volné združenie priateľov prírody, spevu a romantiky

 

 

 

 
 
 

 

Stretnutie členov a priaznivcov

 TRAMP CLUBU BRATISLAVA

február 2012

Mlyn Klepáč

Februárové stretnutie TCB na Klepáči sa začalo smutnou udalosťou. 15. februára sa vybral na večný vander kamarát Kekso, posledný žijúci člen legendárnej osady Unkas. Na januárovom stretnutí mu bolo udelené čestné členstvo Tramp Clubu Bratislava, žiaľ posledný utorok vo februári sme mu museli zahrať a zaspievať  na rozlúčku.

 
 

Kekso z trampskej osady UNCAS

 
 
 

Oldšerif Pekelník pripravil a predniesol peknú spomienku na časy, keď Kekso s kamarátmi  brázdili vody Veľkej rieky a vydávali sa na potulky do malokarpatských lesov. Keksova manželka Bobina dojemne zaspomínala na spoločné chvíle a zážitky a so slzami v očiach ďakovala všetkým, ktorí prišli na poslednú rozlúčku do Krematória. Poďakovala aj muzikantom so slovami, že tak by si to aj Kekso predstavoval, aby sa s ním všetci lúčili peknými pesničkami, ktoré mal rád. Na jeho počesť sa rozhodla, že každý rok usporiada spomienkové stretnutie na Devínskom jazere.

Ďalšia smutná správa prišla zo severných Čiech. 19. januára po dlhej ťažkej chorobe navždy odišiel Jaroslav „Kapitán Kid“ Velinský. Muzikant a spisovateľ, autor mnohých známych piesní a románov, výborný v prednese na pódiu, či v opise románových postáv, dejov, miest. Vlastnil svoje knižné vydavateľstvo a do posledných chvíľ pracoval na dokončení poslednej detektívky.

 

 

Kapitán Kid z trampskej osady ISLAND

 

Po smutných správach prišli na rad tie príjemnejšie. Pekelník ukázal kamarátom novú vlajku Tramp Clubu za výrobu ktorej poďakoval prítomnému kamarátovi Omegovi.

 

 

Pekelník tiež oznámil, že Šuro z trampskej osady TRI PRAMENE, bývalý zať Reda z trampskej osady UTAH, venoval Redovu Hawkinsovu placku TRAMP CLUBu. Oldšerif ktorý sa podstatne spolu s kamarátkou Šejnou zaslúžil o znovuobjavenie placky oznámil, že placku TRAMP CLUB venuje do zbierky trampského múzea "NAŠE MÚZEUM" v Prahe.

 

 

Na záver vyzval prítomných a ich kamarátov ku účasti na brigáde – čisteniu lesa na Kačíne, ktoré organizuje BAZA a Mestské lesy Bratislava v sobotu, 24. apríla.

 

 
*
LES PRE ĽUDÍ *

* TRAMPI LESU *

 
 
 
 

Ku slovu sa dostali Flekoš a Felina s muzikantami, ktorí rozprúdili zábavu. Počas pauzy ešte Pekelník upozornil, že budúci TCB sa koná 27. marca na Klepáči a že kvôli jarnému sťahovaniu sa žiab z lesov ku vode, bude celkový zákaz vjazdu do areálu Lesoparku od Červeného mosta.

Medzi prítomnými sme veľmi radi privítali kamarátov z karloveskej KKK lodenice (ktorá bola roky základňou pre stretnutia TCB) a zároveň členov trampskej osady Tri pramene.

Počas celého stretnutie si mohli prítomní za symbolické ceny kúpiť vystavené knižky staršieho vydania od E. T. Setona, J. Londona, J. Foglara,  Boba Hurikána a ďalších známych autorov. Priniesol ich Pekelník ako ponuku na doplnenie si knižníc, predtým, ako ich skutočný majiteľ knižiek predá do archívu.

napísala kamarátka Bábovka z T.O.POHODA, členka Rady starších TCB

 

 

 

 

SPOMIENKA NA KAMARÁTA KEKSA

 

 

 

 
 

 

 

 
 

TRAMP CLUB BRATISLAVA
a trampská osada
UNCAS
so smútkom oznamujú, že ich rady opustil
dňa 15.februára 2012
vo veku 83 rokov

kamarát

KEKSO

ŠTEFAN PICHLER

*1928 Plešivec

†2012 Bratislava

Česť jeho pamiatke.

Kamarát Kekso svojú mladosť a trampské začiatky prežíval v partii chlapcov, v tých časoch v bratislavskej štvrti na pokraji mesta Dornkapell - Trnávka, žijúcej svojráznym životom vtedajšej chudoby, štvrte skoro za pokrajom mesta, kde i peši bolo ďaleko, ktorá dostala akúsi romanticky znejúcu prezývku Mexiko.

