Na jeseň v roku 1968 vznikla z táborníckeho klubu „Záruby“ v Trnave trampská osada BIELY TESÁK. Názov si dali podľa mena psa - vlka z rovnomenného románu Jacka Londona. Vlajku osady tvorí biela hlava psa na koženom podklade a aj na domovenke je biela hlava psa, tu však na zelenom podklade so žltým lemovaním a s modrými písmenami (modrá a žltá sú farby mesta Trnavy).

Za šerifa osady bol zvolený kamarát Apač. Okrem šerifa mala osada 15 členov: Zlatovlasá Mau, Šogor, Kačo, Muki, Piggy, Paplón, Bublina, Mačeta, Čendo, Žinec, Palošík, Ringo, Myší Ocásek, Kobra a Drobček. Tak sa stalo, že osada mala 16 zakladajúcich členov.

Rodokmeň zakladajúcich členov trampskej osady BIELY TESÁK - Trnava. Zápis v prvej kronike osady z roku 1969.

Pri osvojovaní si pravidiel života v prírode im pomáhali starší trampi a niektorí členovia osady, ktorí nadobudli vedomosti v letných a zimných táborníckych školách, organizovaných vtedajšou SLOVENSKOU ÚNIOU TÁBORNÍKOV.

Osadníci v tomto zložení si našli a zvolili za svoj flek Bulov pasienok, tiež nazývaný Bulová lúka, ktorá sa nachádza pri "Katarínke".

Katarínka je starobylá zrúcanina kostola svätej Kataríny Alexandrijskej (odtiaľ názov Katarínka) a františkánskeho kláštora, v malebnom prostredí pohoria Malé Karpaty. Vzdialená je približne 20 km severne od Trnavy, neďaleko obcí Dechtice a Naháč.

...zrúcanina kostola sv. Kataríny...                                                                  foto:Pekelník

Tu na Bulovej lúke v prvý jarný deň 21.3.1969 pri zapálení osadného ohňa zložili prísahu a vyhlásili tento deň za založenie osady /osada ako je spomenuté vznikla však o rok skoršie/ .

Do osady prišli potom ešte noví kamaráti Jakub, Struna, Jabčák a Rasťo.

 

 

V rokoch 1969 - 1971 osadníci z BIELEHO TESÁKU spolu s kamarátmi s trnavských a bratislavských osád chodievali na bývalú horáreň Holint, ktorá sa nachádzala neďaleko Bielej Skaly. Táto chalupa ale v roku 1971 bola zbúraná.

V roku 1969 osada BIELY TESÁK dostala do užívania od vtedajšieho MsNV v Trnave, v starej časti mesta /presnejšie na Halenárskej ulici/ dve miestnosti a komoru na drevo. Bol to vlastne starý neobývaný byt v spoločnom dvore s vlastným vchodom. Kamaráti z osady, sa s veľkou radosťou dali do opráv týchto značne zdevastovaných priestorov. Onedlho sa mohli pochváliť s perfektnou klubovňou.

Na stenách klubovne mali vyvesené svoje „trofeje“, placky a iné upomienkové predmety, ktoré im boli odmenou za účasť a umiestnenie v súťažiach na potlachoch. V klubovni si vybudovali aj krb, v ktorom počas posedení s kamarátmi a na osadných slezinách horel oheň.

V tejto klubovni sa robili rôzne stretnutia kamarátov, nielen trnavských trampských osád, ale aj kamarátov z Bratislavy, Nižnej pri Trnave, Topoľčian, a iných našich miest. Pri týchto kamarátskych stretnutiach nechýbala dobrá nálada, hudba a pivo.

Neskôr keď sa počet kamarátov v osade zmenšil z dôvodu odchodu viacerých na vojenčinu a tiež stav znížili niektorí ženáči, postupne prepožičiavali klubovňu trampskej osade ICARILLA a v roku 1977 im ju dali do trvalého užívania. V dnešnej dobe už klubovňa neexistuje, priestory boli vrátené pôvodnému majiteľovi.

 

Vráťme sa však späť do prírody. V roku 1971, keď bola horáreň Holint zbúraná, osadníci sa  presunuli nižšie smerom k Sološnici na opustenú horáreň Žlábek, ktorú v rámci spolupráce s Lesnou správou opravili. Túžili však mať svoj vlastný zrub a po krátkom čase sa rozhodli že si ho postavia na svojom fleku, na Bulovej lúke. So stavbou začali v roku 1973. Tesne pred dokončením im ho však domáci družstevníci zrovnali zo zemou. Na jeho mieste zostali len stopy od pásov buldozéra.

Po piatich rokoch osady 15. septembra v roku 1973, osada poriadala svoj I. výročný potlach, na Bulovej lúke. Zišlo sa tu okolo 220 kamarátov z celého bývalého Československa. Vysekali si aj prvý osadný totem, ktorý krátko po potlachu pravdepodobne domáci občania alebo družstevníci zlikvidovali. Zostala po ňom na fleku len prázdna jama.

