Kde niet poznania minulosti,
    nemôže byť vízia budúcnosti.

                                     L. A. Sabatier



 

 
 

 

PORTA COELI

BRÁNA DO NEBIES

 

 
 
 
 

 
 
 
 

 
Ak vaše cesty povedú malebnou krajinou Českomoravskej vrchoviny a údolím rieky Svratky, tu medzi zelenými pahorkami okolitých kopcov, iba asi dva kilometre  od historického kráľovského mesta Tišňova,  stojí staručký cisterianský kláštor, nazývaný od nepamäti PORTA COELI - BRÁNA DO NEBIES.

 
 
 
   
 
 

 
Kláštor a najmä jeho kostol je jedinečnou architektonickou pamiatkou a určite pri vašich cestách týmto, dalo by sa aj povedať trampským krajom, aj keď budete mať nohy ubolené po dlhom putovaní, doprajte si trochu duševného oddychu a navštívte toto historické miesto s návratom do našej dávnej minulosti.

 
 
 
   
 
 
 

Najväčší obdiv vzbudzuje táto kamenná klenba portálu - brány do kláštorného kostola. Že sme na starobylom mieste ktorým kráčala história, to vidíme podľa staručkého kostola a budov, ktoré okolo stoja. O to viac nás však prekvapuje tá naozajstná starobylosť tohoto kláštora, ktorá sa datuje až do roku 1233.

Pri historickom obhliadnutí sa na tieto roky je známe, že kláštor založila pre ženskú vetvu cisteriánského radu kráľovná Konštancia (1180-1240) tiež Kunhuta, dcéra Uhorského kráľa Béla III. a manželka Českého kráľa Přemysla Otakara I.

A vlastne Uhorský kráľ Béla III. bol aj kráľom Slovákov, pretože Uhorsko bolo kráľovstvom mnohonárodnostným a v tomto Belovom Uhorskom kráľovstve v tom období žili aj Slováci. Uhorské kráľovstvo čo sa týka národností v ňom žijúcich, tak trochu pripomína síce v malom, ale predsa len, dnešnú Európsku úniu. Takže i tu pri spomienkach na kráľovnú Konštanciu kráča kus histórie nie len kus Českej histórie, ale aj mnohých ďalších národov dnešnej Európy, žijúcich vtedy v Uhorskom kráľovstve.

 
 
 
   
 
 

 

Keď sa priblížime bližšie ku klenbe nad bránou kostola, uvidíme túto polovypuklinu plnú historických i vybájených kamenných postáv. Toto súsošie má nesmierne veľkú historickú cenu. V strede hore v mandorle tróni Kristus, ktorý pravicou žehná a v lavici drží knihu. Okolo mandorly sú odznaky štyroch evanjelistov - orol, anjel, okrídlený lev a volek. Pod mandorlou sú dve kľačiace a ležiace postavy s korunami, ktoré obetujú model tohoto kostola. Sú to zakladatelia kláštora královna  Konštancia, dcéra Uhorského kráľa Béla III. a manželka Českého kráľa Přemysla Otakara I. a vraj bezpochyby jej syn, kráľ Václav I. Za nimi stoja ukláňajúce sa dve iné postavy, možno Konštanciin syn Přemysl a jej dcéra abatiša Anežka.

Kláštor kráľovná Konštancia už však založila ako vdova, za výdatnej pomoci svojich synov Českého kráľa Václava I. a moravského markraba Přemysla.

 
 
 
   
 
 

 

Kráľovná chcela svoj nový kláštor pôvodne založiť v Prahe, ale nakoniec sa rozhodla a našla toto prekrásne miesto v odľahlej krajine tišňovskej kotliny ležiacom na stredovekej obchodnej ceste.

V stručnom sprievodcovi po PORTE COELI sa však môžeme dočítať i to že zo stavbou sa veľmi ponáhľala, "aby stačila odčinit viny" svojho zomrelého manžela kráľa Přemysla Otakara. Iste že kostol je dnes vlastne aj múzeom, kde si zaplatíte vstupné a kde vás /pekná/ sprievodkyňa prevedie po jeho zákutiach .

Samotný vstup do kostola je portálom,  ktorú si pri trocha predstavivosti, môžeme predstaviť aj ako naozajstnú posmrtnú bránu do nebies /porta coeli - brána do nebies/.

 
 
 
 

 
 
 

 
 
 
 

Predstava brány do nebies je zvlášť silná a umocňujú ju aj jej okraje, ktoré,  lemujú postavy  dvanástych apoštolov. Práve ten posledný po pravej strane je Svätý Peter, držiaci obrovský kľuč od naozajstnej nebeskej brány...

 
 
   
 
 

 
 
   
 
 

 

Bránu do kláštorného kostola PORTA COELI nám však neotvoril svojím kľúčom kamenný Sv. Peter, ale sprievodkyňa, ktorá držala v ruke možno rovnako veľký kľuč od brány, avšak asi trochu menší ako má na soche sv. Peter. Zároveň nás nezabudla upozorniť že v kostole je prísne zakázané fotografovať a tak sme ju museli poslúchnuť.

V kostole sa nachádza množstvo nádherných obrazov, oltárov, sôch a iných nádherných starobylých vecí a naša sprievodkyňa naozaj zaujímavo rozpráva o týchto nesmiernych a hlavne cenných starých pokladoch.

Po ľavej strane kostola sa nachádza Krížová chodba kláštora  z ktorej vidieť do Rajského dvora kláštora a okien stále obývaných ciel mníšok.

V Krížovej chodbe je výstava kamenných artefaktov i sôch nájdených pri archeologických výskumoch. Pri jednom z nálezov sme sa zastavili obzvlášť, pretože jeho reliéf symbolizoval zrejme starobylý erb nedalekého bývalého královského mesta  Tišňova.

Lenže možno sa asi mýlime, totiž lev ktorý tam je vytesaný v kameni  ma na svojej hlave kráľovskú korunku a  v erbe mesta je už lev bez korunky /i keď levová korunka na kamennom artefakte mala symbolizovať to, že Tišnov bol královské mesto/.  To však radšej nechajme heraldikom, zrejme vedia prečo a kto, možno starobylý znak takto prepracoval.

 
 
 
 
   
 
 
 

Späť na trampské muzeum

 

 
 
 
 

 

Na tejto stránke text, fotografie a grafika Pekelník.

Erb mesta Tišnov, prebratý z internetových stránok mesta Tišnova
TIŠNOV BRÁNA VYSOČINY

 

 
 
 
 

 
 
 

©Pekelník 2009