Názov Mexiko snáď i preto, že skoro celý spoločenský život z chudobných domov tu žijúcich ľudí vlastne pozostával a bol vedený v rajónoch vtedajších krčiem, kde sa často odohrávali neskutočné šarvátky a bitky, čo naozaj  pripomínalo kolorit aj akéhosi cowboyského divokého západu. 

Kekso mal však v týchto svojich mladíckych rokoch to šťastie, že sa dostal ako štrnásťročný chlapec do skutočne dobrej trampskej partie, s ktorou často začal chodievať do prírody a ako pätnásťročný už bol prijatý do ich trampskej osady s názvom JEROME CAMP.

 

 



Osud mu však vela trampských potuliek s touto trampskou osadou po prijatí do osady nedoprial. V tom čase už naplno zúrila druhá svetová vojna a Kekso spolu s viacerými kamarátmi, s ktorými chodieval do prírody sa naraz ocitli v plnom vojnovom virvare a to priamo v srdci Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Tu neďaleko na rozhraní Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, na Starých Horách sa pridali k povstalcom do národného oslobodzovacieho hnutia.

Je známe že Kekso do povstania prišiel ešte ako dospievajúci chlapec a tu vlastne prežil v týchto krutých vojnových podmienkach prvé dni svojej dospelosti. Nebol to zrovna najšťastnejší prechod z detstva a dospievania do dospelosti. Život mu tam často visel na vlásku vo veľmi krutých bojoch, ktoré tam prebiehali a tiež často myslel na smrť, ktorá mohla prísť v každom okamihu, hlavne aj po potlačení povstania, keď sa stal zajatcom a bol deportovaný do nacistického väzenia. Našťastie to bolo už ku koncu vojny, kde však v tomto koncentráku na smrť utrápený pobudol najťažšie štyri ťažké mesiace svojho života, vlastne ako jeden z tých šťastnejších, ktorý prežil tú krutú vojnu a osud ho ochránil pred skoro istou smrťou.

Keď zmĺklo rinčanie vojnových zbraní a fašizmus i nacizmus, sa zdal byť navždy zažehnaný, tak sa navracia opäť do Bratislavy, kde sa vyučil za typografa a vtedajšia olovená tlačiarenská čerň sa stáva jeho zamestnaním, čerň ktorá ho už neopustila a doprevádzala ho pracovne celým jeho ďalším životom.

Po vojne jeho trampská osada JEROME CAMP sa síce ešte plne hlásila k životu, Kekso s nimi zažil aj zopár pekných vandrov a potuliek po Slovensku, ale žiaľ vďaka povojnovej chudobnej a zlej dobe sa táto osada rozpadla. Je pravdou i to, že niektorí jeho kamaráti padli v povstaní a tí ostatní osadníci väčšinou sa postupne rozpŕchli doplniť si vzdelanie, ktoré za vojny zameškali a to do rôznych miest a škôl v bývalom Československu, viacero kamarátov tak odišlo z Bratislavy - študovať do Pardubíc, Zablatia, Ružomberka... Ďalšia časť Keksových kamarátov z osady JEROME CAMP a to Pulo, Ladida a Fretka splynula v týchto rokoch s časťou členstva osady SAVANA, ktorú reprezentovali Gandy, Loket, Otto a Milan. Kamaráti z JEROME CAMPU chodievali spolu zo Savaňákmi aj preto, že títo mali v týchto povojnových časoch prenajatú chatu na malokarpatskom Stánisku /Malinský vrch/ nad Mariankou a to až do konca päťdesiatych rokov.

Tiež je pravdou o zániku trampskej osady JEROME CAMP i to, že osadníci si zakladali svoje rodiny a v tejto naozaj veľmi ťažkej a vážnej povojnovej dobe im vela miesta pre ich túlanie sa prírodou nezostávalo. Tu treba hádam spomenúť i to, že niektorí osadníci z JEROME CAMPU emigrovali do sveta za veľkú mláku, kde sa natrvalo usadili a našli si svoj nový domov. Takto žiaľ v povojnových rokoch Keksová prvá osada JEROME CAMP zanikla.

