Foto: Pekelník  8.10.2012 Malé Karpaty Košariská

 
 
 
 

...a teraz jedna lesná hádanka, hádajte čo sú to za čudá?

Hádam len nie lesní ježkovia?

Áno, už v roku 2012,  sme naším čitateľom na stránkach TRAMP NETU dali túto hádanku...

Lesní ježkovia vtedy veľmi rýchlo rástli a tak záhada podivných ježkov bola za pár hodín spoľahlivo vyriešená...

 

 
 
 

Foto: Pekelník  8.10.2012 Malé Karpaty Košariská

 
 
 
 

...ak ste neuhádli z predošlej fotografie čo vyrastie z lesných ježkov, tak to je ona - Muchotrávka červená, najkrajšia hubárska Miss a  krásavica karpatských lesov....

"Those are real beauties in the forest..."

napísal nám vtedy Mike Klondyk, z Kanady.

 

 
 
 
 

POZNÁVANIE a ZBIERANIE HÚB

 V prírode karpatských lesov, možno považovať za najväčšie umenie  a vlastne i tajomstvo spoznávania tejto časti prírody - poznávanie, fotografovanie a zbieranie húb.

Keď si uvedomujeme, že len v našej malokarpatskej prírode bolo spoznaných až vyše 1200 odrôd a druhov hríbov a húb, tak čoskoro, či možno hneď na našej hubárskej výprave do lesa zisťujeme, že každý atlas húb ktorý si kúpime v knižnom obchode síce obsahuje tie najbežnejšie druhy, tie ktoré sa bežne zbierajú, či sú namaľované na pekných kresbách, alebo zvečnené na fotografiách s ich  stručným informačným popisom. Žiaľ však každý z doposiaľ vydaných atlasov , či atlasíkov je úplne nedokonalou príručkou pre praktické spoznávanie húb a niekedy niektoré z týchto "atláskov" sú dokonca skoro až nebezpečnou príručkou, kde žiaľ nenájdeme druhy, k tým ktoré sú tam nakreslené ako jedlé, tie veľmi im podobné - ktoré sú však jedovaté.

Samozrejme, že sa to netýka najnovších hubárskych a hríbarskych encyklopédii, akou je napríklad jeden z najlepších a najkomplexnejších prehľadov húb rastúcich v Českej a Slovenskej republike, keď nie vôbec najlepší zo všetkých atlasov či encyklopédii, je v súčasnosti Hagarov VEĽKÝ ATLAS HÚB  (Hagara a autorský kolektív Hagara, Baier, Antonín) vydaný v Ottovom nakladateľstve v Prahe, v roku 2006, (aj v Slovenskom jazyku). Atlas sa považuje a má dokonca aj prívlastok, že je najväčším jednozväzkovým atlasom na svete.

Tento atlas má však pre mnohých praktických hubárov pohybujúcich sa v prírode jednu veľkú nevýhodu, takú, že si ho pre jeho veľkosť a váhu,  nemôžeme nosiť v košíku na naše lesné hubárske výpravy.

 

 
 
 

Foto: Pekelník  8.10.2012 Malé Karpaty Košariská

 
 
 

 

MUCHOTRÁVKY (AMANITY)

Na našej dnešnej virtuálnej hubárskej výprave sa vyberieme za našimi najznámejšími hubami - muchotrávkami. Prečo sme si vybrali práve v tomto období, keď sa už leto prehuplo do svojej druhej poloviny a noci sú už pre rast hub chladnejšie. No preto, že muchotrávkám práve toto obdobie pre ich rast najviac vyhovuje a krášlia náš les svojou krásou až do neskorej jesene. Vlastne tie vzhľadovo najkrajšie Muchotrávky červené a ich najkrajšie exempláre rastú väčšinou až v mesiaci septembri, či až v októbri.

Pod názvom muchotrávky sa skrývajú huby, ktoré sú jedlé, dokonca niektoré z nich veľmi chutné, ale sú medzi nimi aj muchotrávky jedovaté a tiež muchotrávky zo všetkých i ostatných druhov lesných húb tie najjedovatejšie - pri ich požití žiaľ aj smrteľne jedovaté.

 

 
 
 

 Foto: Pekelník  30.7.2008 Malé Karpaty, Košariská

 

MUCHOTRÁVKA ZELENÁ  (Amanita phalloides)

 
 
 
 
 
 

Najnebezpečnejšou muchotrávkou a vôbec pre človeka určite najnebezpečnejšou hubou  rastúcou v karpatských lesoch je Muchotrávka zelená (Amanita phalloides).

MUCHOTRÁVKA ZELENÁ býva pôvodcom 90 až 98% všetkých úmrtí, ktoré spôsobujú u nás jedovaté huby.

Otrava MUCHOTRÁVKOU ZELENOU je nebezpečná a zákerná najmä preto, lebo prvé príznaky ochorenia sa prejavujú pomerne neskoro, 8 - 12 hodín po zjedení pokrmu a nezriedka až po 24 hodinách. Medzi začiatočné príznaky otravy patria nevoľnosť, malátnosť, bolesti hlavy, závraty a studený pot. V zapätí nasleduje dávenie a prudké hnačky, ktoré trvajú 2 až 3 dni a chorého veľmi vysilia. Po zdanlivom zlepšení stavu zachvátia pacienta prudké bolesti brucha, objaví sa žltačka, nastáva bezvedomie a napokon smrť. Najviac otrávených zomiera na 4. až 6. deň. Ak otrávený má to šťastie a nezomrel v prvých paitich dňoch preto, že zjedol len menšie množstvo tejto huby, tak po prežití kritického 6. dňa pravdepodobnosť jeho záchrany rastie, to je pri ľahších otravách, ale i tak sa uzdravuje veľmi pomaly a stopy otravy možno pozorovať dosť dlho, často celý ďalší život.

 

 
 
 
 
 
 
 
 

Foto: Pekelník  30.7.2008 Malé Karpaty, Košariská

 
 

MUCHOTRÁVKA ZELENÁ  (Amanita phalloides)

 
 
 
 
 
 
 

Foto: Pekelník  30.7.2008 Malé Karpaty, Košariská

 
 

MUCHOTRÁVKA ZELENÁ  (Amanita phalloides)

 
 
 
 
 
 
 

Foto: Pekelník  30.7.2008 Malé Karpaty, Košariská

 
 

MUCHOTRÁVKA ZELENÁ  (Amanita phalloides)

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

MUCHOTRÁVKA BIELA (Amanita verna)

 
 
 
 
 
 

Úplne rovnaké smrteľné vlastnosti ako   Muchotrávka zelená má aj jej biela odroda, ktorá sa líši od tej zelenej iba sfarbením - Muchotrávka biela (Amanita verna)

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Foto: Pekelník  Malé Karpaty, Košariská

 
 
 
 

MUCHOTRÁVKA KONČISTÁ  (Amanita virosa)

 
 
 
 
 
 

Úplne tie isté smrteľné  vlastnosti ako Muchotrávka zelená a Muchotrávka biela, má aj ich veľmi blízka príbuzná  Muchotrávka končistá (Amanita virosa).

 

 
 
 

Foto: Pekelník   Malé Karpaty, Košariská

 
 

MUCHOTRÁVKA KONČISTÁ 
(Amanita virosa)

Foto /detail/: Pekelník
Malé Karpaty, Košariská

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 
 

Foto: Pekelník  4.7.2013 Malé Karpaty, Košariská

 
 
 
 

MUCHOTRÁVKA TIGROVANÁ
(Amanita pantherina)

 

 
 
 

V našich karpatských lesoch sa často stretávame tiež z veľmi vzhľadovo peknou, avšak jedovatou Muchotrávkou tigrovanou (Amanita pantherina) a táto je u nás všeobecne najčastejšou príčinou ťažkých otráv muchotrávkami, ktorá našťastie nekončí smrteľne.

 

 
 
 

Foto: Pekelník  4.7.2013 Malé Karpaty, Košariská

 
 

MUCHOTRÁVKA TIGROVANÁ
(Amanita pantherina)

 
 
 
 
 

Foto: Pekelník  20.7.2009 Malé Karpaty, Košariská

 
 

MUCHOTRÁVKA TIGROVANÁ
(Amanita pantherina)

 
 
 
 
 

Foto: Pekelník  18.6.2008 Malé Karpaty, Košariská

 
 

MUCHOTRÁVKA TIGROVANÁ
(Amanita pantherina)

 
 
 
 
 

Foto: Pekelník  20.7.2009 Malé Karpaty, Košariská

 
 

MUCHOTRÁVKA TIGROVANÁ
(Amanita pantherina)

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Foto: Pekelník  14.10.2006 Malé Karpaty, Košariská

 
 
 
 

MUCHOTRÁVKA ČERVENÁ

(amanita muscaria)

 

 
 

 

Medzi jedovaté, avšak nie smrteľné, patrí tiež naša vzhľadovo najznámejšia a najkrajšia huba Muchotrávka červená (amanita muscaria), tú pozná určite každý a aj každé dieťa, keď už nie z lesa, tak aspoň z rozprávkových knižiek a filmov.

 

 
 
 

Foto: Pekelník  8.10.2012 Malé Karpaty Košariská

 
 

MUCHOTRÁVKA ČERVENÁ (amanita muscaria)

 
 
 

 

 

Pri pozeraní fotografie ktorá je nižšie

POUŽITE 3D OKULIARE

 

 
 

 
 
 
 
 

MUCHOTRÁVKA ČERVENÁ (amanita muscaria)

SNÍMKA FORMÁTU 3D

 
 
 
 

Foto: Pekelník  14.10.2006 Malé Karpaty Košariská

 
 

MUCHOTRÁVKA ČERVENÁ (amanita muscaria)

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

ĎALŠIE JEDOVATÉ MUCHOTRÁVKY

 

 
 

 

Jedovatá, avšak krásna Muchotrávka červená, má aj svoju skoro úplne podobnú dvojníčku, dokonca ktorá je aj  vzhľadovo skoro úplne podobná - MUCHOTRÁVKU KRÁĽOVSKÚ (Amanita regalis). Muchotrávke červenej sú však podobné i ďalšie jedovaté druhy, ako napríklad MUCHOTRÁVKA KOREŇUJÚCA (Amanita eliae) a tiež MUCHOTRÁVKA SLÁMOVOŽLTÁ,  ktorá  bola síce kedysi považovaná za jedlú hubu, ale  dokázalo sa,  že i táto  je tak isto mierne jedovatá.

Ďalšími v Karpatoch známymi jedovatými muchotrávkami sú MUCHOTRÁVKA PORFÝROVÁ (Amanita  porphyria) a tiež MUCHOTRÁVKA DRSNÁ (Amanita franchetii).

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 

NEJEDOVATÉ MUCHOTRÁVKY

Medzi muchotrávkami sú i huby ktoré sú nejedovaté. Takouto je MUCHOTRÁVKA OSTNATÁ (Amanita solitária). Je to síce pekná huba, ktorá svojím vzhľadom priamo nabáda ku konzumácii, je však nejedlá, preto že nepríjemne zapácha akýmsi  pachom pripomínajúcim zlé ovzdušie niektorých nemocníc.

Jednou z ďalších a údajne neškodných  muchotráviek je aj Muchotrávka citrónovožltá (Amanita citrina), na jedenie je však nevhodná pre jej nepríjemnú vôňu, dosť podobnú zapáchajúcim surovým zemiakom a tiež má nepríjemnú chuť. Neodporúča sa zbierať ani preto, lebo sa veľmi podobá smrteľne jedovatej Muchotrávke zelenej.

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 

NAŠE JEDLÉ MUCHOTRÁVKY

Hubárskym pokladom nájdeným v lesoch dobrými znalcami húb sa však stávajú tie muchotrávky, ktoré sú jedlé a dokonca veľmi chutné a hľadané. Tu upozorňujem však na veľmi dôležitú informáciu, že muchotrávky, tie jedlé,  by mali zbierať len dobrí a skúsení hubári.

 

 
 
 

Foto: Pekelník  20.7.2009 Malé Karpaty Košariská

 

MUCHOTRÁVKA ČERVENKASTÁ

(Amanita rubescens)

Medzi hubármi najznámejšou a najzbieranejšou jedlou muchotrávkou  je Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens).

 

 
 
 

Foto: Pekelník  20.7.2009 Malé Karpaty Košariská

 

MUCHOTRÁVKA ČERVENKASTÁ

(Amanita rubescens)

 

 
 
 

Foto: Pekelník  20.7.2009 Malé Karpaty Košariská

 

MUCHOTRÁVKA ČERVENKASTÁ

(Amanita rubescens)

 

 
 
 

Foto: Pekelník  20.7.2009 Malé Karpaty Košariská

 

MUCHOTRÁVKA ČERVENKASTÁ

(Amanita rubescens)

 

 
 
 
 
 
 

Foto: Pekelník  Malé Karpaty Košariská

 

MUCHOTRÁVKA HRUBÁ

(Amanita excelsa,syn,spissa)

 Muchotrávka hrubá (Amanita excelsa,syn,spissa) je tiež dobrá a  jedlá, vzhľadovo skoro podobná Muchotrávka červenkastej.

 

 
 
 
 
 
 

Foto: Pekelník   Malé Karpaty Košariská

 

MUCHOTRÁVKA UMBROVOŽLTÁ 

(Amanita battarae)

K jedlým muchotrávkam je tiež zaraďovaná ako jedlá MUCHOTRÁVKA UMBROVOŽLTÁ, ale svojím "kalichom smrti" ku konzumácii vôbec neláka a naozaj ju zrejme zbiera len málokto.

 

 
 
 

Foto: Pekelník   Malé Karpaty Košariská

 

MUCHOTRÁVKA UMBROVOŽLTÁ 

(Amanita battarae)

K jedlým muchotrávkam je tiež zaraďovaná, ako jedlá MUCHOTRÁVKA UMBROVOŽLTÁ,  ale svojím "kalichom smrti" ku konzumácii vôbec neláka a naozaj ju zrejme zbiera len málokto.

 

 
 
 
 
 
 
 

Jedlými sú aj ďalšie, menej vyskytujúce sa muchotrávky, ako Muchotrávka pošvatá (Amanita vaginata) a  Muchotrávka plavohnedá označovaná tiež aj ako Muchotrávka oranžová (Amanita fulva). U tejto poslednej s výstrahou, že je síce jedlá, ale až po dokonalom tepelnom spracovaní.

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 

CHRÁNENÉ a PRÍSNE CHRÁNENÉ MUCHOTRÁVKY


MUCHOTRÁVKA CISÁRSKA
 (Amanita caesarea (Scop.) Pers.)
 

Niekedy legendárna jedlá huba, ktorá bola vyhlasovaná hubármi za hubársky poklad s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami, to bola pre hubárov Muchotrávka cisárska (Amanita caesarea). Stala sa však chránenou, preto že v lesoch jej veľmi ubúdalo, možno zberom, možno zmenenými klimatickými podmienkamii, až sa stala v určitých rokoch doslovne hubárskou raritou. Nebolo tomu tak však v v teplejších južných lesoch, kde jej výskyt je v priaznivých rokoch stále hojný. V niektorých rokoch bol jej väčší výskyt zaznamenaný aj v severnejších karpatských lesoch a niektoré roky zas ju nebolo vídať vôbec. Možno i toto viedlo k tomu, že v roku 2003 sa stala na Slovensku prvou chránenou hubou zákonom a nachádza sa v zozname Zbierky zákonov č.24/2003, kde jej spoločenská hodnota bola v tom čase stanovená sumou 1 600 Sk.


Ďalšie chránené muchotrávky, ktoré nesmieme zabudnúť vymenovať, už i preto že sú mimoriadne vzácne a vo svojom výskyte niektoré z nich, či vlastne všetky tri, sú určite vzácnejšie ako Muchotrávka cisárska, teda tak isto ich zbieranie je chránené zákonom. Sú to muchotrávky :


MUCHOTRÁVKA JELŠOVÁ
Amanita friabilis (P. Karst.) Bas
spoločenská hodnota bola stanovená sumou 2 100 Sk


MUCHOTRÁVKA ŠIŠKOVITÁ
Amanita strobiliformis (Paulet) Bertillon spoločenská hodnota bola stanovená sumou 500 Sk


MUCHOTRÁVKA VITTADINIHO
Amanita vittadinii (Moretti) Vittad.
spoločenská hodnota bola stanovená sumou 2 100 Sk


 
 
 
 
 
 
 
 
 

MUCHOTRÁVKY
A SPOĽAHLIVOSŤ ICH URČENIA

Tu si treba uvedomiť to, že muchotráviek celkove vo svete bolo opísaných a zistených až 102 druhov, medzi ktorými sú jedlé, jedovaté i smrteľne jedovaté druhy. V tomto článku je však opísaných, či spomenutých len dvadsať druhov, ktoré vídavame častejšie, či bežne, pri našich hubárskych výpravách rásť v lesoch, do ktorých radi chodíme. S ďalšími asi osemdesiatimi známymi a v odbornej prírodopisnej literatúre opísanými druhmi, sa možno na našich výpravách nikdy nestretneme a vieme i to, že väčšina z tých, pre nás neznámych je jedovatá. Práve tento poznatok nás upozorňuje na to, že pri zbere muchotráviek ku konzumácii pre našu trampskú kuchyňu treba zachovať veľkú ostražitosť a pozornosť pri rozlišovaní jednotlivých druhov, na tie ktoré sú jedlé a naopak zásadne odmietať konzumáciu tých, ktoré spoľahlivo nepoznáme a väčšinou sú jedovaté.

Rozhodne však treba odmietať také názory a  a "gerojské" myslenie, že "mne sa nič nemôže stať" a pri ich určovaní, prípadne konzumácii netreba robiť zo seba žiadnych hrdinov. Jednoducho povedané, treba mať o každom druhu muchotrávky, ktorú sme sa rozhodli konzumovať absolútnu istotu v jej poznaní.


Zaujímavé a alarmujúce z týchto dôvodov je tiež zistenie, že podľa svetovej štatistiky /vraj, ak sú tieto údaje spoľahlivé a pravdivé/  každoročne sa otrávi nejedlými hubami asi jeden a pol milióna ľudí a na následky otravy potom umiera 90 000 až 100 000 postihnutých.

I pri tejto uverejnenej štatistike, ak je naozaj pravdivou, treba však vedieť to, že absolútnu väčšinu otráv, i tých smrteľných spôsobili práve huby známe ako muchotrávky. Pamätajme si i to, čo už bolo spomenuté hneď na začiatku tohoto článku, že po zmýlenej konzumácii muchotráviek, akými sú Muchotrávka zelená (Amanita phalloides), alebo jej príbuznými druhmi, ako sú Muchotrávka biela (Amanita verna) a Muchotrávka končistá (Amanita virosa) väčšinou už vôbec niet žiadnej záchrany.

 
 

 
 
 
 
 
 
 
 
 


Text napísal, grafiku a fotografie  pre čitateľov TRAMP NETu pripravil Pekelník,
25.augusta 2013, Malé Karpaty, Košariská


Trampskú humornú kresbičku nakreslil kamarát Lexo.


Hudba v pozadí stránky
TULÁCI z Košíc v roku 1979.
Skladba Béďa Jarkovský - Kiwi z trampskej osady PRVÉ OHNE z Košíc


Odporúčaná literatúra:

1. Ladislav Hagara, Vladimír Antonín, Jiři Baier
 
VEĽKÝ ATLAS HÚB
Ottovo nakladateľstvo, Praha 2005
ISBN 80-7360-333-0

2. Pavol Škubla,
TAJOMNÉ HUBY
nakladateľstvo PRÍRODA Bratislava 1989
ISBN 80-07-00009 -7

 3. Aurel Dermek, Albert Pilát,
POZNÁVAJME HUBY
Slovenská akadémia vied, 1974, Bratislava

4. Tomas Laessoe, Anna Del Colte,
HOUBY PRAKTICKÝ PRŮVODCE
Praha 2004, ISBN 80-7321-1149

 
 
 
 
 
 
 
 
 


MUCHOTRÁVKY ZAZNAMENANÉ AKO PROSTRIEDOK ZLOČINCOV A ZLOČINOV V KRIMINALISTIKE

   

Muchotrávkové jedy sú známe aj v jednotlivých, avšak našťastie pomerne málo prípadoch známych, ako zločinov v kriminalistike.

V kriminálnych archívoch francúzskej polície je takýto prípad známy ako Aféra Girard. Tento podnikavý podvodník Girard si z matričných údajov pozisťoval adresy osamotených osôb a uzatváral s nimi buď sám, alebo prostredníctvom svojich spoločníčok — manželiek a mileniek otrávených — životné poistky za „výhodných" podmienok. Dôležitou klauzulou zmluvy bolo ustanovenie o prevode celého majetku poistenca, v prípade jeho úmrtia na manželky, či milenky a dokonca aj na Girarda. Potom už stačilo vyhliadnutú obeť pozvať na výdatný obed a podať jedlo s Muchotrávkou zelenou. Zločincom vedeným Girardom však plány viackrát našťastie viackrát nevyšli, pravdepodobne pre zámenu muchotrávky zelenej, za podobnú muchotrávku citrónovožltú, ktorú v tomto období mykológovia pokladali tiež za smrteľne jedovatú a rovnocennú s muchotrávkou zelenou. Dnes však vieme, že to tak nneni, preto že nie sú známe prípady smrteľnej otravy Muchotrávkou citronovožltou, ale i tak je naďalej radená medzi jedovaté huby, preto že spôsobuje otravy, ktoré však nebývajú smrtelné.

Girard nakoniec našťastie, tak ako to u zločincov bývalo niekedy veľmi dobrým a praktickým a ľudský vynikajúcim tolerantným zvykom, skončil na popravisku, jeho manželka a milenka zostali ako spoločníci doživotne v žalári.

Zákony sa v súčasnosti síce oproti minulosti "humánne" zmenili. Girard by za vraždy neskončil na popravisku, ale vlastne ak to má byť spravodlivé, nič iné by si ani dnes takýto zločinci nemali okrem popravy zaslúžiť.

/ "Aféra Girard" je volne spracovaná podľa knihy Pavla  Škubla, TAJOMNÉ HUBY/
 

 
 
 

 

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

© TRAMP NET Pekelník 2013