KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY

Bratislava    1950

 

 
     
 

História tejto vodáckej partie sa začala písať niekedy v rokoch 1948 – 1950. Vtedy sa stretávali v Karpatoch rôzne osady na svojich vandroch. Postupom času sa vytvorila partia kamarátov z viacerých osád, ktorí chodili spolu častejšie a tak sa dohodli na spoločnom čundrovaní.

            Boli to Johny Blonďák s Mancikou z osady UNCAS, Pizgloš a Rolf z osady LA PLATA, Andy a Gandy v tej dobe z osady ARIZONA, neskoršie osada MANILA. Plecháč – tulák, Bimbo a Klaudo.

 

   

            V tej dobe sa utvorilo v tejto partii  aj spevácke duo Johny a Andy, ktoré malo vysokú úroveň a v tom čase získali množstvo ocenení na rôznych potlachoch v celej republike.

 
 

 
 

...spevácke duo  Andy z trampskej osady MANILA a Johny Blonďák z trampskej osady UNCAS...

 

 

 

            Kamaráti z partie spoločne chodili v zime do hôr, v lete väčšinou na Dunaj spočiatku peši, neskôr na bicykloch. Pri peších túrach bol vždy   zraz  „U Mariši“ v Malom Pálenisku /Brener/, alebo v Podunajských Biskupiciach na námestí a odtiaľ cesta viedla cez pole na Teglház a k Dunaju, na Hapy Days.

 

 
 

 

Spoločný splav Dunaja na gumenom člne v roku 1957. Kamaráti Čárli, Mego, Andy a Johny Blonďák.

 

 

 

V Breneri v hospode "U Mariši"  často stretávali ďalších kamarátov Jackyho - parašutistu, Coffiho s bratom Labanom  a iných. Presedlaním na bicykle chodili  aj ďalej a táborili zvyčajne na Veľkom ostrove, oproti ostrovu Kormorán hlavne na Teddyho fleku nazývanom Vysoký. Dostať sa naň bolo možné  prebrodením pri nižšom stave vody cez rameno Dunaja a v prípade vysokej vody s jeho preplávaním. Dakedy sa im podarilo požičať si od horára pramicu, alebo použili gumený „čln“ zhotovený z traktorovej duše.

 
 

 

Písal sa rok 1950 a to už s nimi začal chodiť syn Johna Blonďáka - Marian ktorý dorástol do veku dvoch rokov a  mohol sedieť na bicyklovej detskej sedačke.

 
 

 
 

...vtedy malý Maky Blonďáčik od uncasakov zostal verný trampom aj trampingu do dnešných čias i keď je dajaký ten rôčik už na penzii...

 

 
 
 

 

 

...najmladší trampíci z vodáckej partie KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY...

 

 

V tom čase osada RED RIVER - Mego s manželkou Mauli a Čárli chodievala do týchto končín na nafukovacom člne Tento im KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY závideli, lebo im umožňoval pohyb po prekrásnych ramenách a ramienkach. RED RIVER mala svoj nádherný flek na začiatku ramena zvaného Red River, na ňom stál po smrti Čarlyho brezový kríž až do doby zničenia fleku veľkou vodou.    

   

Čas plynul a partiu  ochudobnel o kamarátov, ktorí odišli mimo Bratislavu. Plecháč odišiel pracovať a zamestnal sa na Zochovej chate, Rolf na Východné Slovensko.

            Pobyt pri vode donútil kamarátov rozmýšľať o dajakom plavidle. V roku 1954 sa objavili prvé lodné motory Thummler. Každý z partie túžil po canoe s motorom a tak padlo rozhodnutie o kúpe. Lenže cena bola vysoká a peňazí málo, tak sa začalo šetriť. Prvé canoe s motorom si kúpil Johny spolu s Bibinom. Johny Bibina neskôr vyplatil a zostal majiteľom člna sám.

 
 

 

 

...vlna za vlnou kanoe kolíše, vlna za vlnou rieka plynie vdial, až do perejí, kde sa rozdvojí, tam je ostrov Kormorán... a v silných prúdoch Dunaja, silnej to rieky, bolo naozaj potrebne mať pomocný motor k prekonaniu potrebnej cesty na vzdialene trampské campy od svojich lodeníc, hlavne proti prúdu rieky. Svoje kanoe riadi lodník i kapitán Johny Blonďák z UNCASU.

 

 
 
 
 

 

Brázdenie vĺn Veľkej rieky - Dunaja na malej kanoe lodným motorom Thummler v roku 1960. Na fotografii kamarát Andy.  

 

 

Keďže vtedy už mal čln aj Andy bolo člny treba niekde umiestniť, ale miesto na ich uskladnenie bolo problémom. Tu im pomohli kamaráti – trampi, ktorí  boli členmi lodenice Slavoj BSP Vinohrady v Karlovej vsi a to najmä Otto, Vajco, Tyčka, Jozef a Adam, Kostižer, Cvoček, Pico, Pepo, Franto. Podľa rozprávania starších členov tejto lodenice boli pred odchodom do cudziny aj Korl John Hawkins z trampskej osady KORMORÁN a Obe Indoš z trampskej osady DAKOTA. 

 

 
 

...kamaráti Korl John Hawkins z trampskej osady KORMORÁN a Obe Indoš z trampskej osady DAKOTA keď odchádzali do sveta  ako dobrovoľní migranti za krásou a poznaním na svoj celoživotný veľký vander po svete zanechali kamarátom doma svojú vodáckú výstroj a kanoe...

 

 
 
 

 
 

...pohľad do klasického vodáckeho tábora KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY v roku 1961...

 

 
 
 

 

 

...Dunajská romantika v zátoke ostrova Kormoránov...

 

 
 
 

 
 

...Johny Blonďák s manželkou  Mancikou si vždy našli čas pre  kamarátské posedenie s mladšími kamarátmi. Vpravo Apač  a vlavo Šoc z osady DESPERADO...

 

 
 
 

 
 

Letný tábor KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY v roku 1961 na mieste ktoré nazývali  „Na štrku“ - z vtáčej perspektívy.

 

 

 

Pre KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY  sa vlastne začala ich najkrajšia éra  trampovania na Veľkej rieke - Dunaji. To o čom predtým len snívali sa im splnilo. Postupne spoznávali Dunaj a jeho ramená od Bratislavy až po ich táboriská a to rameno Rusovecké, Jarovecké, Akvárium, Oko a mnoho krásnych zákutí, ktoré mohol poskytnúť len Dunaj. 

 

 

Stali sa pánmi ramien, ramienok. Mohli spoznávať najkrajšie zákutia Dunaja a táboriť kde sa im zachcelo. No však najradšej sa zdržiavali v okolí ostrova Kormorán na flekoch Brána, Stroskotanec, Na Štrku, Na Pieskovej pláži, a niekedy aj na fleku Red River.

 
 

 

 

...kanoe na plavbu do Kormoránských zátok  pripravuje kamarát Kekso z osady UNCAS...

 

 
 
 

 

 

...príroda Dunaja bola skutočnou oázou pokoja a miestom splnenia aj tých najnáročnejších snov bratislavských trampov zálesákov . Na kanoe sa plaví kamarát Kekso z trampskej osady UNCAS...

 

 
 
 

 

Asi v roku 1955 sa ich partia rozrástla o ďalších trampov – majiteľov canoe a to Jerry  z osady RODRIGO s rodinou, Čatloš s manželkou Evou. Sobotu čo sobotu chodili na ich táboriská aj s rodinami. Dosť často s nimi chodili aj bratia Otto a Náco a aj  iní trampi a vodáci. Niekedy bývalo na ich fleku postavených aj desať stanov.

 

 

 

Táborenie na Veľkej rieke, na mieste ktoré trampi prezývali „Brána“ v roku 1962.  
Zľava: Andy, Betka, Kukina, Dodo, Johny Blonďák a Pubo.  

 

 

Asi v roku 1960 k partii prišiel Pubo s Kukinou a synom Dodom a stal sa riadnym členom ich partie. Vždy keď sa v nedeľu vracali z Dunaja bol Pubo prvý v lodenici, keďže svoju loď mal v lodenici Dynama Energia vo Vlčom Hrdle. Ostatných čakala ešte hodina plavby najhorším úsekom okolo Propeleru a PKO až do Karlovej vsi. Neraz sa stalo že museli veslami pomáhať motoru aby sa po centimetroch dostali z plavebnej dráhy Propeleru. Preto im Pubo pomohol stať sa členmi lodenice Dynama Energia vo Vlčom Hrdle a mať tu umiestnené svoje člny.

 

 

V letnom  období roku 1962 doviedli Andy a Johny do partie kamaráta Sepla /po Alpský Jozef/  - Apača z osady DESPERÁDO. O rok neskoršie už boli majiteľmi kanoe aj Marián a Dodo synovia Johna a Puba, ktorí spolu s ostatnými mladšími členmi lodenice tvorili osadu HAY RIVER.

 

 

Osada HAY RIVER sa však vždy snažila o svoju úplnú samostatnosť a k tomuto sa ich vlastne aj KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY  snažili sa vždy rôznymi spôsobmi priviesť. Jednou z typických ukážok výchovy k trampskej samostatnosti bolo i to , že ráz osadníci z HAY RIVERU táborili neďaleko KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY. Varenie a príprava obedu prebiehali v plnom prúde, keď zistili že si doma zabudli soľ. Hovorí sa že „soľ nad zlato“. Tento fakt si ešte osadníci z HAY RIVERU plne neuvedomovali vtedy, keď jeden z nich sadol do kanoe a išiel si do vrchného tábora od svojho otca požičať soľ. Späť sa vrátil s dlhým nosom. Otec mu vraj povedal že tramp si má do divočiny všetko doniesť sám a nie chodiť si veci požičiavať. Nikdy sa už potom nestalo že osadníci by si zabudli priniesť zo sebou soľ, alebo i iné veci potrebné k prežitiu vo vtedajšej dunajskej divočine.  

 
 

 
 

KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY a ich táborová zábava na ostrove Lenoraj v mexikánskom štýle.

 

 

Pri nižšom stave vody v Dunaji, kedy sa nebolo možné dostať člnom do kormoránských ramien, táborili KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY na polostrove ktorý pomenovali „Lenoraj“ preto že im bolo na ňom dobre a často tam leňošili. Lenoraj sa nachádzal na druhej strane Veľkého ostrova, na mieste ktoré sa vyznačovalo dlhou pieskovou plážou, pri hlavnom toku Dunaja. Na tento polostrov chodili aj kamaráti z lodeníc v Karlovej Vsi ktorí mali veľké motorové člny - Pico, Tyčka, Adam, Pepo, Bibi a Náco. Lenoraj vlastne bol za väčšieho stavu vody v Dunaji ostrovom a od Veľkého ostrova ho vtedy delilo  rameno ktoré dostalo názov Qudal canal. 

 

 

Ostrov Lenoraj bol však skutočným rajom trampov. Vlastne treba si len predstaviť pieskovú pláž prehriatu slnkom v náručí lužného lesa, príboje vĺn a hukot vody Veľkej rieky...

 

 
 

 
 

...táborenie a život na Lenoraji je zachytený na videokazete „Cesta do starej osady“ ktorú z fotografií a  čiernobielych 8mm filmov zhotovil kamarát Apač z osady DESPERÁDO a ktorá zostane večnou spomienkou na tento raj na zemi...

 
 
 

 
 
   

             KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY sa zúčastňovali aj mnohých potlachov na ktoré boli pozývaný a kde často vystupovalo ich spevácke duo Johny Blonďák a Andy. Treba  spomenúť aspoň niektoré: Osada CANADA v Zapomenutom údolí, osada MIMO ZÁKON v Ústí n/Labem, osada „38“ Hřensko, osada PSANCI na hrade Zbyroh v Českom raji. Osada ÚDOLÍ HŘÍCHU na rieke Berounke ich pozvala na potlach ktorý pomenovala Cesta na severozápad.

 

 

Ďalej potlachy ktoré poriadali Brnenské osady LÚTNAŘI, PAVOUCI, PŘÍBOJ, ROVEŘI a iné. Tieto potlachy sa konali najčastejšie na rieke Oslavke alebo Jihlavke. Tiež sa zúčastňovali mnohých iných potlachov, stretnutí, speváckych závodov a trampských súťaží usporiadaných v Bratislave a jej okolí.

 
 

 
 

...do tábora trampov,  KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY, na ostrov Kormorán často zavítali trampi aj z iných kútov vtedajšej Československej republiky. Na fotografii  vtedy známa trampská spevácka dvojica Tony a Anděla Koukalovci z trampskej osady  ZELENÝ KRUH z  Prahy...

 

Do vodáckej partie trampov, KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY niekedy okolo roku 1962 občas prichádzal aj kamarát Buci so svojou manželkou Vierou. Buci nebol vodákom a skôr mu učarovali lesy Malých Karpát. Bol prvý v oblasti Košariska, čo si vtedy postavil malú chatku oproti starej horárni „U Dujniča“. On vlastne inšpiroval KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY, aby sa z vodákov v zimnom období stali chatári - k stavbe chatárskej osady... 

 

 

 
 

...KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY na zimnom putovaní Malými Karpatami v roku 1964, z čias keď sa rozhodli vybudovať svoje vlastné chaty na Lozornských Košariskách....

 

 

 

 
 

 
 

...život na  Lozornských Košariskách v tom čase bol pre "mešťanov", ale hlavne tiež pre trampov z mesta neskutočne romantický a hlavne tento fakt priťahoval vodáckú partiu od vôd Dunaja do lesov Malých Karpát...

 

A tak pri Bucinovy začal chatu stavať Andy. Malý zrub vedľa Andyho si v roku 1963 postavili aj Pubo so svojou manželkou Kukinou a pod nimi si postavil zrub aj kamarát Laco a vedľa Pubyho - Johny Blonďák so svojou manželkou Mancikou. 

 

 

 

Chatárska oblasť Lozornských  Košarísk v Malých Karpatoch. Prvý Bucinov trampský zrub v roku 1963.... 

 

 
 
 

 
 

...KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY v roku 1964 pri zimnom putovaní Malými Karpatami u chatky kamaráta Buciho na Lozornských Košariskách...

 
 
 

 

 

...stavba prvých chatiek vodáckej partie KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY na Lozornských Košariskách. Zlava chatka Johnyho Blonďaka z osady UNCAS, vedla chata Puba a Kukyni z osady POLNOČNÝ MESIAC a tretia je Andyho z osady MANILA. Oplotenie okolo chatiek nebolo vymedzením majetku ale iba ochrana proti celé leto volne pusteným  horárovým kravičkám, ktoré sa najradšej pásli v okolí chatiek..

 

 
 
 

 
 

...po likvidácii a  vyhnaní trampov z ich vodáckeho Raja na Dunaji im našťastie zostali vlastné  chatky na Lozornských Košariskách  a kamarátstvo trampov ktorí sem hojne chodievali. Toto trampské teritórium si nazvali po svojom a pomenovali ho NORTH CAWBOYLAND. Na fotografii traja trampskí veteráni Johny Blonďák, Andy a Pubo Bezdek na zrube u Pekelníka v roku 1975...

 

 
 
 

 

 

Vodácku sezónu začínali vždy 9. mája, obvykle na Dunaji zároveň spojenú s potlachom Vítania jari. Každú sobotu mali táborák a bolo im vždy veselo. O spev sa  postaralo duo Johny a Andy, spolu s Mancikou a Kukynou, ale zábavy, spevu a hre na hudobné nástroje  sa zúčastňovali všetci tí ktorí sedeli okolo ich táboráku.  

 

 
 
 

 

 

Vľavo je malý zrub kamaráta Puba na Košariskách a vpravo kamaráta Andyho. Fotografia je však novšieho pôvodu z roku 1999. Vo svojich začiatkoch vyzerali tieto zruby ako dvojičky. Neskoršie si Andy zrub rozšíril a tak vznikla takáto nezvyčajná zrubová architektúra.....

 

 
 
 

 

 

Chatárska oblasť Košarísk v Malých Karpatoch. Tu v týchto miestach sa z vodákov a trampov začali stavať /nie až tak celkom dobrovoľne/ chatári.... 

 

 

Neskôr k ním pribudli ďalšie chaty a tak vznikla dnešná chatová osada Košariská kde má svoju chatu nejeden bratislavský tramp. V neskoršom čase sa však tu už začalo stavať viac chát nie len trampských, ale aj súkromných, alebo podnikových a ich súčet dosiahol čísla 100...

Vráťme sa však späť na Dunaj. KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY i napriek tomu že sa stali „chatármi“, chaty využívali prevažne v zimnom období. Nezabudli na svoj Dunaj a ten ich lákal naďalej, hneď ako jarné lúče slnka roztopili zimné snehy a teplota sa stala čo len trochu primeranou pre plavbu po Veľkej rieke. Čas ďalej plynul a partia zažívala nezabudnuteľné chvíle na ich krásnom Dunaji.. Bolo tam toľko krásy, že len ten kto to nezažil na vlastnej koži a nevidel na  vlastné oči, neuverí.

 

 

Pri spomienkach na Dunaj nesmieme zabudnúť veľkú  trampskú a vodácku osobnosť – kamaráta Teddyho z osady ZÁLESÁK. I napriek tomu že o jednu svoju nohu prišiel pri ilegálnom prechode hraníc, hneď ako sa vrátil z väzenia začal znovu chodiť na Dunaj. Aj keď bol na seba tvrdý, predsa len potreboval občasnú pomoc kamarátov, hlavne pri naloďovaní a vyloďovaní v lodenici. Teddy bol častým hosťom partie aj napriek tomu že si vždy sám našiel miesto pre svoje táborenie, ako to hovorieval „divočinu“.  

 
 

 

 

...Teddy z osady ZÁLESÁK.... 

 

 
 
 

 

 

...Teddy z osady ZÁLESÁK....

 

 

Je treba spomenúť i Benátske noci ktoré poriadali pre ich deti. Hlavným organizátorom bol vždy Pubo. Bola to nočná plavba v kormoránských ramenách v lodiach vysvietených lampiónmi. Nezabudnuteľné boli i plavby po ramenách s pozorovaním zvierat a vtáctva ktorých v týchto končinách bolo veľmi veľa. Ako na  najväčší zážitok si Andy spomína asi v roku 1950 pozorovanie dropov, ktoré ešte vtedy žili vo volnej prírode, bolo to ešte v časoch keď na kormorán chodievali na bicykloch.

Keďže im bolo tak krásne, ani nezbadali že sa blíži koniec tejto krásy. Začalo to výrubom stromov na ostrovoch a uzatváraním ramien. To bola príprava na zatopenie tejto oblasti priehradou. Tak sa vlastne presťahovali z ramien Dunaja na hlavný tok Dunaja, na polostrov Lenoraj.

Čas úplnej likvidácie a stavba vodného diela Gabčíkovo sa nazadržatelne blížil a ich trampovanie sa stávalo čoraz smutnejším.  

 Každá rozprávka  má aj svoj koniec, nie inak to bolo aj s trampovaním KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY do okolia Ostrova Kormoránov. Výstavba vodného diela  Gabčíkovo navždy zničila tento pozemský raj trampov a to vlastne bola skutočná príčina zániku „Dunajskej éry“ tejto partie, ktorá tu plných osemnásť, či viac rokov prežívala svoje dobrodružstvá a romantiku.

 

   

 

Po dňoch radosti prichádzajú aj dni lúčenia. Do Kanady na svoj Veľký vander odišiel v sedemdesiatych rokoch kamarát Apač. Na vander, z ktorého niet návratu odišiel Jerry, Johny Blonďák s Mancikou, Pubo a Buci s Vierou, Kukina. A tak zo starej dunajskej partie dožíva na Košariskách svoj trampský život už len Andy a z tých mladších Marian Blonďak, Marian Musil, Dodo a Pekelník ktorý do tejto partie na Dunaji od roku 1965 často chodieval.

KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY nikdy nemali svoju vlastnú vlajku, ani domovenku a ani šerifa. Príslušnosť k tejto partii bola úplne volná - neviazaná a každý z tejto vynikajúcej vodáckej partie zostával verný svojej osade ku ktorej pôvodne patril, či už UNCASU,  MANILE,  DESPERÁDU a podobne.  

 

 

 

...večer  v bývalom vodáckom RAJI na Dunaji...

 

 
 
 

 

 

...placka s indiánskou romantikou od kamaráta Puba...

 

 

 

 

 

 

Pieseň "Všemu dáti sbohem..." spievajú a hrajú Mancika a Džono Blonďák z trampskej osady UNCAS z Bratislavy dňa 4.12 1970 na Večeri trampských piesní v Nemeckom kultúrnom dome v Rači.

 
 

 

 

Mancika a Džono Blonďák z trampskej osady UNCAS

 

 

 

 

Všemu dáti sbohem...

    C                                F                  Fmi         C   F            C
1. Všemu dáti zbohem, po pochodu dlouhém, zdá těžké se nám,
     G7                                                  C    F       C
    stopy krve rudé jen za námi zbude, čas vybílí sám.
                               F                     Fmi  C    F          C
    Není pravdou ani naše vzpomínaní, byl marný to sen,
     D7                                                          G7
    když tě osud hluší v očích slzy zočí jen.

Refrén:
 F                   C
Co nám den zítra dá nemůžem si říct
               G7                                   C
jednomu lásky žár jinému snád nic
                       C
Den jednou ztracený navždy zmizí nám
                     G7                                 C
v červáncích růžových, zdali přijde k nám.
F                                         G
Sám až budeš v dáli snít, o tom co kdy moh si mít,
  G7                         F                 G7
nechtěj jenom stále lkát, řekni jen snad,
C
Co nám den zítra dá, nemůžem si přát
                          F           G7                    C
všemu co v dáli prchlo chtěj se jenom smát.

2. Komu zlata světlo dneska hlavu spletlo tak chce víc a víc
    Může se však státi že mu zítřek dáti víc nepřijde nic
    Tulákovi v žití stačí večer kvítí vůně mámivá
    do trávy se stočí a než zavře oči zaspívá.

 

 

 

 
 
 

 

©Pekelník 2018