Meno
posvätného SCARABEA nám pripomína a nás prenáša do pradávnej histórie
a doby slávnych egyptských pyramíd, sfíng a tiež aj múmii faraónov.
Keď vyslovíme meno
Scarabeus, tak samé o sebe nás to nabáda, aby sme pátrali po tejto
mytologickej chrobačej histórii. SCARABEUS je totiž jediným chrobákom
na svete, ktorý bol staroegypťanmi povýšený a uctievaný na Boha
vychádzajúceho slnka. Egyptského Scarabea - CHEPRERA, ako chrobáka si
v rozprávaní o jeho živote a následne v našich predstavách vieme len
veľmi ťažko predstaviť bez tej jeho povestnej guľôčky ktorú váľa
usilovne a neúnavne, či roluje a tlačí pred sebou, raz prednými, raz zadnými
nožičkami a takto putuje tým svojím chrobačím svetom. Vlastne táto guľôčka
mu priniesla tú pravú božskú slávu a stala sa príčinou jeho
posvätnosti.
Možno sa nám to zdá
ťažko pochopiteľné ale starí Egypťania pri vtedajšom svojom myslení čo
nebolo nemožné, chrobákove každodenné putovanie s guľôčkou si totiž
stotožnili s každodenným putovaním slnka po oblohe, guľa ako guľa, nech je
veľká, či malá, nech z pozemského hnoja, či z nebeského ohňa a pochopili ho
ako symbol nekonečna. Podľa ich predstáv mali guľôčka i slnko rovnaký zdroj
pohybu, skarabea. Tak sa stal tento chrobák symbolom a ich
predpokladaným zdrojom pohybu slnka. Napokon ho stotožnili so Slnkom a
vyhlásili za rovnakého boha ako Slnko. Chrobák bol takto poctievaný
ako boh Slnka, čo bol zároveň aj symbol šťastia a stelesnenia
nesmrteľnosti.
A tak aj to čo tu
je napísané síce môže byť úplná pravda, avšak i nemusí, tak ako je
vlastne aj povera o Scarabeusovi, o tom že scarabeus v guľôčke váľa svoje
budúce potomstvo, ktoré sa samo o sebe tu splodí, tak sa to totiž píše a
opisuje už celé veky v knihách zaoberajúcich sa starou mytológiou.
Tajomstvo obsahu
guľôčky ktorá je vytvorená z výlučkov kopytníkov cicavcov do ktorej sú
nakladené vajíčka samičkou a z ktorej presne po jednom mesiaci sa vyliahne,
či vlastne vylezie maličké potomstvo scarabeík.
Veľkú úlohu v
posvätnosti scarabea však zohrávali predovšetkým kňazi v tom že scarabeusovi
určili veľkú rolu pri posmrtnom prechode do ďalšieho nekonečného života
zomrelých a tiež v poverách o tom, že títo chrobáčikova majú možnosť
uchovávať v sebe dušu a rozum zomrelého, aby pred posledným súdom mohli
informovať o jeho životných skutkoch a o ich pozemskom úspešnom a
krásnom živote. A tak veľa scarebov skončilo svoj život v hrobkách faraónov
či našlo svoje posledné miesto v lanovom poslednom oblečení mŕtvych a ich
zabalzamovaných tiel v múmiách.
Posvätný Scarabeus
býval veľakrát zobrazovaný tiež ako postava muža zo skarabeusom miesto jeho
tváre, teda Boha stvoriteľa v slnečnom Heliopoli.
Starí Egypťania a
vlastne aj v dnešnej súčasnosti volali Scarabea úplne inak, Cheper, tiež
Cheprer alebo Khepera a mali, či stále ho majú vo veľkej obľube. Pre svoj
údajný magický význam je ešte i dnes rozšírený ako talisman ktorým bol
praktický po celú dobu starovekého Egypta. Tiež jeho
odliatok slúžil ako pečatidlo a aj ako ozdoba plniaca rôzne účely.