Kamarát Dantes
si na trampskú osadu a jej históriu spomína takto:
"Osadu STRATENÁ STOPA sme založili s Leonom Konečným –
Hobom v roku 1971, a to v súvislosti s našim pokročilým
vekom. Totiž, ako ôsmaci a deviataci na základnej škole
sme vášnivo čítali ABC mladých přírodovědců (pre
mladších: povojnová obdoba Foglarovho Mladého hlasatele)
a súťažili sme v rámci foglarovských Klubov ABC,
sústredených okolo časopisu.
–
Toto dobrodružstvo však bolo určené len pre žiakov
základných škôl, a tak sme sa po ukončení ZDŠ cítili ako
bezprizorní. Práve tento pocit vyjadruje názov trampskej
osady STRATENÁ STOPA…
Naši rovesníci sa (už na základnej škole) buď
zúčastňovali činnosti okolo ABC (ako napríklad Didiho / Fifiho
klub Biely rys – vzápätí boli prijatí do trampskej osady
ZELENÁ SEDMA), alebo rovno začínali, už v trinástich -
štrnástich, naozaj vážne trampovať.
–
Rozhodujúce pre našu vekovú kategóriu bolo vtedy
obnovenie predvojnovej trampskej osady ZELENÁ SEDMA
Ivánskymi Foglarom Muharicom (Jozef Zeman), ktorý znak
osady, jej posolstvo aj filozofiu dal do vienka mladým,
a všetkých si nás zobral pod svoje orlie krídla. Šlo, až
na výnimky, o ročníky 1954 a 1955. Pochopiteľne, vo
výhode boli chlapci, ktorí mali tramping už v kolíske –
Muharicovi synovia, či Pazúr, ktorého, vtedy už hodne
dospelý brat Sifón (Marián Kollár) zakladal osadu
KROKODÍL ešte v dobách, keď sme boli v plienkach. Už ako
školáci mohli ísť rovno na vec. Bol to práve Muharica,
kto zaistil geronimovskú vážnosť a kultivovanosť
trampskej osady ZELENÁ SEDMA – vtedy v Ivanke pri Dunaji
najmladšej. (A vlastne aj ušľachtilý tón celého
Ivánskeho trampingu.) Aj pre nás ostatných, rovesníkov,
bol Muharica vzorom a obnovená ZELENÁ SEDMA motiváciou,
aby sme nechodili prírodou len tak nadivoko.
Žili sme však aj – ak nie hlavne – trampskou piesňou.
Sound a džezová harmónia piesní bratov Ryvolovcov nás
vyniesli až do samého trampského neba na Zemi. S Hobom
sme boli neoddeliteľnou dvojicou už od troch rokov – na
tomto základe sme postavili aj náš ABC - klub Operený
had. Ale najdôležitejší bol gramofón Leonových rodičov –
hodiny sme presedeli na koberci pod reproduktorom: Johny
Cash, Willie Nelson, Kenny Rogers, Chat Atkins… ale
hlavne Ryvolovci a ich Hoboes (odtiaľ aj Leonova
trampská prezývka). Boli sme muzikanti. Skúšali sme aj
skladať vlastné piesne, hoci sme boli
gitaristi - samoukovia, bez seriózneho hudobného
vzdelania.
–
Leon sa, aj napriek tomuto hendykepu, na sklonku života,
v hudbe profesionálizoval – ako ekonomický inžinier bol krátko obchodným námestníkom riaditeľa
bratislavského hudobného vydavateľstva Opus (zomrel
náhle, až nepochopiteľne na jar roku 1990 – dávalo sa to
do súvislosti s jeho služobnou cestou na Ukrajinu
v apríli 1986, kde sa pohyboval v blízkosti Černobyľu
práve v čase známej katastrofy, ktovie…).
–
Ako už tušíte, trampská osada STRATENÁ STOPA –
to
bola dvojica kamarátov od najútlejšieho detstva.
Veľmi často sme, prirodzene, chodievali táboriť vo
dvojici – ale ešte častejšie sme ako dvojica
navštevovali táboriská ZELENEJ SEDMY, ZLATEJ KALEDÓNIE,
o potlachoch a slezinách nevraviac. Boli sme však aj
dvojicou vášnivých muzikantov. Leon po čase prijal
pozvanie do trampskej kapely Prameň (neskôr osada
s rovnakým názvom), ktorú na vysokej profesionálnej
úrovni postavil regenschori Stano Zibala, absolvent
konzervatória v odbore kompozícia a dirigovanie, teda
špička nie iba v súvislosti s trampskou piesňou.
Ja
som bol (poviem, ako to je) lenivý učiť sa profesionálne
náročné vokály. Naše staré kamarátstvo s Leonom zostalo
rovnako hlboké až do konca – keď ste s niekým stále, deň
čo deň od svojich troch rokov, sú z vás dvojičky, či
chcete, či nie. No na trampovanie v dvojici už nebolo
toľko času.
STRATENÁ STOPA sa napokon naozaj stratila. – Prinieslo
mi to však aj česť a veľké potešenie – stať sa napokon
členom trampskej osady ZELENÁ SEDMA. Aj tam sme krásne
muzicírovali, kým nám naše deti a profesie nepremiešali
časový plán.
A vlastne muzicírujeme stále – Tuňo je na bendžo ďábel.
Len tie trojhlasné partitúry už asi nedáme do hromady.
Iba ak ako – čoskoro už – dôchodcovia.
/Peter/Dantés/
