CZECHOSLOVAK TRAMPS EXPEDITION NORMANDIA


 
 
 
 
 
   

 
 

CZECHOSLOVAK TRAMPS EXPEDITION NORMANDIA

Ako to už býva, nápady sa rodia vždy náhodne a aj tento nápad s expedíciou sa zrodil po večeroch, v príjemnom trampskom prostredí  country klubu "Zapadnutý kút" u Janky a Mácha.

Priatelia pri debate o histórii natrafili na známe a aj neznáme príhody druhej svetovej vojny o západnom fronte, v podaní starších a hlavne o faktoch, ktoré staršej generácie /okolo šesťdesiatročných/, boli vždy zahmlievaná oficiálnou ideológiou. To bola ich hlavná motivácia prečo  si povedali "poďme sa na to pozrieť z blízka"...

Pred svojou cestou si ešte zhrnuli pár známych faktov:

OVERLORD - bolo to úspešné spojenecké vylodenie vo Francúzsku ktoré začalo dňa 6.6.1944 a najväčšia vyloďovacia operácia v histórii, jej rozmery boli veľkolepé:

Vyše 5000 - lodí spolu s menšími plavidlami, 11 000 lietadiel, ktoré vysadili v priebehu 48hodín, okolo 200 000 mužov, Američanov, Britov, Kanaďanov a príslušníkov rôznych národov, medzi ktorými boli aj Česi a Slováci.

Tento príbeh je epopeja hrdinstva a obetí, ale aj víťazstva a úspechu. Do dejín sa zapísal ako najdlhší deň „D - DAY“.

/ Deň „D - Day“– z anglického slova deliverance - oslobodenie /

Naša cesta do NORMANDIE

Na našej ceste po dvoch dňoch za volantom cez Rakúsko, Nemecko, Francia, cez Paríž a konečne sme dorazili  do Normandie. Pred nami krajina Kalvadosu, Kamenberu, krajina koni a príjemných ľudí. Za svoju základňu sme si zvolili malý prístav Port-Bessin, ktorí leží v Anglickej zóne vylodenia - Gold Beach. Tam sa začína naša malá expedícia po plážach vylodenia.

 
 

Port Bessin

 
 
 

Gold Beach

 
 
 

Vojensky cintorín v Bayeux

 
 

Prvá návšteva vojenského cintorína v meste Bayeux nás trochu prekvapila. Na tom to cintoríne sú pochovaní anglickí ,poľskí, československí a nemeckí vojaci, ktorí padli v tej to oblasti. Zaujímavosťou bol aj menoslov padlých, "Steiner" nemecký vojak, "Steiner" československý vojak. Možno boli aj príbuzný ale to, sa asi nedozvieme nikdy.

 
 

Americký cintorín Colleville-sur-Mer

 
 

Naše putovanie pokračovalo na OMAHA Beach, Pointe du Hoc, na tom to mieste je všetko tak, ako by včera skončila vojna- mesačná krajina, len zarastlá trávou. Na plážach Omaha padlo najviac amerických vojakov.

Na americkom vojenskom cintoríne v Colleville-sur-Mer, pár metrov od pláže je pochovaných 9300 mladých chlapcov. Aj ten najväčší drsňák sa musí zamyslieť nad obetou, čo títo chlapci priniesli.

 
 

Omaha beach severozápad Francúzska

 
 
 

Omaha beach

 
 
 

Omaha

 
 
 

Omaha

 
 
 

Point du Hoc

 
 
 

Point du Hoc

 
 
 

Point du Hoc

 
 
 

Point du Hoc

 
 
 

Point du Hoc

 
 

Po ceste D-14 ktorá kopíruje celé pobrežie sme navštívili rôzne malé múzea kde skoro v každom dome sa písala história. Vyústenie tejto cesty nás priviedlo na Utah-Beach, na širokú otvorenú pláž pri mestečku Ravenoville.

 
 

Utah

 
 
 

Utah

 
 
 

Utah

 

 

 

Utah

 
 

Tieto miesta boli v prvých hodinách D-day oslobodené až po mesto Sainte-Mere-Eglise. V tom to meste padlo veľa amerických výsadkárov pri doskoku na námestie, uprostred mesta už v prvých minútach. Kuriózny bol aj príbeh amerického výsadkára Johna Steela ktorý ostal visieť na kostolnej veži miestneho kostola, mal šťastie, prežil s rozostrieľanými nohami a zomrel prirodzenou smrťou vo veku 69 rokov. Na jeho počesť nechali visieť na kostolnej veži figurínu s padákom.

 
 

Kostol v Sainte -  Mére -  Église

 
 
 

 Le Mont  - Sainte -  Michel

 
 
 

Le Mont Saint -  Michel

 
 
 

Múzeum v Sainte -  Mére -  Église

 
 
 

Múzeum v Sainte -  Mére -  Église

 
 
 

John Steele

 
 
 

Takto vyzeralo opevnenie na Omaha Beach, 65ton železa

 
 

Po piatich dňoch putovania sme nabrali kurz smerom na M. San Michelle a po dôkladnej prehliadke sme šoférovali cestou necestou, aby sme stihli  čs. potlach. Záverom by sme zhodnotili našu malú expedíciu ako veľmi zaujímavú, hlavne poučnú a čo je najdôležitejšie už sa plánujú ďalšie..

Pretože expedícia bola zakončená účasťou na 14.Československom potlachu v dňoch 27.-30.9.2007 v blízkosti Ledče nad Sázavou,  tak sme ju symbolicky nazvali “Československa Trampská Expedícia“. 

Hlásime sa k tradícií čs. trampingu a  zároveň je to aj naša pocta  padlým československým  vojakom pri vylodení v Normandií.

  Omega z trampskej osady  JUŽNÝ KRÍŽ

   
  Furo a Klemo z trampskej osady JOKER    
 
 
 
 
 

Vstupná brána do táboriska 14. Československého potlachu

 
 
 

 Účastníci CZECHOSLOVAK TRAMPS EXPEDITION NORMANDIA
Omega z T.O. JUŽNÝ KRÍŽ,  Furo a Klemo z T.O. JOKER

 
 
 

Slávnostný oheň 14.Československého potlachu trampov

 
 
 
 
 

Hudba v pozadí stránky je pieseň s názvom

"To tenkrát v čtyřicátom pátom..."

Honza Vyčítal

 

 

To tenkrát v čtyřicátom pátom

Honza Vyčítal

G
Mám v Plzni kámoše, už je to řada let
C
vždycky rád slyším plzeňskej dialekt
G Es7 D7 G
a když tam jedu čundrem dám osobě vědět
G
Řekne mi usárnu si tutam dej
C
na tuten gauč tam si nesedej
G Es7 D7 G
tam už pětačtyřicet let nesmí nikdo sedět!
 

Ani já tam nesedám, když mám po práci
tam seděli v květnu američtí vojáci
a tutam co máš nohy, tam šoupli svý helmy
Táta vytáh láhev šňapsu z úkrytu
pozval partu džezmenů k nám do bytu
a Chattanoogta zpívala se velmi

G
To tenkrát v čtyřicátom pátom
D7
když Plzeň osvobodil Patton
G
s tanky a děly, na džípech bílý hvězdy měly
D7
Jak pestrý krovky tančily holky ze Škodovky
a místní krásky zpívaly sborem:
G C
"Škoda lásky...."

Před pár lety musel kámoš z podniku
sli po něm, že vozil kytky k pomníku
ale on si říkal ať mu vlezou na záda
Že je mu to fuk a že to nebolí
však jen do tý doby než mu přišla holka ze školy
že nás osvobodila jenom Rudá armáda
 

Šel do sborovny a u Marxových spisů
řek tý úče že ji dává kuli z dějepisu
a jestli chce že ji ukáže ten otoman
Kde seděli tenkrát ti hoši v plavkách
o coca-cole snili a horkejch párkách
já o tom zpívám song a je to téma na román


Já trvám na tom,
že Plzeň osvobodil Patton
s tanky a děly, na džípech bílý hvězdy měli
jak pestrý krovky tančily holky ze Škodovky
a místní krásky zpívaly sborem
"Škoda lásky...."

 
 

...Já trvám na tom, že Plzeň osvobodil Patton...

 

 

 

 
 
 
 
 
 

 

Pekelník 2007