 Je milé po rokoch si spomenúť na trampské osady, ktoré prijali pozvanie na tento potlach:

Z Trnavy prišli trampské osady PARDALI, TÁBOR ŠTVANÝCH, BIELI SUPI, ČUVAČI, ICARILLA, TÚLAVÍ PSI a trampi samotári Otlak, Fat a Stino - Gusto.

Z Bratislavy to boli kamaráti Slépka z trampskej osady ČIERNY JASTRAB,  Miky z trampskej osady BIELY RYS, Foro z trampskej osady KOLORADO, Starý Vlk z trampskej osady BOJOVÍ VLCI a kamaráti z trampských osád ŠEDÝ GRIZLY, MALÍ BOBRI, GAME FARM, TRI PRAMENE,  TÚLAVÝ OROL a aj trampi samotári Tehura, Ruksak, Biela veverica.

Z Piešťan - Nižnej to boli osady ČIERNA PUMA, NETOPIER a KONDOR.

Z Nitry prišla trampská osada HLADUJÚCI ZUBRI.

Z Martina  osada NEW GATE.

Z Brezovej pod Bradlom trampská osada FALKON  a ďalšie z  rôznych miest Slovenska.

 

V nasledujúcich rokoch sa situácia v trampingu značne zhoršila zo strany štátnej moci, keď sa trampom vypaľovali zruby, ničili totemy, konfiškovali kroniky, osadné vlajky a kontrolovali všetky ich akcie. Táto zlá doba priniesla rozpad mnohých osád.

Viacerí osadníci z trampskej osady BIELY TESÁK, či už z politických, alebo osobných dôvodov chodievali do prírody individuálne, alebo len v malých skupinkách. Z osady odišli viacerí jej členovia, napriek tomu väčšina z nich sa každoročne stretla pri zapaľovaní jarného výročného ohňa osady. Väčšinou sa akcia konala na Bulovej lúke, alebo na rôznych chatách, ktoré si prenajali.

 

Osada však opätovne obnovila svoju činnosť v roku 1989 i napriek tomu, že každý už má na krku štyridsiatku a svoju rodinu. Ale medzi trampov a do prírody predsa len neprestali chodievať, bolo by predsa veľkou škodou nepokračovať v tradíciách svojej osady.

A tak po 17. novembri  v roku 1989 sa opäť dala osada dokopy v tomto zložení:

Šerif Apač, členovia -  Mukino, Paplon, Mačeta, Bublina, Jakub, Palošík, 

Neskôr v roku 1991 -1992 priviedol náš šerif Apač na slezinu dvoch kamarátov „Burella“ a „Donalda.“

Poznali sme ich,  zopár krát boli s nami vonku. Apač, ale tvrdil, že obaja boli niekedy členmi našej osady. Túto skutočnosť si  nikto nepamätal a preto sme dali návrh, že môžu  s nami chodiť aspoň rok von, potom rozhodneme či ich zoberieme do osady, alebo nie.

 Dlho u nás nevydržali, boli pasívnymi členmi a ukončili členstvo v osade Burell v roku  2000,  po ňom koncom septembra v roku 2002 aj Donald, ktorý sa neskoršie stal členom osady SIVÍ VLCI ( 4.8.2016 zomrel).

V týchto rokoch 1991 - 1992 začali chodiť von s osadou mladí trampi: Zajo, Pleskáč a jeho manželka Dáška.

V roku 1994 na prvý jarný deň, čiže 25. výročie založenia osady oficiálne vzali za nových členov kamarátov Zaja, Pleskáča a Dášku. 

A tak v roku 1994 mala osada spolu 10 členov.  Šerif Apač, členovia boli Mukino, Paplón, Bublina, Mačeta, Donald, Burell, Zajo, Pleskáč a Dáška.

Noví osadníci chodili chodili s osadou  jeden a pol roka.  Všetko by bolo v poriadku, ale  naivne si mysleli že tí „starší“ chcú skončiť s vandrovaním a oni budú  nástupcami – čiže staronová trampská osada s názvom Biely Tesák v novom zložení.

Pôvodní osadníci s tým  nesúhlasili, asi ich nepochopili, lebo nemienili ukončiť členstvo v osade a taktiež nechceli prestať chodiť do prírody a na svoju osadu.

Čas však plynul ďalej a tak dňa 2.júla v roku 1994 pri príležitosti 25. výročia založenia osady zapálili svoj II. Výročný oheň na osadnom fleku - Bulovej lúke. Na potlach sa zišlo asi 330 kamarátov zo Slovenska, Moravy a Čiech. Mnohí kamaráti sa tu stretli viac ako po dvadsiatych rokoch a tak bolo na čo spomínať. Boli tu aj novo vzniknuté trampské osady. Jedna z nich bola však v tento deň najmladšia, bola to trampská osada DAHKOTAH z Trnavy, ktorú osadníci z BIELEHO TESÁKA v tento deň na potlachu vyhlásili.  

 

 

V roku 1995 - 1996 nastali v ich osade zmeny. Príchodom, ale aj odchodom nových, ale aj zakladajúcich členov osady.

