Trampskú osadu JAGUAR založili kamaráti z Bratislavy,  zo štvrte Tehelné pole, ktorej starší názov bol v nemčine Ziegelfeld. Tento starý názov štvrte si kamaráti medzi sebou zachovávali - no nielen oni,  názov bol známy aj mestským partiám chlapcov, ktorí nechodili do prírody a hrdo sa hlásili k tomu že sú chlapci z Ziegelfeldu.

Teda osada JAGUAR bola založená 2.8.1965 v Reštaurácii "U Walnera " na Ziegelfelde a zakladajúcimi členmi sa stali Markíz,  Štvanec - Čmelák, Japonec, Tortikola, Don Emílio, Fakír - Lorinc, Rumoš, Šupka - Lúpaný a Hruška.

Osada si zvolila svojho šerifa ktorým sa stal Japonec. Ako jednej z mala, v osade si volili i ďalšie funkcie. Podšerifa, ktorým sa stal Rumoš, pokladníka robil Tortikola a kronikára kamarát Štvanec.

 

Osada svoj vlastný flek nemala. Trampovať chodievali do Malých Karpát, na Dunaj, ale i na Moravu a do Čiech. Šerif osady kamarát Japonec to zaznamenal tak, že – „skratka trampovali sme po celom Československu od Ašu až po Košice“ a tam kde zavesili svojú osadnú vlajku, tak tam boli doma..

Neskoršie do osady vstúpili kamaráti Kastelán, Makrela, Šokšo, Japonka, Filipič, Šutka, Pedro - Klobáskár a osada prijala ako Čestného člena Fóla z trampskej osady LANATU z Rače, žijúceho v súčasnosti v Austrálii.

 

 

V dňoch 9.- 10.7. 1966 trampská osada JAGUÁR, spolu zo spriatelenou trampskou osadou KONDOR usporiadali potlach s celoštátnou účasťou trampov. 

 

Tento potlach usporiadali v Malých Karpatoch na campe Totem pod Pasekami nad Račou. Zúčastnilo sa ho vyše 50 osád a viac ako 300 trampov, čo je na tie časy keď bol tramping obmedzovaný účasť celkom slušná . Večer prebehli tradičné súťaže v speve a súťaž o "veľkú držku" v trampskom rozprávaní.

 

V osadnom albume trampskej osady JAGUÁR sme našli aj pôvodné Pekelníkove fotografie z tohoto potlachu a na dvoch fotografiách i kamaráta Freda. A tak aspoň niekoľkými vetami si spomenieme na kamaráta Freda i keď to priamo do histórie trampskej osady JAGUÁR nepatrí. 

Fredo svoju osadu ONTÁRIO zakladal v roku 1964, spolu s kamarátmi z bratislavského Podhradia a stal sa aj šerifom tejto osady.  Fredo však štyri roky po založení osady odišiel na  dlhý a veľký vander v roku 1968 do Kanady, kde sa mu tak zapáčilo, že sa tam natrvalo usadil. Trampom vo svete je aj v neskorších rokoch všeobecne známy poriadaním trampských akcii z ktorých najznámejšou sa stala plavba trampov po rieke Teslin v roku 2005.

Pár viet o Fredovi nám napísal kamarát Šoc z Edmontonu v Kanade:

  "Fredy bol najprv  v Calgary, potom asi tri roky kúsok na sever od Edmontonu a asi od roku 1973 žije na Yukone. Zo začiatku pár rokov vo Faro, väčšinou však kúsok od Whitehorse - smerom na Dawson, asi 20 km. Má tam svoju farmu s barakom, koňmi, kus lesa a pastviny, (...tam starý farmár sám a sám, žije ve vzpomínkach...). Hlavne tam však ma stále veľa a veľa práce, ktorá nemá  konca.

