Trampská osada

JUŽNÝ KRÍŽ   

Modra 1973

 

Je veľa priateľstiev z detstva, ktoré praktický pretrvávajú po celý život...

Všetko to, v ich mladých očiach krásne, vlastne začalo na južných svahoch Malých Karpát, tam kde končí les a začínajú vinohrady,  neďaleko vinohradníckeho mesta Modra, na kopci zvanom Ohňava. Tu na Ohňave prežívali svoje detstvo na súkromnej vinohradníckej chatke pod lesom a tu cez nedeľné víkendy vlastne začali spoznávať krásy a tajomstvá prírody.
Časom stretli o trochu starších kamarátov, obyvateľov kopca Ohňava - trampov z trampských osád ČIERNA RUŽA, SEVERKA a SRŠNI. V ich spoločnosti a medzi nimi sa im páčilo a takto postupne začali prenikať do slastí a ideí trampingu.

/Tak akosi začala história trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ z Modry./
 

Zanedlho keď prišiel ten správny čas a v hlavách troch kamarátov s prezývkami Tlstý, Chudý a Fidel skrsla myšlienka založiť si svoju trampskú osadu a tiež postaviť si vlastnú osadnú trampskú chatku. Slovo dalo slovo.... a po doriešení problému ako sa vlastne bude trampská osada volať a koho do osady príjmu, na jeseň v roku 1973 zakladajú osadu s názvom JUŽNÝ KRÍŽ.
 

Názov osady vznikol podľa jednej trampskej pesničky, ktorá sa výnimočne páčila kamarátovi Tlstému a mala názov JUŽNÝ KRÍŽ. Názov osady JUŽNÝ KRÍŽ v ich predstavách znamená i rovnomenné súhvezdie a v osadnej symbolike znamená smerovanie k novým a lepším obzorom.
 

Zakladajúcimi členmi osady JUŽNÝ KRÍŽ sa stávajú kamaráti Fidel, Chudý, Tlstý, Kačica, Benzo a Vago. Postupom času sa ďalšími členmi stávajú kamaráti Vilo, Lazar, Pišta a ako posledný vstupuje do osady po dvojročnej podmienke kamarát Vojo.

Trvalou ozdobou osady je Papuľka. Papuľka je kamarátka ktorá bola tuláčkou z duše a jediná z dievčat, ktoré sa do osady priplietli, čo vydržala útrapy trampského života. Žiadna iná totiž nevydržala podmienku dvojročnej čakacej doby na členstvo v osade. Vlastne žiadna iná nemala dostatočne túlavú dušu, aby to, ako hovoria s nimi vydržala /o dievčatách mali však v osade v tom čase dohodu, že sa automatický stanú členkami osady..., ak sa vydajú za osadníka/.

Osadníci ešte v tom istom roku, hneď ako založili osadu v jeseni /1973/ začínajú s výstavbou osadnej chaty.

Vlastne stávajú sa susedmi trampskej osady ČIERNA RUŽA, ktorí tu majú postavenú osadnú chatku s názvom Rosnička a tu na Rosničke trávia i víkendy počas výstavby chatky.

Prvého osadného Silvestra  už slávili na chajde a kamaráti z trampských osád SEVERKA a ČIERNA RUŽA im s pomocou Starého Vlka z trampskej osady BOJOVÍ VLCI pomohli s krstom /asi chatky/ a začali sa tu cítiť medzi trampmi ako v rodine.

Šerifom osady sa stava Fidel a postupne, ako čas neúprosne pozýval kamarátov na vojenčinu, tak šerifská hviezda postupne prešla do rúk Benza, Chudého, Lazára - ktorý vstúpil do osady neskôr a Voja.

Kamaráti z trampských osád JUŽNÝ KRÍŽ a SKAUTSKÁ ĽALIA. Hore sprava: Bendo, Vojo, Vago a Kačák z trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ. Dole zľava: Šerif Mravec, Pechľa a  Tomy z trampskej osady SKAUTSKÁ ĽALIA a T.S.Trol..

 

Vojo bol šerifom až do roku 1984 a nakoľko odišiel na vojenčinu oneskorene, bol šerifom najdlhšie. Po jeho odchode sa stal šerifom znovu kamarát Kostroš.

Vznikom osady začali slasti a strasti trampského života naplno zamestnávať hlavy, cez víkendy takisto i telá osadníkov s výstrojov, ktorú  kde, kade pozbierali, aby vraj  neboli ako turisti. V tom čase to bol i originál "teľaciny" - batohu z prvej svetovej, alebo vlastnoručne ušité US-ky, vojenský stan ihlan z maskáčových kosoštvorcov a iná výzbroj vtedajších trampov.

Nakreslili a dali si vyšiť osadné domovenky a aj vlajku osady, ktorú začali nosiť na potlachy, na ktoré ich pozývali iné trampské osady, ktoré stretli a spriatelili sa s nimi na potulkách prírodou.

Prvá vlajka osady JUŽNÝ KRÍŽ mala trojuholníkový tvar, kde na červeno olemovanom modrom podklade,  bol červený kríž,  preťatý dvomi červenými čiarami, kríž bol olemovaný žlto. Na hornom okraji bol nápis Modra 1974. V rohoch po stranách T. O. a v dolnej časti sa po krajoch zbiehal JUŽNÝ KRÍŽ. Domovenka mala zmenšený tvar vlajky.

Niektorá Veľká noc pred chatkou trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ, pred odchodom do civilizácie.

To isté ako predchádzajúca, len trochu bližšie.

 

Po roku 1984 do osady JUŽNÝ KRÍŽ vstúpili aj kamaráti z bývalej  trampskej osady OHŇAVA. 

Osada OHŇAVA vznikla podobným spôsobom ako JUŽNÝ KRÍŽ, ale o 8 rokov neskôr. (Rozpadla sa v podstate naraz odchodom všetkých osadníkov na vojenčinu). Bol to však prirodzený spôsob odovzdávania ideálov kamarátstva, akým prechádzali  za pomoci starších trampov pri potlachoch a potulkách prírodou.

Život v osade JUŽNÝ KRÍŽ bol pestrý a rozmanitý. Čím viac sa zoznamovali s trampingom, jeho históriou a ideami, tým viac sa snažili prispôsobiť svoje počínanie v lese týmto ideám.

V podstate viac inklinovali k indiánskym spôsobom života a myšlienkam E.T. Setona. Neskôr sme k tomu pribrali myšlienky ochrany prírody a tak ich vandre striedali indiánske potlachy, výlety s minimálnou výstroju, v snahe prispôsobiť sa indiánom, alebo pravekým predkom. Brigádami v lesoch od sadenia stromčekov, až po čistenie potokov a lesa i kŕmenie zveri. Vykášali aj lúky, ktorých seno dávali do krmelcov pre lesnú zver, zúčastňovali sa akcii na vyčistenie lesa od rôznych odpadkov a pod.
 

Trampský súboj v "dekomlate" pred chatkou trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ.

Tak ako plynul čas, tak i  vlajka osady viala na stožiaroch mnohých potlachových ohňoch trampských osád a  podľa zásady, aby sa nestali potlachovými trampmi a  netúlali sa len po potlachoch, prijali pozvanie ročne iba na  5 -10 potlachov, i keď v tom období bolo potlachov neúrekom. Prijateľnejšie pre nich boli pozvania na iné trampské akcie, ako rôzne prechody pohorí,  zimné táborenia,  zápolenia a podobne.

Ako ubiehali roky, zoznámili sa s mnohými trampskými osadami z Čiech i Slovenska a oni ich za to pozývali na ich zimné zrazy do MODRY, ktoré poriadali spoločne s trampskými osadami osadami SEVERKA, ČIERNA RUŽA,  SRŠNI, OHŇAVA. To vlastne boli trampské osady modranského kopca Ohňava. Samozrejme že aby zoznam osád kopca Ohňava z tých čias bol kompletný, treba tam pripísať i ich osadu JUŽNÝ KRÍŽ.

 

Fotografia zo zimného zrazu. V pozadí novšia chatka trampskej osady ČIERNA RUŽA.

Tradičnými sa stali stretnutia na chatke trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ u nich  na Veľkú noc a takáto slezina sa konala aj na Nový rok, kde často bolo na chajde aj 60 trampov, ktorí spali len málo a väčšinu času chatka bola svedkom dobrej zábavy v trampskom duchu.

I táto fotografia je zo Zimného zrazu v Modre.

I keď stará fotografia nie je zrovna moc kvalitná, vidieť na nej ceny pripravené pre kamarátov do súťaží na Zimnom zraze.

A aby kamaráti pozvaný na Zimný zraz zahnali hlad, osadníci im vždy pripravili niečo pod zub. Tento krát to bol  iste dobrý guláš, lebo ho varil kamarát GULI z trampskej osady SEVERKA.

Skalné trampské jadro osady však nebolo viazané len k chajde na Ohňavskom kopci, chodilo po lesoch aj len tak, pre poznanie a hlavne krásu, ktorá v nich je. Mnohokrát chodili aj s inými trampskými osadami, ktoré ich pozývali na rôzne prechody pohoriami a v posledných rokoch i splavy riek.

Už asi nie je na Slovensku pohoria, ktoré by kamaráti z trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ nenavštívili a neprešli jeho niektorú časť peši. Vo svojom fotoalbume majú z týchto nádherných ciest skoro súvislé zachovanú dokumentáciu, ktorá prezentuje celé desaťročia krásneho života trampovania osady a jej osadníkov.

Chatka trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ a "Rosnička" trampskej osady ČIERNA RUŽA.

Ako vravia, neboli však dosť dôsledný, aby si splnili povinnosť písania osadnej kroniky  a tak doteraz nemajú ucelený dokument o živote osady. majú však mnoho konceptov, ktoré by sa dali do kroniky napísať a ak to čas dovolí, možno bude napísaná do takej podoby, aby mohla byť prezentovaná trampskému svetu, najmä však kamarátom blízkych k ich osade a jej spôsobu života.

Vráťme sa však k životu osady...
 

Odchodom Voja na vojenčinu a vstúpením Benza do stavu manželského zaniklo skalné jadro osady, ktoré brázdilo hory nezávisle od počasia, ročného obdobia, alebo iných prekážok.

V roku 1984 osadu postihla tragédia, keď nedbalosťou kamarátov došlo k požiaru na chatke a tá vyhorela do tla.

Kostroš (Chudý, stal sa šerifom po odchode Voja),dal dokopy novú osadu z navrátilcov s vojny, z trampskej osady OHŇAVY a zvyšku osady, ale tým sa už nepodarilo nadviazať na tradícii prvej éry a čoskoro prestali chodiť na vandre. Hoci rozostavali novú chajdu nikdy sa im ju nepodarilo dokončiť a tak teraz iba ruiny a kostra chatky špatí flek trampskej osady  JUŽNÝ KRÍŽ.

Posledným klincom bola tragická smrť šerifa Kostroša, ktorý nevládal uniesť strasti svojho života a rozhodol sa ho ukončiť na rozostavanej chajde.

Po týchto nešťastných udalostiach sa však i tak občas stretávajú a sem - tam i spoločne navštívia nejakú akciu, tých šťastnejších osád, ktoré vytrvali vo vetre modernej doby a robia aj výročné potlachy, ale ako vravia ich osada prakticky už neexistuje.
 

Kamarát Vojo z trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ, ktorý napísal históriu tejto osady, ešte pripísal niekoľko zaujímavých viet, ktoré radi vyberáme:

" Čo dodať, k tomuto krátkemu pohľadu do života jednej osady. Niet dosť slov ,ktoré by vystihovali spolupatričnosť týchto pár trampov a zostane len v trampskej duši pochopené, to o čom tu píšem...

Je nemožné opísať život, ktorý v duši trampa ostane tým, čo ho vedie cez strasti bežných dní. Ten, ktorý prepadol tomu spôsobu života, bude na to spomínať dokedy bude živý. Tí skalní sa k tomu vracajú po odbavení si povinností k rodine a sú aj takí, ktorí ho nikdy neprerušili a chodia stále po horách aj keď teľacinu vymenili za horský batoh, ihlany za prvotriedne horolezecké stany, nosia propánbután a mobilný telefón.

Ťažko precíti atmosféru tých dní dnešný mladý človek ktorý neprežil rozháňanie potlachov, osobné prehliadky na staniciach alebo cestách. Nepočul vlajku v praskote rozhárajúceho sa ohňa a necítil stisky rúk v horách, kde stretol kamaráta , idúceho opačným smerom.

Nostalgia len vyvolá smútok v duši za mladosťou a neostáva nič iného len mohutné AHÓÓÓÓJ znejúce za odchádzajúcimi trampmi."

Vojo z trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ.

A pre spomienku... ešte niekoľko fotografii zo Zimných zrazov.

Pieseň "ZELENÁ PASEKA" hrá a spieva skupina "Old Tramp Band" z Bratislavy - Rače

Text a hudba: Alexander Kollárik - Bob z trampskej osady UTAH