Šerif osady kamarát Apač ukončil členstvo  v osade koncom roku 1996.   Po jeho odchode bol navrhnutý a jednohlasne zvolený členmi osady za šerifa kamarát Paplón.

V týchto rokoch osada BIELY TESÁK mala šesť členov. Za šerifa osady bol zvolený kamarát Paplón, a členmi boli: Muky, Bublina, Mačeta, Burell a Donald.

V novembri v roku 1996 osadníci spolu s Lesnou správou Dechtice, s ktorou už roky veľmi dobre vychádzajú, urobili dohodu o prenájme opustenej a zdemolovanej chatrče. Táto slúžila niekedy pre lesných robotníkov a nachádza sa neďaleko ich fleku. Postupne ju opravili, robili im však veľké problémy miestni poľovníci a tak veľmi dúfali že sa nevrátia späť do sedemdesiatych rokov.

 Na prvom jarnom dni 22-23.3.1997 mu osadníci a bývalí osadníci zagratulovali ako novému šerifovi a odovzdali  novú šerifskú hviezdu. 

 

 

 

Od roku 2002  sú v osade štyria kamaráti,  šerifom osady je kamarát Paplón a osadníkmi sú kamaráti Muky,  Mačeta a Bublina.

Takéto zloženie osady trvalo do augusta 2015

Členovia osady BIELY TESÁK v roku 2002  zľava: Bublina za ním Mačeta, Muky a Paplon....

...zima 2015 na BIELOM TESÁKU...

Osadníci /nie osada/ sa stali aj členmi „Združenia lesnej železničky KATARÍNKA“, kde prispievajú nemalou mierou rôznymi prácami. Tunajšia úzkokoľajná lesná železnička je malým malokarpatským technickým múzeom a postupne sa obnovuje v okolí zrúcaniny kostola a  kláštora sv. Katarínky.

Pripomína obdobia rokov veľmi dávnych, keď ju v tomto okolí začal budovať v roku 1916 v dlžke 50 kilometrov gróf Pálfy a slúžila na dopravu dreva a lesných robotníkov. Železnička bola činná ešte v roku 1954...

...drevo na chate pre zimu chystal kamarát Bonbón... 29.10.2014

...a tiež kamarát Guláš...  29.10.2014

...na potulkách malokarpatskými chodníkmi. Občasný vodopád Hlboča v Hlbočianskej doline... Malé Karpaty 27.2.2016

...totem na fleku trampskej osady BIELY TESÁK...  22.oktobra 2015

7.apríla 2016

...na potulkách malokarpatskými chodníkmi. Pietny stĺp venovaný  zosnulým trampským kamarátom... Rozbehy 7.11.2015

Po roku 2015 nastali opäť zmeny v osade. Bublina ukončil členstvo v osade v koncom augusta 2015. Mukino“  zomrel  dňa 4.9.2015 vo veku 64 rokov.

Od týchto udalostí zostali v osade iba dvaja zakladajúci členovia šerif Paplon a Mačeta.

Po niekoľkých mesiacoch sa k ním pridali dvaja kamaráti (možno budú raz  aj mladší osadníci) JOHAN – STAROSTA a syn šerifa BONBON ktorý chodil s osadou ešte ako dieťa.

Cez víkend 24.-26.3.2017  sa stretli ako obvykle na búde z dôvodu 48. výročia založenia osady v tomto zložení Paplon, Mačeta a Johan, okrem kamaráta Bonbona, ktorý  bol pracovne zaneprázdnený.

Prišli im zavinšovať aj kamarátky a kamaráti Cvrček  so Stinom, ich dcéra  Zuzka s deťmi, ďalej Palino Dinka (kamarát osady),  Guláš z T.O.TOPERS  a Cmaro z ich neďalekého zrubu pod zrúcaninou Katarínky.

V marci 2017 však kamarát Mačeta na veľké poľutovanie osadníkov  členstvo v osade ukončil a v osade  zo zakladajúcich členov zostal len kamarát Paplón. To však neznamená že osada ukončila svojú činnosť...

V tomto roku 2017  sa Paplón zúčastnil na dvoch výročných ohňoch trnavských trampských osád T.O. STRATENÁ STOPA 35. výročie založenia osady a T.O. ICARILLA - 45 výročie založenia osady.

V tomto roku mala T.O. BIELY TESÁK 49. výročie založenia osady, ktoré oslávila týždeň po prvom jarnom dni na zrube u kamaráta Guláša z T.O. TOPERS z Trnavy.

...čierne mraky na oblohe nad osadou BIELY TESÁK vystriedali "barančeky"  ktoré veštia vela šťastia a pohody v ďalšom živote osady...

O ďalšom trvaní osady BIELY TESÁK budú rozhodovať a snažiť sa šíriť dobré meno osady spolu so šerifom Paplónom najmä tí mladší osadníci.

/vložené do KRONIKY TRAMPSKÝCH OSÁD 24.januara 1999, doplnené 17. augusta 2009, doplnené 25.apríla 2018/.