|
|
"...Tak daj nám oheň,
ktorý rozžiari nám tvár
a v kruhu priateľov,
dnes nik nebude sám ..."
/zo
slovenskej trampskej piesne
Pane môj - Igor Pavelica / |
|
|
|
 |
|
| |
| |
|
Náčrt histórie
trampskej osady
ŠTVANCI -
TÁBOR ŠTVANÝCH
|
|
|
| |
Takmer všetci osadníci začínajú ako členovia trampskej
osady PARDALI. Táto osada má počiatkom roku 1968 viac
ako 20 osadníkov.
| |
 |
|
Pri
živelnom pohybe v osade spojenom s názorovými
rozdielmi, z nej odchádza sedem kamarátov, z ktorých
piati Sonny, Béďo, Ičo, Siuch - Kutáč a Otík zakladajú
počas vandru v okolí Červeného Kameňa v septembri 1968
novú osadu TÁBOR ŠTVANÝCH.
Následne do osady prichádzajú kamaráti Jemmy, Dufan,
Totna, Mates a neskôr Stando.
V júli 1985 sa osada rozchádza zo Sonnym a z osady sa
po častej snahe Sonnyho privlastňovať si všetky
právomoci stáva trampská osada ŠTVANCI - TÁBOR
ŠTVANÝCH.
Kamarát Ičo sa po návrate z emigrácie v Austrálii
usádza s rodinou v Prostějove a naopak Mates s rodinou
do Austrálie emigruje.
V roku 1992 odchádza na svoj ostatný vander Béďo.
V roku 1992 do osady prichádzajú "dorastenci" Peťo,
Roman a Andrej.
Na druhej strane koncom roku 1994, odchádza na svoj
posledný vander kamarát Stando, v roku 2002 Otík a v
roku 2006 kamarát Ičo.
V tomto období za nimi odchádza i "takmer osadník"
trampský samotár Fat, ktorého do "tajomstiev
trampingu" zaúčal od roku 1972 Dufan.
V súčasnosti sa cestou samotára uberá Jemmy, Totna
trampovanie zanecháva.
Dufan v roku 2006 odchádza do trampskej osady TÚLAVÍ
PSI.
Zvyšok osady žije naďalej trampským životom a v roku
2006 boli spoluusporiadateľmi 13. SLOVENSKOČESKÉHO
potlachu.
V roku
2008 sú členmi osady kamaráti Kutáč, Majo, Peťo,
Roman, Sosna. Šerifom osady je kamarát Kutáč.
|
|
|
| |
 |
|
| |
|
Náčrt histórie
trampskej osady
ORANŽOVÝ
EXPRES
|
|
|
| |
Trampská osada ORANŽOVÝ EXPRES bola založená v roku
1973. Zo zakladajúcich členov zostali časom aktívni už
len kamaráti Čižo, Mao a Grizly.
V roku 1974 usporiadali zimný oheň pod Korlátkom.
V roku1975 sa stávajú členmi ochrany prírody TIS.
V roku 1976 poriadajú spoločný oheň s osadami GEPARD a
BANDOLERO.
V rokoch 1977 - 1979 odchádzajú postupne na zelený
vander.
Po návrate sa pravidelne zúčastňujú trampských akcii
poriadaných na fleku Šikmé lúky.
V roku 1996 ich rady opustil kamarát Grizly, ktorý
zahynul pri lodnom nešťastí na Dunaji a tak po rokoch
zostali už len dvaja členovia Čižo a Mao, ktorí v roku
2003 oslávili veľkým potlachom pod Korlátkom 30.
výročie osady.
V roku 2006 boli spoluusporiadateľmi
13.SLOVENSKOČESKÉHO potlachu.
V
roku 2008 sú členmi osady kamaráti Čižo, Mao a Smradko.
Šerifom osady je kamarát Čižo.
|
|
|
|
|
|
|
| |
| |
 |
|
...na potlach z
Bratislavy, sme cestovali vlakom, cez Záhorie a mestečká
Malacky, Senica, Jablonica, Kúty - do stanice Cerová -
Lieskové, ktorá sa nachádza v Záhorskej nížine tesne
pod úpätím pod úpätím Malých Karpát a je vzdialená z
Bratislavy týmto smerom 100 Km. Vlak s ktorým sme
pricestovali už práve odchádza a nás čaká cesta za krásou a
poznaním, nami vysnívanou romantickou trampskou krajinou...
|
|
|
| |
 |
|
...a iba po
malej chvíľke nášho putovania sa nám otvorili nádherné
výhľady do okolitej krajiny... |
|
|
| |
 |
|
...k cieľu
našej cesty sa jednoducho nedá zablúdiť, už zďaleka vidíme
vrtule veterných elektrární vytŕčajúce vysoko nad krajinou
a v ich blízkosti po pravej strane skromne sa vypínajúce
rozvaliny hradu Korlátko... |
|
|
| |
 |
|
.....malokarpatská časť lesov Záhoria je väčšinou
porastená veľkými listnatými stromami a tento hustý les
prevažne zabraňuje výhľadom do okolia. Miestami na horských
lúkach a rúbaňách sa však les otvorí a vtedy je naozaj čo obdivovať... |
|
|
| |
 |
|
...cestou lesom,
lúkami a čistinami sme zistili že príroda sa
začína už nádherne sfarbovať jesennými farbami a dozrievajú
typické lesné plody jesene
šípky, ale i černice, na ktorých je radosť sa "popásť"... a
zrazu nachádzame i veci dosť neobvyklé, druhú
tohoročnú úrodu červených malín... |
|
|
| |
 |
|
...zrejme sme už
veľmi blízko hradu, vrtule elektrární nad nami vydávajú
slabý svištiaci zvuk a vytrvalo sa točia v silnejúcom
jesennom vetre. Veterné elektrárne sú však len alternatívou
a skôr raritou, ako dôležitým energetickým zdrojom a nikdy
nemôžu pri dnešnom mrhaní a spotrebách energii
nahradiť, alebo výrazne pomôcť ktorejkoľvek z klasických
elektrární. Môžu však aj značne estetický pri veľkej
koncentrácii pošpatiť krajinu, tak ako sa to stalo v okolí
rakúskeho Bergu. Tieto Cérovské však na rozdiel od tých
bergských, zdá sa že do krajiny celkom výzorovo zapadajú.. |
|
|
| |
 |
|
... No je to
predsa len väčšia výška, ako sme si to predstavovali, keď
sme to videli z diaľky. Mohutná veža na ktorej sa nachádza
generátor je vysoká 76 metrov /ako 20 poschodový dom/ a list
vo vrcholovej svojej polohe je vo výške 100 metrov. Tieto
štyri cerovské elektrárne vraj pokryjú elektrinou niečo
okolo 1500 domácností. Na to ale aby zásobovali trebárs taký
veľký podnik ako je Slovnaft, potrebovali by sme ich
postaviť určite viac ako 1000 a aj to by musel fúkať
neprestajne silný vietor, aby sa výroba v podniku
nezastavila... |
|
|
| |
 |
|
...v
blízkosti veterných elektrární sa nachádza turistická
chata vybudovaná pri príležitosti XXII. celoslovenského
zrazu turistov v roku 1976... |
|
|
| |
 |
|
...ale to už prichádzame k
zrúcaninám starého hradu Korlátko, ktorého vznik sa datuje
do roku 1041, ale vierohodnejšie údaje sú až z polovice
13.storočia, keď bol majetkom kráľa. Hrad mal v histórii
mnoho rôznych názvov ako Konradstein, Korlát, Korlátko,
Cérovský zámok... Najprv ho však nazývali Konrádovým Kameňom
/Konradstein/. Potom isto akýmsi skomolením vnikol Korlát.
Potom zas oveľa neskoršie pridaním maďarského "...ko" , čo
znamená kameň a spojením týchto dvoch slov vzniklo Korlátko.
Ale v starej literatúre nachádzame i názov Cérovský zámok,
to však možno považovať za názov novodobý, pretože vieme z
histórie, že názov obce Cérová je známy až od roku 1696.... |
|
|
| |
 |
|
...hrad
Korlátko podľa starých dobových kresieb voľakedy bolo už
vidieť zďaleka, lebo stál na odlesnenom kopci. Dne vôkol
hradu sú hlboké lesy a tak pri pohľade z krajiny
vidieť len pozostatok najvyššej kamennej veže... |
|
|
| |
 |
|
...výhľad do
krajiny z
hradu na bežnom chodníku medzi zrúcaninami vďaka odrástlým
stromom, už neni skoro
žiadny a iba jedno kamenné okno poskytuje takúto nádhernú
panorámu okolitej krajiny /aj to však iba vtedy keď si do
toho okna vyleziete/... |
|
|
| |
 |
|
... pod hradom je lúka a na nej
sa nachádza /ako v
rozprávke/ postavený trampský tábor... |
|
|
|
|
|
| |
|
...a ako bolo na potlachu:
|
|
|
|
| |
| |
Hudba v pozadí
pieseň "PANE MÔJ"
Hudba a text Igor Pavelica - Kýblik

Pieseň a hudba v
pozadí tejto stránky
Igor Pavelica - Kýbel
trampská osada NIPIGON Bratislava
|
|
|

Fotografie, text a
grafika
Pekelník |
|
|
|
|