Obdobie, keď sa roztopí v lesoch posledný zimný sneh a slnko svojimi prvými hrejivými lúčmi zohrieva zem, je najlepšie naozaj  nazvať slovom "PREDJARIE". preto že tú skutočnú jar pri našich potulkách prírodou svojimi pohľadmi hľadáme stále len márne. Ona  má totiž úplne inú sviežozelenú farbu a na tú si budeme musieť ešte zo pár dní počkať.

 

Ak sa v peknom slnečnom peknom dni tohoto predjarného obdobia  vyberiem na svoje potulky prírodou, všetko navôkol hýri skôr jasnou bledomodrou, v tieňoch skoro až fialovou farbou a tráva tá stále ešte si zachováva akúsi hnedozelenú slamenú farbu, ktorú si zachovala od jesene.

A kvety, prví poslovia jari sú už tu, nie vo veľkom množstve, to len tí prví odvážlivci, ale o to krajší a malebnejší.

Hľadať túto lesnú nádheru zo svojím fotoaparátom som sa tentoraz znovu vybral do Národnej rezervácie Devínska Kobyla a pieskový vrch Sandberg, najzápadnejší výbežok Malých Karpát popri rieke Morave a Dunaji.

 

 
 

 

Tabuľka s nápisom NÁRODNÁ PRÍRODNÁ REZERVÁCIA upozorňuje že sme v území ktoré je mimoriadne cenným a nepriamo hovorí aj o tom, že sa tu treba aj primerane správať...

 

 
 
 
 

 

...v rezervácii nás najprv vítajú  modrofialové kvety, Pečeňovníka trojlaločného - Hepatica nobilis, no áno, les je ich plný učupených najmä v kríkoch stromov...

 

 
 
 
 

 

...no povedzte, nie som krásavec?...

 

 
 
 
 

 

...snežienky, pod horou v plnom kvete...

 

 
 
 
 

 

...a ulita, čo si tu zabudol na jeseň slimák...

 

 
 
 
 

 

...prvé pohľady do krajiny z úpätia kopca na rieku Dunaj sú úchvatné,  druhá strana za riekou je na rakúskom území, tu v týchto miestach vteká Dunaj do tzv. dunajskej brány ...

 

 
 
 
 

 

...skalnaté hrebienky prírodnej rezervácie sú v jarnom i letnom období plné tých najvzácnejších kvetov, tam sa však vyberieme až v trochu neskoršom období, lebo naše vzácne rastlinky väčšinou ešte spia zimným spánkom...

 

 
 
 
 

 

...stromček, stromček, no povedz nám koľko máš rokov ?...

 

 
 
 
 

 

...trochu zelene v tej modrosivej až fialovej farbe prináša lístoček Brečtanu popínavého vo vybledlom jarnom machu...

 

 
 
 
 

 

...toto je prvý vrchol na Štefánikovej magistrále, ktorá spája starobylý Devín s Bradlom a posledný vrchol na  Ceste hrdinov SNP, na tomto červeno značkovanom turistickom chodníku, ktorý sa ťahá cez celé Slovensko, prechádza cez väčšinu turistický zaujímavých pohorí a začína asi 750 km odtiaľto na Duklianskom priesmyku.  Tu z tohoto miesta chýba už len hodinka chôdze a ste na hrade Devín, kde červená značka z Dukly končí...

 

 
 
 
 

 

...pohľad z Devínskej Kobyly na Dunaj, v strede  pod lesom je starobylý hrad Devín. Devínska Kobyla  má výšku iba  495 metrov, nie sú to Tatry so svojimi velikánmi, ale i tak je to krásne miesto, ktoré ak máte radi prírodu, by ste mali rozhodne navštíviť...

 

 

 

Stromy pri pohľade z vrcholu Devínskej kobyly už nie sú tmavosivé až tmavé tak ako v zime,  ich koruny dostali od rozvíjajúcich sa listových pupeňov nádych jemno hnedej a zelenkavej farby.

Silný vietor rozháňa po jasnomodrej  oblohe biele mraky a výhľady  z vrcholov sú priam nádherné s veľmi ďalekou viditeľnosťou, ktorú nám v neskoršom tom naozaj jarnom období už väčšinou opar nedovolí.

 
 

 

...stále sa nám otvárajú nové a nové pohľady do roviny zaliatej jarným slnkom. Po ľavej strane je rieka Dunaj a v popredí Moravské pole, to je však až za riekou Moravou, ktorá tečie dole pod nami a ktorú z tohoto miesta neni vidieť. Moravské pole je na území Rakúska a je známe že sa tu udialo viacero významných bitiek za čias kráľovských monarchii a tiež tým, že tu cvičili kráľovské vojská väčšinou pod bystrým okom kráľov, svoje umelo navodené bojové situácie, neskoršie sa tomu hovorilo manévre...

 

 
 
 
 

 

...pri pohľadoch do nekonečných diaľok skoro sme zabudli na krásu okolo nás, až rovno pod nohami zrazu ma prekvapili kvety Hlaváčika  jarného  - Adonis vernalis - chránenej rastliny...

 

 
 
 
 

 

...zdá sa my že tento krásavec vyliezol zo svojho zimného pelechu trochu priskoro, veď ledva sa hýbe...

 

 
 
 
 

 

...a konečne zohriatý slniečkom vyliezol hore, na ten kvet z ktorého je dobrý výhľad, odtiaľto ho tak skoro už nikto nedostane. Dokola sú aj krajšie kvety, ale kto by sa tam štveral, keď lietanie po zimnom spánku  ide ešte len veľmi ťažko...

 

 
 
 
 

 

...a tu sú tie krajšie Poniklec obecný - Pulsatilla vulgaris...

 

 
 
 
 

 

...a aj krásne rozkvitnuté kvety našej prírodnej vzácnosti Ponikleca slovenského - Pulsatilla slavica G. Reuss...

 

 

 

Nie, nemôžem povedať že by som iné ročné obdobia nemal rovnako rád, ako toto jarné. Každé z týchto období má svoje osobitné čaro, ktoré túlavá duša vníma na svojich výpravách za krásou a poznaním úplne rovnocenne.

Niečo však viac predsa len toto "predjarné" obdobie v sebe má. Mám také tušenie, že asi je to akási čarovná moc, čo nás ťahá častejšie do prírody ako inokedy. Neuvedomujeme si to priamo, ale možno do toho patrí aj to predjarné pozadie a azda aj tá zvuková kulisa drobnej vtáčej hávede, ktorá oznamujú príchod jari svojimi celodennými koncertmi a to už od veľmi skorého rána až do neskorého večera.

Sú to aj vysoko letiace siluety, dvojice dravcov unášaných vzdušnými prúdmi v svojich akrobatických svadobných letoch.

Nemôžeme si tiež nevšimnúť kŕdle silno krákajúcich vrán letiacich niekde severozápadným smerom, ako keby sa ich uhľovočierne perie  chcelo vyhnúť lúčom hrejivého slnka a hnalo ich do svojich severných letných hniezdišť, kde je predsa pre nich predsa len o čosi chladnejšie.

 
 

 

...pohľadom je to iba na skok do Rakúskej dedinky Braunsbergu a tam v pozadí, je belostné zasnežené predhorie Alp, kde určite ešte ani netušia že pár kilometrov ďalej, tu už prišla jar a rozkvitli prví poslovia tohoto jarného ročného obdobia...

 

 
 
 
 

 

...pod nami tečie rieka Morava a v pozadí vykúka hrad Devín...

 

 

 

Aj takáto chvíľa posedenia a chvíľa oddychu na mieste s ďalekým výhľadom je akosi milšia i keď tu veje silnejší vetrík. Práve tu sa cíti človek nanajvýš slobodný a spomenie si na úryvok z básne ktorú sa učil  za svojich mladíckych školských rokov naspamäť  /od Ľudovíta Štúra/ s tým, že dnes tomuto veľkému básnikovi Slovákov opäť vzdávam poklonu...

Len si vetry povievajte
a po horách šepotajte,
tu na týchto horách rodných
na výšinách na slobodných,
jak tu milo, jak tu voľno,
jak tu dobre, jak pokojno!

Len si vetry povievajte
a horami šepotajte,
tu na výškach otvorených,
zlatým slnkom ožiarených,
jak tu milo, jak tu voľno,
jak tu dobre, jak pokojno!

 

 
 

 

... ešte pozastavenie "na dne mora" pieskoviska rezervácie Sandberg,  ktoré tu zostalo ako pamiatka druhohorného mora s množstvom skamenených schránok morských živočíchov a malých ostrých žraločích zubov...

 

 
 
 
 

 

...polámané lastúry, ale svojou kamennou starobou veľmi cenné...

 

 
 
 
 

 

...a ešte som objavil aj tento Poniklec slovenský - Pulsatilla slavica G. Reuss...

 

 
 
 
 

 

...a aj tento, to je tmavofialový krásavec Poniklec obecný - Pulsatilla vulgaris...

 

 
 
 
 

 

... a žlté púčiky...

 

 
 
 
 
 

 

...no a tieto sú naozaj krásavice - Poniklec lúčny černastý /Pulsatilla pratensis...

 

 
 
 
 

 

...pohľad z pieskového vrchu Sandberg na rieku Moravu a hrad Devín...

 

 
 
 
 

 

...a rieka Morava z ľavej strany,  po pravej strane domčeky bývalej dedinky Devínska Nová Ves, dnes už jedna z predmestských  štvrti  Bratislavy...

 

 
 
 
 

 

...tu však už je moja cesta Devínskou Kobylou návratom do civilizácie a takto panoramatickým "rybím okom" vyzerá dnes /15.3.2011/ mestská štvrť Bratislavy - Devínska Nová Ves...

 

 

"Predjarnou"  Národnou prírodnou rezerváciou Devínska Kobyla vás previedol 15.3.2011
Pekelník

Fotografie a text na tejto stránke Pekelník

Hudba v pozadí stránky Lojzko Kecal

 

 
 

 

 
 
 
 

© TRAMP NET Pekelník