Fred by určite o tom mohol napísať veľmi zaujímavú knihu. Nie len o farme, ale hlavne o lovoch, riekach, zvieratách a okolitej prírode. Je tam totiž všade doma a hodne tam toho zažil. Povedal by som, že tak asi jeden moc dobrý, zhruba 25 rokov dlhý čunder. "

Potlach sa uskutočnil po dlhých rokoch trampského "temna", teda prenasledovania trampov a trampského hnutia, v čase keď bolo opäť cítiť slabý závan slobody. Významné bolo najmä to, že na potlach sa už nebáli prísť i starí trampi. Spomenúť treba najmä bratislavskú trampskú osadu UTAH, zvlášť z nich kamaráta Reda a Rodriga spolu s manželkami, ktorí sa tu po rokoch trampskej neslobody dali znovu "dokopy" a oživili svojú trampskú osadu.

 

Avšak po roku  2000, tak ako to už aj v bežnom živote občas chodieva prišiel akýsi naozaj nečakaný úpadok osady JAGUÁR. Viacerí osadníci zomreli, niektorých prikvačili choroby, ktoré im znemožňovali žiť spoločným osadným životom a pravidelne chodievať do lesa a tak Japonec zostával ako starý dedko často krát na trampských chodníkoch svojej osady už  iba sám, našťastie však vždy v spoločnosti iných trampov a trampských osád, ktorí ho považovali za svojho, ale aj svojej rodiny a detí, kde však najväčšou oporou mu bola spoluosadníčka a manželka Japonka.

 

 

Japonec sa však hlásil naďalej hrdo k svojej osade a zaujímal sa aj o históriu trampingu a hlavne bratislavských osád. I vďaka jemu zostalo mnoho starších trampských dokumentov zachovaných v obsažnej KRONIKE,  ktorú nazval " ZRUBY, CHATY, BÚDY a iné POZORUHODNOSTI z trampskej minulosti a súčasnosti" a dokončil  a uzavrel ju na jar v roku 2007, keď túto kroniku venoval Pekelnikovemu trampskému archívu. Toto venovanie bolo zrejme v akejsi predtuche a snahe o zachovanie týchto jeho trampských písomností, grafiky a dokumentačných fotografii do budúcnosti.

V tejto Japoncovej kronike sa nachádza okrem textového súboru celkove vyše 200 ďalších grafických či fotografických trampských dokumentov. Kronika je známa i tým že obsahuje veľmi staré fotografie trampských chát, ktoré časom zanikli, či boli zlomyseľníkmi podpálené, alebo zbúrané a tiež je významná tým, že námety pre svoje kresby chát a chatičiek z nej čerpal kamarát Lexo.

I vďaka nemu, jeho kronike  a tiež  zachovaných vela ďalších kroník , zápisníkov a albumov aj z iných trampských osád sa trampská história nebude dať v súčasnosti  a hlavne  v budúcnosti prerábať k vlastnej falošnej "ctižiadivosti" niektorých "tiežtrampov", čo sa chcú týmto spôsobom glorifikovať a dopĺňať už dávno napísané staré dejiny a knihy svojimi vymyslenými novodobými rozprávkami, bez naozajstných skutočných historických podkladov z minulosti.  Proste a jednoducho povedané,  ručne napísaná a zachovaná stará história v zachovaných kronikách určite nedopustí takéto podvody, ktoré sú moc - moc priehľadné.

Tiež, to preto aby sme nezabudli, kamarát Japonec venoval  a odkázal Trampskému archívu veľký album trampských výberových neskutočne cenných historických  fotografii ktorý má 77 strán. Fotografie sú označené  s doplňujúcimi textami. Svoj pre tramping významný album nazval  "TRAMPSKÁ MINULOSŤ VO FOTOGRAFII".

 

 S kamarátom Japoncom, posledným vlajkonosičom osady JAGUÁR  sa žiaľ už nestretávame na našich pozemských trampských chodníkoch. Dňa †29.8.2007 vo veku nedožitých sedemdesiat rokov vybral sa ako starý dobráčisko na svoj posledný trampský vander. Ten však už smeroval  na cesty vedúce už pre nás tu na zemi neznámymi chodníkmi, určite však vlastniac originálny kľuč pochádzajúci  z jeho ešte pozemskej  významnej zbierky kovových artefaktov značky SOLINGEN, si Japonec Nebeskú bránu trampského Raja ľahko a bez Petrových pripomienok odomkol... Takto mu to aspoň priali jeho najlepší kamaráti, keď sa s ním naposledy lúčili.