli pracovať, hostince boli plné ľudí a mesto hýrilo zvláštnou veselou ľudovou zábavou.

O bratislavských bosorkách sme si hádam toho už povedali akurát dosť a v stručnosti všetko to, čo je všeobecne známe z ďalekej minulosti. Teraz však poďme hľadať súčasnosť a terajšie novodobé bosorky. Upozorňujeme však tú časť aktívnych prenasledovateľov bosoriek, prípadne rôznych združení, čo by radi ešte i dnes upaľovali bosorky, že koniec ich lovu vydal svojou listinou rímsko - nemecký cisár, český a uhorský kráľ Jozef II. už sedem rokov po svojej korunovácii v roku 1787 a bosorky sú už potom dlhodobo následne chránené aj po rozpade kráľovstva, množstvom iných, avšak už moderne znejúcich zákonov vydávaných v parlamentoch novo vzniknutých štátov.

Kráľ Jozef II. okrem toho, že vydal zákaz  podriadeným hierarchiám zaoberať sa bosoráctvom, mal aj iný príkaz tykajúci sa Bratislavy. V roku 1784 nariadil odvoz Svätej uhorskej kráľovskej koruny do cisárskej klenotnice vo Viedni a tak Bratislava a bratislavský hrad po veľmi dlhom čase stratili titul "Sedes regni coronae".

Ako sme sa z dobre informovaných kruhov donášačov dozvedeli, tak bosorky dnes nájdeme aj v Malých Karpatoch, v jednej zo známych trampských  rozprávkových a povesťami opradených "destinácii".

Našu cestu za týmito bosorkami vám priblížime na ďalšej stránke tu: