Já mám své místo, kam jezdím rád,           stojí tam bouda, není to hrad,           je zbitá z prkýnek, získaných           z bedýnek na margarín.           Někomu vetchá může se zdát,           není to klam a když jdu spát,           vidím k své potěše,           dírami ve střeše, ultramarín.             /z piesne Sádrový trpaslík, autor: Láďa Straka, skupina Lokálka/

Koncom šesťdesiatych rokov zavial v našej republike nový luft, prievan uvoľnenia. Mnoho potláčaných vecí sa zrazu tolerovalo. V lese sa nápadne menil pomer trampov k zveri. Nie že by zveri ubúdalo, ale trampi sa vyrojili.

Partia kamarátov  odkojená Mayovkami, Cooperom a Londonom bola vo vhodnom veku. Už mudrovali ako dospelí, no ešte stále dospievali. Proste bol správny čas vyraziť do Karpát.

Prvý krát táborili nad Borinkou, potom  ochutnali Dunaj. Flek si našli pri hlavnom toku na 1858 km oproti Rusovskej pláži. Na veľký vander v roku 1971 už vyrazili ako Trampská osada ONDATRY.

Zakladajúcimi členmi osady sa stali: Nano, Timo, Veľký Bobo, Čufo, Čapo, Suchý, Mexiko a Maco. Hviezdu na prsiach nosil Nano. S partiou občas chodil aj Dundy, no do osady nevstúpil.

S Dunajom spájajú aj názov svojej osady. Totiž neďaleko miesta kde táborievali, v krásnom ramene, žila v tom čase rodinka ondatier. Na tieto miesta im zostalo i množstvo spomienok a možno najviac v pamäti im utkveli večerné ohne. Ohnisko mali pri hlavnom toku, takže každá míňajúca loď ich zdravila húkaním a svetlometom. Tak si tu vlastne pripadali ako na Mississippi.

Človek mieni, komár mení. Dunaj sa vylial do ramien a mraky komárov ich zahnali späť do Malých Karpát. Zrazu boli bez pitnej vody... Ich útek urýchlil i fakt, že do studničky prerazil fenol zo Slovnaftu a čisté rameno za flekom rozjazdili lesníci traktorom pri ťažbe dreva.

Zima 1972/73 na búde trampskej osady GUADIANA, neďaleko Zochovej chaty.   Zľava: Hugo z GUADIANY, Plameň z osady MALÍ BOBRI, Pišta Američan z osady ZLATÝ SUP, Suchý z ONDATIER, Pulec, Starý Vlk (vzadu) z osady BOJOVÍ VLCI, Papagáj z osady TÚLAVÝ OROL, Lojzo Kecal z osady  MALÍ BOBRI. Vpredu: Davy a Ando z ONDATIER.

A tak sa v roku 1972 usadili na Košariskách. Neďaleko od starého zrubu ZÁLESÁK  bola rozostavaná búda chlapcov zo Stupavy. Kamaráti z ONDATIER ju celú prestavali, upravili flek, Suchý vyďobal totem, no postavený bol až v v roku 1979. 

Kamarátka Marta, nový osadník trampskej osady ONDATRY, v roku 1974

Do osady pribudli Ando, Malý Bobo a Marta. Nano šiel vandrovať do Austrálie a od roku 1974 je šerifom Timo. Osada usporiadala pár potlachov, Vítaní jari, buchotov a rachotov. Vandrovali po celej republike. Najradšej z okolia však mali Žliabky, Rosničku, Medvediu skalu, okolie Zochovej chaty a hlavne Czermakovú lúku pod Vysokou - camp trampskej osady VYSOKÁ.

4. výročie založenia trampskej osady ONDATRY prišli pozdraviť aj kamaráti zo starších trampských osád ELDORÁDO a UTAH, spoločne zaspievali vlastné piesne kamaráta Boba. Zľava: Čárli a Kavka z trampskej osady ELDORÁDO a BOB z UTAHU

Osadový spev vyhrala trampská osada PERERO. Zľava: Ivoš, Duške, Jogi a Pavle

2. miesto v osadovom speve vyhrala trampská osada ČERNÁ ŘEKA z Prostějova

Kontakt udržiavali s mnohými osadami, no najmä s trampskými osadami GAME FARM, VYSOKÁ, ZLATÝ PRAMEŇ, PAVÚCI a PERERO.

Atmosféru zrubu ONDATIER spolu s osadníkmi vytváralo i množstvo kamarátov z trampských osád a  trampských samotárov, z ktorých im najviac utkveli v pamäti: Dolfo, Dočo, Kocka, Kari, Hobo, Plameň, Lojzo, Pišta Američan, Klinec s Pripinačkou a hlavne Lexo. No radi privítali i trampov, čo už trochu viac pamätali. Zväčša sa ukázali: Jery, Johny Blonďák, Pekelník, Tetka s Koťasovcami, Charlie so Zdenkou či kamarát Maďar zo Stupavy.

Na osade holdovali hudbe, no i bránica si prišla na svoje. Obyčajne šlo o situačný humor, či kanadské žartíky, tak ako je zvykom medzi trampmi. Na jednu z príhod si spomína kamarát Timo:

„Kamarát Generál bol až prehnane slušný chlapec, ktorý zostal furťákom v armáde. Udialo sa to na Nový rok 1974. Mali sme vo zvyku tráviť dni medzi Vianocami a Novým rokom na osade. Hodne sa juchalo, čo - to popilo, proste tešili sme sa z voľnosti. Obyčajne sme cez deň driemali a v noci mátožili /ako plchy, ktorí patrili tiež k osade/.Navštevovali sme okolité osady, alebo sme spievali do rána. Takto uťahaný, zmátožený Generál v električke, na ceste do civilizácie, od sprievodkyni pýtal miesto päť lístkov päť pív. /Vtedy ešte v električke sedávala, zväčša naštvaná cvikmajsterka./ Pamätám si, že sme sa smiali až po Račianske Mýto, kde sme väčšinou vystupovali.“

Do sveta sa vybral Ando -  USA,  neskôr zakotvil vo Viedni a aj Dundy sa odporúčal do USA..

