Český prezident Miloš Zeman v sobotu 29.10.2017 vo večerných hodinách udeľoval štátne vyznamenania pri príležitosti 99. výročia vzniku Československa. Na slávnostnej ceremónii, ktorá sa konala vo Vladislavskej sále Pražského hradu, sa zúčastnil aj premiér SR Róbert Fico.
Prezident Miloš Zeman udelil štátne vyznamenania 39 osobnostiam. Vyznamenal politikov aj generálov, väzňov ktorí prežili Osviečim, tiež spevákov Nohavicu, Vondráčkovú
Medailu za zásluhy medzi inými dostali aj slovenský divadelný a filmový herec Juraj Kukura, operný spevák slovenského pôvodu Štefan Margita, herec Luděk Sobota, bývalý automobilový pretekár Karel Loprais, režisér Zdeněk Troška, speváčka Helena Vondráčková, či rýchlokorčuliarka Martina Sáblíková.

Prezident Miloš Zeman v svojom veľmi zaujímavom prejave k vyznamenaným povedal:

 

 

"Jsem velmi rád, že mohu udělit státní vyznamenání lidem, kteří si to zaslouží. Jsem si plně vědom toho, že je bude pronásledovat závist. Že několik ušlápnutých lidiček, kteří sami v životě nic nedokázali, napíší kritické komentáře o tom, že ten či onen si ono vyznamenání nezaslouží nebo naopak, že by ho měl dostat někdo úplně jiný. A říkám vyznamenaným, kteří to vědí i beze mne. Závist, která vás bude provázet, je něčím co musíte překonat. Závist je lidským citem a i když s ním nemůžeme a nesmíme souhlasit, musíme chápat, že ani ocenění není procházka růžovou zahradou a že každý, kdo bude vyznamenán, bude, jako se to už několikrát stalo, trpět právě tím, že jeho vyznamenání bude znehodnocováno. Ale za vámi je obrovská práce. Za umělci, kteří dnes budou vyznamenáni, jsou často desítky let, kdy dávali radost a úsměv možná statisícům, možná dokonce milionům lidí a tento úsměv je daleko větší odměnou než jakékoli vyznamenání. Proto mi dovolte, abych vám rovněž popřál radost a úsměv,"

Oceneníe, medailu Za zásluhy získal v kultúrnej oblasti in memoriam aj Jaroslav Foglar v trampingu známy pod prezývkou Jastrab, český spisovateľ a ikona českého skautingu.

 

 

 

Jaroslav Foglar - Jastrab *6.7.1907 †23.1.1999

 
 
 
 
 

 

 

Jastrab za svojho života miloval Slovensko, slovenské lesy a hory.

 

 
 

Jaroslav Foglar, tramping a Slovensko


Meno Jaroslava Foglara ( 6.7.1907 – 23.1.1999), jedinečného spisovateľa pre deti a mládež, vodcu známeho 2. pražského oddielu, neskôr oddielu Hoši od Bobří řeky, pozná každý skaut. Ale vie o ňom aj niekoľko generácií trampov. A toto meno možno dať do súvislosti aj so Slovenskom, ktoré si jeho nositeľ zamiloval.

Foglarovo bohaté dielo bude celkom isto aj v ďalších desaťročiach oslovovať mladých čitateľov, ale i pedagógov, hľadajúcich svoj vzor. Bol neuveriteľne pracovitý, nie však preto, aby zhromažďoval osobné bohatstvo, ale aby pomáhal odkrývať bohatstvo okolo nás, v kamarátoch a v našich dušiach. Ako 77-ročný mi v jednom z listov napísal, že je v ustavičnom pracovnom chaose, v ktorom má okrem iného svoje miesto práca s oddielom (pravdaže neplatená) v rozsahu 30 - 40 hodín týždenne. V socializme zaznávaný, politicky podozrivý autor a nehonorovaný výchovný pracovník ovplyvnil (a priamo pripíšem, že skrášlil a ozvláštnil) svojím dielom život státisícov chlapcov viacerých generácií.

 

 

Už ako 26-ročný napísal prvú zo svojich dvoch tuctov kníh – Hoši od Bobří řeky, v ktorej prostredníctvom pútavých príbehov predostrel mladým čitateľom vzor a možnosť, ako byť čestným a obetavým kamarátom, pripraveným k užitočným činom. Odvtedy vyšlo toto dielo v mnohých vydaniach a vo viacerých jazykoch, v roku 1967 aj v slovenčine (Mladé letá, preklad Anton Hykisch). Z ďalších kníh sú vari najznámejšie Chata v Jezerní kotlině (v slovenčine ju vydalo Gemini v roku 1991), Záhada hlavolamu, Přístav volá a Poklad Černého delfína. Viaceré z diel boli sfilmované a prenesené na pásky a disky. Hádam najobľúbenejšie však boli kreslené príbehy päťčlennej party Rýchle šípy, ku ktorým J. Foglar pripravoval texty. Seriál mal dovedna 316 pokračovaní. Vynálezom J. Foglara je i známy hlavolam „ježek v kleci“.

 

 
 
 

Jestřab, ako mladý skaut

Prínos Jestřába (tak znela jeho skautská prezývka) k zdravej výchove mladej generácie bol nielen v publicistickej činnosti, ale aj v aktívnej práci s deťmi. Ako redaktor Mladého hlásateľa podnietil vznik klubovej činnosti mládeže, ktoré rozvíjali príťažlivú a užitočnú aktivitu podľa námetov časopisu. Jeho program „lovenia“ 13 bobríkov, do ktorého sa po distribúcii knihy Chlapci od Bobrej rieky ihneď pustili tisíce chlapcov, zapadol do kontextu širšieho výchovného systému s originálnymi prvkami, ktorý J. Foglar rozpracoval. Inšpiráciu získaval a svoje nápady si overoval vo svojom oddieli.

   
 


Po roku 1948 sa J. Foglar dostal pre skautské korene svojej pedagogickej a spisovateľskej aktivity do nemilosti. Dlhé roky mu ŠtB otravovala život, jeho knihy nevychádzali. Neblaho pôsobila nielen pokrivená politika, ale aj praobyčajná závisť, presne podľa aforizmu, že ľudia odpustia tomu druhému všetko okrem úspechu. - „Ale mám zde celou kamarilu závistníků a tím pádem i odpůrců „ – napísal mi v liste. Jeho knihy síce občas vyšli (najmä v politickom odmäku koncom šesťdesiatych rokov), ale bol to len zlomok z celej sily jeho práce. O to aktívnejšie pracovali neformálne (dá sa povedať, že poloilegálne) kluby Jaroslava Foglara a autorove rukopisy sa šírili aj zakázaným kopírovaním a rozmnožovaním.

 

   

Keď som sa osobne spoznal s Jaroslavom Foglarom 12.1.1983 v jeho pražskom byte, javila sa mi táto nenávisť a nevďačnosť režimu a neprajníkov voči nemu o to absurdnejšia, že sám pôsobil veľmi milo, vľúdne, skromne a múdro. A takého ho poznali aj ďalší ľudia a najmä členovia oddielu.

Svedčí o tom i cyklostylovaná 37-stránková Pamětní kniha, ktorú mi J. Foglar daroval, zostavená zo spomienok desiatok bývalých členov oddielu  v roku 1977 k jeho sedemdesiatke. Pravdaže, ako to ilustruje napríklad pieseň Rychlé šípy z roku 1981 od Wabiho Ryvolu, vo Foglarovi našli inšpiráciu aj mnohé trampské osady.

 

 


O podobnej nevraživosti a závisti mi vravel aj ďalší známy český skautský a tábornícky autor, znalec a ochranca prírody Mirko Vosátka - Grizzly (1911-2004), ktorému tiež viacero kníh vychádzalo len veľmi ťažko. Keď som na požiadanie ČÚV SSM v Prahe lektoroval rukopis jeho Táborníckej encyklopédie, sedel som  s ním viac razy nad textom a dvojfarebnými kresbami a napísal som k tomuto dielu predslov v češtine. Encyklopédia vyšla v Prahe v roku 1985 v Mladej fronte.

Jaroslav Foglar mal vrúcny vzťah ku Slovensku, ktoré ho očarilo a ku ktorému ho viazali už milé spomienky zo školského prázdninového pobytu v Piešťanoch v roku 1921 s učiteľom Karlom Plickom, ktorý sa stal neskôr národným umelcom. Od roku 1949 celých dvadsať rokov pravidelne táboril s oddielom za Pribylinou pri riečke Belá. Tu, pod Kriváňom, pri Zelenej riečke – ako Belú romanticky nazval – sa rodili i príbehy a hry opísané v knihe Poklad Čierneho delfína. Okolie ho tak silno oslovilo, že na nápev starej trampskej piesne Niagara zložil text, ktorého refrén znel: Od Křiváně hučí říčka, té jsem svoje srdce dal, tady jsem byl vždy tak šťastný, tu říčku jsem miloval!
 

K súvislosti J. Foglara a Slovenska možno pridať ešte jednu zaujímavosť, pokus vydať jedno z jeho diel najskôr na Slovensku. Koncom roku 1970 mala výjsť v Olympii v Prahe nová Foglarova kniha Náš oddíl. Na zásah najvyšších orgánov nanovo dominujúcej pionierskej organizácie bola zmluva o vydaní zrušená. Márne sa potom autor pokúšal rukopis (aj po prepracovaní v roku 1974) vydať inde, všade ho odmietli. Nepomohlo ani to, že kladný posudok k rukopisu vyhotovil vedúci odd. pre politickovýchovnú prácu ČÚV ČSTV dr. Miroslav Ruchař a šéfredaktor nakladateľstva Mladá fronta Sv. Svoboda. V roku 1982 som sa v Prahe ako predseda federálnej metodickej turistickej komisie dozvedel o osude rukopisu, vyžiadal som si kópiu od autora a 21.3.1983 som napísal odporúčajúci lektorský posudok.

 
 
 

V ten istý deň som písomne aj osobne oslovil vedúceho pionierskeho oddelenia SÚV SZM v Bratislave (mal politickú právomoc ovplyvňovať vydavateľstvo Smena) a odporučil som mu dielo na vydanie. Žiaľ, bez úspechu. Dohodol som sa preto s autorom o postupnom vydávaní hier a metodických námetov z rukopisu v metodických turistických publikáciách na Slovensku, bez honoráru (ako bolo zvykom) a s uvedením celého mena autora. Môj pôvodný návrh bol uvádzať celé meno autora, alebo aspoň iniciálky jeho mena a priezviska, ako to pri jeho príspevkoch praktizovali v českých Metodických listoch SSM, J. Foglar ma však požiadal uvádzať pod textami jeho plné meno, čo som akceptoval. Žiaľ, vtedy sa však už viaceré časti kópie rukopisu rozchytali medzi jeho priaznivcami, takže k vydávaniu na Slovensku napokon neprišlo.

 
 

 V období socializmu vyšli len niektoré kapitoly rukopisu v rokoch 1985-85 v Novoměstskom zpravodaji v Novom Městě nad Metují, ale pokračovanie bolo „zhora“ zakázané. Kniha Náš oddíl vyšla až v nových politických podmienkach, v roku 1992 v pražskom nakladateľstve Atos. V doslove knihy, pri rekapitulácii zápasu o vydanie diela sa spomína aj priaznivý lektorský posudok zo Slovenska z roku 1983. Ku gratulantom k 90. narodeninám autora sa v júli 1997 pripojil aj slovenský denník SME mojím článkom o celoživotnom diele jubilanta.
 

Smutné je, že vydávanie diel J. Foglara poznačuje dlhoročný súdny spor o autorské práva zosnulého spisovateľa a že aj po smrti nezabudnuteľného Jaroslava Foglara sa snažia niektorí zakomplexovaní ľudia vykonštruovanými obvineniami poškodzovať jeho meno a pamiatku. Ale Jaroslav Foglar napriek tomu je a naďalej bude nevyvrátiteľne, natrvalo zakotvený v dobrodružnom a romantickom cítení státisícov ľudí.

Laco Khandl -  Vlk trampská osada YUKON Bratislava - Rača


Ilustrácie: 

Trampský archív TRAMPNET,  Dr. Fischer, Jaroslav Foglar, R. Pleiner 1947. Záverečná kresba - za textom je od kamaráta Burku, z trampskej osady Arizona od Zlaté řeky - ak. maliara Zdenka Buriana a je z obálky Foglarovej knihy "Hoši od Bobří řeky", vydanej v roku 1937, v nakladateľstve Kobes Praha. Fotografiami a grafikou zo svojho archívu doplnil Pekelník.

 

 

Hudba v pozadí stránky:

 

 
   
     
 

        

ZA MODRÝM OBZOREM
       

 Jiří Traxler / Karel Kozel
 

            F      B        F
     Kam plují oblaka, letí ptáci?
                     B        F
     V dalekou, neznámou cizí zem.
           C7                      D(mi)
     Večer vždy přemýšlím, proč se ztrácí
           G7                C7
     jasný den za modrým obzorem.
           F           B           F
     Co je tam, kde se zem s nebem stýká
                    B        F
     a jak tam nový svět vypadá?
          C7         A7    D(mi)
     Vítr tam poletí a mně říká:
      G7      F           C7        F
     "Pojď se mnou, touha spát ti nedá"
 

          B               F
     Hola hou a hou, hola hou hou,
                  B   F    C
     vítr zní dalekou krajinou,
          B               F
     hola hou a hou, hola hou hou,
     B  B(mi)F      C7       F
     srdce   mé potěší písní svou.
                      B           F
     Kdopak ví, co je tam, kam se dívám,
            F          B       F
     kdopak ví, co skrývá cizí zem?
          C7          A7    D(mi)
     Celý svět ilusí, které skrývám,
     G7   F       C7       F
     celý je za modrým obzorem.

     Štíty hor, oceán, širé lány
     i světla vekoměst viděl jsem,
     slunečním jasem jsou zalévány
     kraje tam za modrým obzorem.
     A když pták letí vstříc modrým dálkam,
     pak za ním v duchu svém letím já,
     všechny vás ve svůj ráj s sebou lákám,
     za modrým obzorem začíná.

     Hola hou a hou, hola hou hou,
     vítr zní dalekou krajinou,
     hola hou a hou, hola hou hou,
     srdce mé potěší písní svou.

     Věčně dál dál poletím za svou touhou,
     vítr dál mi šlehá do očí,
     před sebou ještě mám cestu dlouhou,
     za modrým obzorem nekončí.

 

 
 

 

Stránku vytvoril 24. septembra 2008 Pekelník

 

 
 
 
 
 
 
 

 

© Pekelník 2008