 

 

Keksovi však láska k prírode vštepená v minulosti kamarátmi trampmi zostala a tak zakrátko, dalo by sa povedať z núdze, sa stáva členom trampskej osady ELDORÁDO, to však naozaj len na krátko. Totiž svoje ďalšie kroky prírodou v roku 1946 Kekso opäť spojuje so svojím bývalým osadníkom Brendym z JEROME CAMPU. Výsledkom ich spoločných potuliek prírodou bolo i to, že si našli partiu dobrých kamarátov Slima, Šulana, Ranyho, Jimiho Diamanta a tiež hlavne Johnyho Blonďáka a jeho squav Manciku. Výsledok nájdenia dobrej partie a ich spoločných potuliek prírodou sa po roku prejavil tak, že si zakladajú trampskú osadu UNCAS.

 

 

Osada sa stáva čoskoro známou nielen doma v Bratislave, ale aj po celom území Československa, preto že vynikala cenným darom, ktorý vždy pútal a spájal trampov a to hrou na gitare a spevom. Najmä osadníci UNCASU Johny Blonďák s Mancikou vytvorili spevácke duo, ktoré zožalo veľa úspechov na rôznych trampských súťažných a potlachových vystúpeniach a tak spev a trampské piesne sa stali v osade UNCAS prioritou, ktorá ich potom vzájomne spájala ešte po dlhé roky jestvovania osady UNCAS.

Osada UNCAS udržiavala aj bohaté styky s českými trampmi a trampskými osadami, zvlášť s Bobom Hurikánom z osady HURIKÁN z Hvězdoníc, Tonym a Andělou zo ZELENÉHO KRUHU z Prahy. Nezabudnuteľnými pre Keksa a osadu UNCAS sa stali aj vandre do Čiech i na Moravu, do ÚDOLÍ HŘÍCHU, ZAPOMENUTÉHO ÚDOLÍ, osad v povodí Jihlavky a iné. Napokon vlastne osadníci z UNCASU sa stali aj pamätníkmi účasti Celoštátneho potlachu v roku 1948 v Brne.

Po roku 1950 sa osadníci nevyhli prenasledovaniu trampov, bezpečnostnými orgánmi štátu a štátnou bezpečnosťou, dobre známou ešte i dnes mnohým trampom, ktorá pracovala pod skratkou ŠTB. Napokon keď im vlastne nemohli nič dokázať a ani z ničoho ich obviniť, tak im aspoň títo "hrdinovia" vtedajšieho režimu odobrali ako "víťazi" ich trofeje - sklenené a brúsené vázy, ktoré získali za svoje vystúpenia na rôznych speváckych súťažiach. Odobrali im aj osadné vlajky a rôzne trampské cennosti, artefakty, ktoré im boli venované mnohými českými, ale i slovenskými trampskými osadami. Keď tieto veci osadníci po ustálení situácie v roku 1965 - 1968 požadovali späť, bolo im to síce prisľúbené samotným ministrom, ale k uvoľneniu týchto vecí z bezpečnostných archívov po príchode armád Varšavskej zmluvy a následnom otočení politickej situácie už nikdy neprišlo. Vlastne nepomohla im v tom a v navrátení ich osadných po ani, o dvadsať rokov neskoršie v roku 1989 "nežná revolúcia". Medzi staršími trampmi panuje presvedčenie, že tieto veci sa stále nachádzajú niekde v hĺbkach dnešných policajných štátnych archívov. No, čo už...., keď sa stým nič nedá robiť..... a tak zostalo vela sklamaní, generačne k všetkým mocným, ktorí tieto zložky politický ovládajú.

Osadníci z UNCASU sa na svojich potulkách prírodou začali plne venovať príchodom šesťdesiatich rokov vodáctvu, táboreniu na ostrovoch a brehoch Veľkej rieky rieky Dunaja. Možno len potvrdiť že to bol skutočný prírodný Raj na zemi, akási vnútrozemská delta Dunaja so stovkami dunajských ramien, až dovtedy, kým nevymysleli na tomto našom najcennejšom území výstavbu Gabčíkovskej vodnej elektrárne, ktorá naveky toto územie zatopila.

V zimnom období, keď ich campy na brehoch Veľkej rieky sa stávali neprístupnými, chodili kamaráti z UNCASU do malokarpatských lesov. Ich častým zimným útočiskom sa stala stará a neskôr aj nová Zachová chata, ale hlavne chata Cementár, v Prepadlom údolí malokarpatských lesov, tá v tomto období bývala eldorádom trampov. Peši, naprieč hrebeňom Malých Karpát, sa väčšinou z Rače brodiac sa snehom sa vydávalo na Cementárku kamaráti z mnohých bratislavských osád - MANILY, ATHABASKY, DAKOTY, DESPERÁDA a mnohých a mnohých ďalších nielen z Bratislavy, ale i z Rače, Jura, Stupavy a pod...

Ako to už v živote býva Keksovú osadu UNCAS postihli aj smutné udalosti. Šerif Brendy si našiel svoje zamestnanie v horskom prostredí Nízkych Tatier a vlastne tu aj tragický zahynul. Stalo sa tak za zimnej víchrice, keď došlo k poškodeniu lanovky na Chopok. Život v osade ktorú dovtedy viedol Brendy však neutíchol. Iba v osade ich zostalo akosi menej.

Osada sa však ani v neskorších rokoch nikdy nerozpadla tak, aby zanikla a medzi trampmi dobre znelo slovo UNCAS - teda vždy znamenalo dobrú partiu a osadu kamarátov.

Nakoniec Prepadlé údolie a Košariská sa stalo ich domovom dospelosti i staroby, kde vlastne v tomto prekrásnom karpatskom krasovom údolí napevno zakotvil Johny Blonďák s Mancikou z UNCASU, ale aj kamarát Andy z MANILY a veľa iných trampov, ktorí si tu postavili chaty a vytvorili novú chatársku osadu.

Kekso však sa akosi usadiť nechcel a jeho trampské cesty veľmi často viedli na Granadu, veľakrát v roku campoval a aj stanoval na starom UTAHu zo svojimi najlepšími kamarátmi z tejto osady, Redom a Rodrigom. Často brával do ruky gitaru a mladších pri ohníkoch učil tie najstaršie trampské songy.

Život však v trampskej pohode rýchlo utekal a hlásil sa i vek, ktorý už nedovoľoval tak časté táborenia v prírode. Nakoľko Keksovi učarovali rovinaté lesy a piesky Záhoria, často sa navrátil na miesta v blízkosti rieky Moravy, kde tak rád chodieval ešte s osadníkmi z prvej jeho osady JEROME CAMPU a trvalo sa usídlil na Devínskom jazere v spoločnej chatke so svojou squaw Bobinou.

Ďalšie smutné udalosti neobišli však časom opäť osadu UNCAS, keď Kekso odprevadil v roku 1991 na posledný vander Johnyho Blonďáka a čoskoro v roku 1995 sa za svojím Johnym pobrala i jeho Mancika.

V roku 1996 sa Kekso snažil o plné oživenie voľakedajšieho slávneho života osady UNCAS. V Devínskom jazere na chate EvKeNo (Eva - Bobina, Kekso a Norička - psík), za účasti jeho squav Bobiny, Kuka a Zuzky omladzujú osadu o týchto členov. Prítomným a
posväcujúcim im bol osobne svojou účasťou i kamarát Apač z Kanady. Stalo sa to, no osud je už niekedy taký, že poslední dvaja po dvoch rokoch z osady odchádzajú.

   

V roku 2000 kamaráti z Kanady zasielajú kamarátovi Keksovi a jeho squav Bobine legendárnu pamätnú placku - Legendy trampingu Johna Hawkinsa - zo slávnej trampskej osady El Cormone del Tortuga.

 
 

V januári 2012 Kekso, ako jeden z najstarších členov bratislavského TRAMP CLUBu získava a bolo mu udelené, ako vôbec prvému členovi Čestné členstvo v TRAMP CLUBe Bratislava.

   

Žiaľ necelé dva týždne po tejto milej udalosti, Kekso sa s nami už navždy rozlúčil. Kekso sa stal posledným mohykánom osady UNCAS a jeho odchodom sa naplnil nielen jeho život, ale aj život slávnej malokarpatskej a dunajskej trampskej osady UNCAS. Trampská osada UNCAS, kamarát Kekso a aj jej ďalší osadníci zostanú však natrvalo v mysliach a srdciach tých kamarátov, ktorí ich poznali.

Posledné AHOJ

napísal Pekelník

Pekelník
Old sherif
TRAMP CLUB
Bratislava
  Rada starších
Bábovka, Kali, Luby, Pedro, Rozo,
TRAMP CLUB Bratislava
 
 
 
 

Posledné Ahoj Keksovi z Kanady od Apača a Viery

 
 

 

 
 


S kamarátom Keksom sme sa rozlúčili v stredu 22. Februára 2012 v poobednajších hodinách v Bratislavskom krematóriu

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
   
 
 
   
 
   
 
 
 

 

Text na tejto stránke Bábovka z T.O. POHODA a Pekelník z T.O. HAY RIVER

 fotografie, grafika Pekelník a Slovenský trampský archív - TRAMP NET

Skladba v pozadí stránky s názvom  "Zrzavej John" je od neznámeho trampského autora

Spieva kamarát Lojzko Kecál z S.T.O. NEMECKÁ DOLINA

 

 
 

  Späť TRAMP CLUB BRATISLAVA

 
 
 
 
 

© Pekelník 2011