Malokarpatské hlboké údolia nás vítajú svojím nádherným jesenným šatom. Poďme sa teda trochu túlať a pozrieť sa na tú krásu zblízka...

 

 
 
 
 

 

...nezabúdajme však že naše cesty vedú do Chránenej krajinnej oblasti a preto k prírode a ľuďom buďme ohľaduplný... Prečo aj k ľuďom? Nuž preto, že prírodu nechránime pre prírodu, ale pre človeka...

 

 
 
 

 

...ja som jesienka a spoľahlivo vám v lese prezradím kedy už začala jeseň, ale dávajte si na mňa pozor...

 

 
 
 

 

...ako napríklad tento čmeliačik, ktorý v mojom objatí zaspal na veky...

 

 
 
 

 

...joj áno, aj my tu máme svoj domov a sem určite patríme, ale zdravšia a menej katastrofami zničená malokarpatská príroda nám neumožnila sa tak rozmnožiť, ako napríklad v Tatrách, kde naši kolegovia už zničili skoro všetky stromy vôkol seba a ak človek nepomôže tak smrekové a jedľové slovenské pralesy tu nebudú najmenej sto rokov, aj to je ešte veľmi otázne...

 

 
 
 

 

...a ja som  spráchnivená drevená sova a práve tu na vás jedným okom mrkám...

 

 
 
 

 

...my jesenné huby sa letným krásavcom ťažko vyrovnáme, ale zato je nás oveľa viac a môžete nás v kuchyni rovnako zužitkovať, ako tie letné...

 

 
 
 

 

...príďte si pre nás čo najskôr, lebo ako vidíte, pod naše klobúčiky nalezú veľmi rýchlo slimáky,... nám to nevadí nevadí, vlastne aj tie sú súčasť prírody...

 

 
 
 
 

...všetky dierky v hubách a hríbikoch zvaľujú ľudia na slimákov a slimáčiky. Zabúdajú však že sme tu aj my  červíci a náš apetít je určite väčší ako u slimákov...

 

 
 
 

 

..my sme prašivky a keď dorastieme, len sa tak z nás zapráši...

 

 
 
 

 

...a ja sa tu práve vyhrievam v posledných lúčoch jesenného slnka, cítim však že už príde zima...

 

 
 
 

 

...se.... na to a tak si radšej idem hľadať na zimu dajakú skrýšu...

 

 
 
 
 

...tento rok sa my darilo, vraví mach, bol dostatok vlahy a tak som svieži a krásny....

 

 
 
 
 

...a my fialové krásavice sme sa rozhodli vyrásť práve  v tomto machovom prostredí, /keď sa tak chváli, ako sa mu dobre darí/...

 

 
 
 

 

...no čo poviete, vybral som si pekné miesto kde vyrastám ?, ale štvorlístok tu asi i keď mám dobrý rozhľad nenájdem...

 

 
 
 
 

...pozri aká som krásna, okolo klobúčika mám pekné čipky a na hlúbiku čierny prstienok...

 

 
 
 
 

...a my sme niečo podivné, v žiadnom atlase nás ako jedlé huby nenájdeš...

 

 
 
 

 

...a ja som sa rozhodol pre čierne šaty s bielymi motýľkami a určite vás nemusím presviedčať že my to svedčí...

 

 
 
 

 

...nemám svoje určenie pre košíky hubárov, ale keď ma ktokoľvek z milovníkov lesa stretne, veľmi sa poteší mojou krásou...

 

 
 
 

 

...môj milý bodliačik už práve letím, možno máš pre mňa ešte trochu  trochu nektáru schovaného z letných zásob...

 

 
 
 
 

...no áno, pristatie bolo úspešné a trochu dobroty sa predsa len našlo...

 

 
 
 

 

...pozrite sa na mňa aká som špinavá, ale kto by sa umýval v tej studenej jesennej rannej rose, nevideli ste že ráno už bola dokola srieň... a okrem toho ma takúto vypasenú pred zimným spánkom nefotografujte, preto že patrím medzi lesné celebrity,  sľubujem však že do jari schudnem...

 

 
 
 

 

...nie, nebojte sa, ja nie som obrovská húsenica, som len steblo dozretej trávy...

 

 
 
 

 

...ja som zas ružový pampúch ktorý skrýva vo svojom vnútri vitamínmi naplnenú tak isto ružovú čerešňu...

 

 
 
 

.

...a keď dozrievam a môj pampúšik sa otvorí, takto sa svojimi bielymi zúbkami /semienkami/ na svet zazubím...

 

 
 
 

.

...jesenná paleta farieb je nádherná a naozaj to stojí za to vybrať sa do prírody a vstrebávať do seba umenie, ktoré nevie namaľovať ani jeden maliar na svete...

 

 
 
 

.

...a všímať si prírodu aj z blízka, veď je rovnako krásna, ako trebárs tá z hrebeňov vysokých hôr, len jej treba rozumieť...

 

 
 
 

 

...a keď na začiatku sme niečo hovorili o indiánskom lete, tak sme radi tomu, že na arkadii práve v tomto čase postavili nový indiánsky wigwam...

 

 
 
 

 

...tak odchýľte tieto dvere a chvíľu poseďte pri teplej žiari ohňa spolu s osadníkmi /keď vás pozvú/...

 

 
 
 

 

...a večer, keď východne stráne osvetľujú posledné lúče zapadajúceho slnka, sa určite navrátite domov, spokojný s pocitom krásne prežitého dňa a s množstvom novej kladnej energie, ktorú váš imidž tak nutne potreboval... to sa predsa nedá kúpiť v obchode za žiadne peniaze, tým nás môže obdariť len príroda, ak sme k nej pozorný a to v tomto prípade zadarmo...

 

 
 
 

 
 
   

Fotografie na tejto stránke Pekelník v roku 2007

Hudba v pozadí stránky Lojzko Kecál

 
 
 
 

 

Pekelník