Potom prišlo vojáčkovanie , svadby - v roku 1978 sa Marta stala Pani šerifovou a po roku 1980 von chodili už len Maco, Suchý, Marta a Timo.

7. výročie – súťaž o bandero roka, zľava. Maco, Pampúch, Marta, Simon, Timo

15. výročie – osadníci Maco a Čapo pózujú s kamarátmi z trampskej osady ZLATÁ LÍŠKA

...kamarát Dachy z trampskej osady Pavúci a Lili z STS strážia trampský drobizg

Očuchali atmosféru na Portách, Slnovratoch, Trapsavcoch a začali chodiť do Čavoja na Saloony trampskej tvorivosti, ktoré pripravovala spolu s húfom zapálených kamarátov trampská osada ANITA. Tu je treba pripomenúť, že uznanie za svoju tvorbu na Saloone dostali  aj kamaráti z ONDATIER - Suchý, Maco a Timo.

V roku 1982 sa zhoršuje zdravotný stav Tima a stáva sa nezávideniahodný. Pod širák si už netrúfa a tak si s Martou zohnali drevenú chatu pod Vývratom na Záhorí.

V Strážnici sa každoročne koná medzinárodné sympózium  etnografov. V roku 1982 bola vypísaná téma: Prijímanie nových členov do spolkov. Timov švagor Arne navrhol, že by bolo zaujímavé spracovať obrady prijímania  nových členov do trampských osád. Dovtedy vlastne v etnografickej banke nepoznali výraz tramp. /Banka má  slúžiť  výskumníkom, ktorí sa budú za pár rôčkov zaujímať o to, ako žil človiečik v dvadsiatom storočí/.. Tak rozdali a rozposlali „dotazníky“ po celej republike a na ich základe Arne spracoval referát, ktorý mal veľký úspech a vyšiel v Zborníku: Čas života. Aj Honza Dobiáš /redaktor rubriky Táborový oheň v Mladom světe/ pozval Arneho na  „22. Živý TOMS“. Tu mal s ním rozhovor o referáte, jeho ohlase a premietali sa diapozitívy z Pagody a jej ohňa na trampskej osade ONDATRY.

V tej dobe spravili s Martinom z Prievidze a so spriatelenými osadami pár večerov „Pagody“ na internáte M. Nešpora. Usporiadali tu aj výstavy trampskej tvorby, pozvali si trampské kapely, premietali filmy a vymysleli rôzne súťaže s trampskou tematikou. K týmto večerom „Pagody“ sa vydával aj časopis, kde sa „prejavil“ už aj Lexo.

V roku1986 zahorel ich posledný potlachový oheň. Timov zdravotný stav sa opäť zhoršil. Už môže trampovať iba tak listovaním v kronike, albumoch, trampských časopisoch a v spomienkach s kamarátmi, ktorí na neho nezabúdajú a nájdu si čas na pokecanie v tejto dobe, kedy nikto na nič nemá čas. V roku 1993 zaniká aj ich búda a žiaľ v roku 1996 ich navždy opustil aj kamarát Malý Bobo.

Pamätný list trampskej osady ONDATRY k 15. výročiu založenia osady

Takže dá sa povedať, že ONDATRY vlastne driemu. Keď sa stretnú ich osadníci, vždy zaspomínajú, prejavia záujem o prebudenie spiacej princezny, však dennodenným tlačením životnej káry nadšenie opadá.

Zvlášť treba ešte spomenúť dlhoročného šerifa osady Tima. Niekedy býval pravidelným a úspešným účastníkom Salónov trampskej tvorivosti, ktoré poriadala na svojej chalupe trampská osada ANITA. Jeho literárne pokusy vychádzali aj v rôznych trampských časopisoch, odznievali na Pagodách a aj iných prehliadkach a vlastne čítali sa aj pri ohňoch. Neľútostná choroba však Tima už dlhší čas nepúšťa do lesa. 25.výročie svojej osady chcel tvorivo pozdraviť. Tak sa zrodil výber jeho poviedok, ktoré vydal pod názvom:

-  The best of Timo, alebo Zodrané Timové spisy

Postupne vyšli aj ďalšie zbierky:

- Špiritusový Dany s.r.o., (strelené sci-fi)

- HAP – ČÍÍI

- Keď neprší - aspoň kvapká

- Príbehy trpaslíka Trampulíka
 

V roku 2008  vydalo TZ Severka Timovu zbierku:

– Vander ako malina

Všetky tieto poviedky v jednotlivých zbierkach zdobia kresbičky kamaráta Lexa.

Možno však veriť, že niektorí z ich poteru priložia polienko na pahrebu, ktorá v nich stále tlie a zahoria ďalšie ONDATRY. Veď vlastne v ich mladosti neexistoval víkend bez vandru, časom však stále redšie a redšie  cvikali kartu na pichačkách v Rači, odkiaľ začínajú mnohé trampské cesty a teraz sú z nich potlachoví trampi. Či však je trampom len ten, kto má slušnú dochádzku do lesa? ONDATRÁCI však veria, že duchom budú Trampmi až pokiaľ im nezaspievajú: