"...Tak daj nám oheň,
        ktorý rozžiari nám tvár
        a v kruhu priateľov,
        dnes nik nebude sám ..."

       
 
 /zo slovenskej trampskej piesne
                      Pane môj - Igor Pavelica /

 

 

 
 
 
 

 
 
 

 

Náčrt histórie trampskej osady 

ŠTVANCI - TÁBOR ŠTVANÝCH

 

 
 
 
 

Takmer všetci osadníci začínajú ako členovia trampskej osady PARDALI. Táto osada má počiatkom roku 1968 viac ako 20 osadníkov.

 

 

Pri živelnom pohybe v osade spojenom s názorovými rozdielmi, z nej odchádza sedem kamarátov, z ktorých piati Sonny, Béďo, Ičo, Siuch - Kutáč a Otík zakladajú počas vandru v okolí Červeného Kameňa v septembri 1968 novú osadu TÁBOR ŠTVANÝCH.

Následne do osady prichádzajú kamaráti Jemmy, Dufan, Totna, Mates a neskôr Stando.

V júli 1985 sa osada rozchádza zo Sonnym a z osady sa po častej snahe Sonnyho privlastňovať si všetky právomoci stáva trampská osada ŠTVANCI - TÁBOR ŠTVANÝCH.

Kamarát Ičo sa po návrate z emigrácie v Austrálii usádza s rodinou v Prostějove a naopak Mates s rodinou do Austrálie emigruje.

V roku 1992 odchádza na svoj ostatný vander Béďo.

V roku 1992 do osady prichádzajú "dorastenci" Peťo, Roman a Andrej.

Na druhej strane koncom roku 1994, odchádza na svoj posledný vander kamarát Stando, v roku 2002 Otík a v roku 2006 kamarát Ičo.

V tomto období za nimi odchádza i "takmer osadník" trampský samotár Fat, ktorého do "tajomstiev trampingu" zaúčal od roku 1972 Dufan.

V súčasnosti sa cestou samotára uberá Jemmy, Totna trampovanie zanecháva.

Dufan v roku 2006 odchádza do trampskej osady TÚLAVÍ PSI.

Zvyšok osady žije naďalej trampským životom a v roku 2006 boli spoluusporiadateľmi 13. SLOVENSKOČESKÉHO potlachu.

V roku 2008 sú členmi osady kamaráti Kutáč, Majo, Peťo, Roman, Sosna. Šerifom osady je kamarát Kutáč.

 
 
   
 
 

 

Náčrt histórie trampskej osady 

ORANŽOVÝ EXPRES

 

 
 
 
 

Trampská osada ORANŽOVÝ EXPRES bola založená v roku 1973. Zo zakladajúcich členov zostali časom aktívni už len kamaráti Čižo, Mao a Grizly.

V roku 1974 usporiadali zimný oheň pod Korlátkom.

V roku1975 sa stávajú členmi ochrany prírody TIS.

V roku 1976 poriadajú spoločný oheň s osadami GEPARD a BANDOLERO.

V rokoch 1977 - 1979 odchádzajú postupne na zelený vander.

Po návrate sa pravidelne zúčastňujú trampských akcii poriadaných na fleku Šikmé lúky.

V roku 1996 ich rady opustil kamarát Grizly, ktorý zahynul pri lodnom nešťastí na Dunaji a tak po rokoch zostali už len dvaja členovia Čižo a Mao, ktorí v roku 2003 oslávili veľkým potlachom pod Korlátkom 30. výročie osady.

V roku 2006 boli spoluusporiadateľmi 13.SLOVENSKOČESKÉHO potlachu.

V roku 2008 sú členmi osady kamaráti Čižo, Mao a Smradko. Šerifom osady je kamarát Čižo.

 

 

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 

NAŠA CESTA NA POTLACH...

 

 
 
 

...na potlach z Bratislavy, sme cestovali vlakom, cez Záhorie a mestečká Malacky, Senica, Jablonica, Kúty - do stanice Cerová - Lieskové, ktorá sa nachádza v  Záhorskej nížine tesne pod úpätím pod úpätím Malých Karpát a je vzdialená z Bratislavy týmto smerom 100 Km. Vlak s ktorým sme pricestovali už práve odchádza a nás čaká cesta za krásou a poznaním, nami vysnívanou romantickou trampskou krajinou...

 
 
 
 

...a iba po malej chvíľke nášho putovania sa nám otvorili nádherné výhľady do okolitej krajiny...

 
 
 
 

...k cieľu našej cesty sa jednoducho nedá zablúdiť, už zďaleka vidíme vrtule veterných elektrární vytŕčajúce vysoko nad krajinou a v ich blízkosti po pravej strane skromne sa vypínajúce rozvaliny hradu Korlátko...

 
 
 
 

.....malokarpatská časť lesov Záhoria  je väčšinou porastená veľkými listnatými stromami a tento hustý les prevažne zabraňuje  výhľadom do okolia. Miestami  na horských lúkach a rúbaňách sa však les otvorí a vtedy je naozaj čo obdivovať...

 
 
 
 

...cestou lesom, lúkami a čistinami sme zistili že príroda sa začína už nádherne sfarbovať jesennými farbami a dozrievajú typické lesné plody jesene šípky, ale i černice, na ktorých je radosť sa "popásť"... a zrazu  nachádzame i veci dosť neobvyklé, druhú tohoročnú úrodu červených malín...

 
 
 
 

...zrejme sme už veľmi blízko hradu, vrtule elektrární nad nami vydávajú slabý svištiaci zvuk a vytrvalo sa točia v silnejúcom jesennom vetre. Veterné elektrárne sú však len alternatívou a skôr raritou, ako dôležitým energetickým zdrojom a nikdy nemôžu pri dnešnom mrhaní a  spotrebách energii nahradiť, alebo výrazne pomôcť ktorejkoľvek z klasických elektrární. Môžu však aj značne estetický pri veľkej koncentrácii pošpatiť krajinu, tak ako sa to stalo v okolí rakúskeho Bergu. Tieto Cérovské však na rozdiel od tých bergských, zdá sa že do krajiny celkom výzorovo zapadajú..

 
 
 
 

... No je to predsa len väčšia výška, ako sme si to predstavovali, keď sme to videli z diaľky. Mohutná veža na ktorej sa nachádza generátor je vysoká 76 metrov /ako 20 poschodový dom/ a list vo vrcholovej svojej polohe je vo výške 100 metrov. Tieto štyri cerovské elektrárne vraj pokryjú elektrinou niečo okolo 1500 domácností. Na to ale aby zásobovali trebárs taký veľký podnik ako je Slovnaft, potrebovali by sme ich postaviť určite viac ako 1000 a aj to by musel fúkať neprestajne silný vietor, aby sa výroba v podniku  nezastavila...

 
 
 
 

...v blízkosti veterných elektrární sa nachádza turistická chata vybudovaná pri príležitosti XXII. celoslovenského zrazu turistov v roku 1976...

 
 
 
 

...ale to už prichádzame k zrúcaninám starého hradu Korlátko, ktorého vznik sa datuje do roku 1041, ale vierohodnejšie údaje sú až z polovice 13.storočia, keď bol majetkom kráľa. Hrad mal v histórii mnoho rôznych názvov ako Konradstein, Korlát, Korlátko, Cérovský zámok... Najprv ho však nazývali Konrádovým Kameňom /Konradstein/. Potom isto akýmsi skomolením vnikol Korlát. Potom zas oveľa neskoršie pridaním maďarského "...ko" , čo znamená kameň a spojením týchto dvoch slov vzniklo Korlátko. Ale v starej literatúre nachádzame i názov Cérovský zámok, to však možno považovať za názov novodobý, pretože vieme z histórie, že názov obce Cérová je známy až od roku 1696....

 
 
 
 

...hrad Korlátko podľa starých dobových kresieb voľakedy bolo už vidieť zďaleka, lebo stál na odlesnenom kopci. Dne vôkol hradu  sú hlboké lesy a tak pri pohľade z krajiny vidieť len pozostatok najvyššej kamennej veže...

 
 
 
 

...výhľad do krajiny z hradu na bežnom chodníku medzi zrúcaninami vďaka odrástlým stromom, už neni skoro žiadny a iba jedno kamenné okno poskytuje takúto nádhernú panorámu okolitej krajiny /aj to však iba vtedy keď si do toho okna vyleziete/...

 
 
 
 

... pod hradom je lúka a na nej sa nachádza /ako v rozprávke/ postavený trampský tábor...

 
 
 
 
 
 

...a ako bolo na potlachu:

   
 
 
 
 
 
 

 

 Hudba v pozadí
pieseň "PANE MÔJ"

Hudba a text Igor Pavelica - Kýblik

Pieseň a hudba v pozadí tejto stránky
  Igor Pavelica - Kýbel
trampská osada NIPIGON Bratislava

 

 

Fotografie, text a grafika
Pekelník

 

 
 
 
 
 
 

trampnet@nextra.sk 

©Pekelník 2008