Trampská osada

 

BASKE


Trenčianske Teplice 1968 

 

 

 
 
 
 
 

 

V roku 1936 postavila na vrchole hory Baske v Strážovskej  hornatine, v nadmorskej výške 955 m./n. m.  skupina nadšencov lyžovania zrubovú poschodovú chatu. Zhoršené podmienky na lyžovanie a neskôr vojna spôsobili že chatu opustili. Vlastne bola to pôvodne útulňa bez chatára /kľúč  si bolo treba vyžiadať od správcu v Trenčianskych Tepliciach/.

 
 
 

Opustená chata BASKE v roku 1967 ...

 

 

 

Ale naďalej tam chodili  priatelia prírody, romantiky a slobody. Slobodu je treba dvakrát podčiarknuť. Dole v doline totiž zúril "rozvinutý socializmus". Bolo to ako v tom filme, kde si obuvník odskočil zaspievať za hraničnú závoru.

 
 

 

 

Prvého septembra 1968 si kamaráti z Trenčianskych Teplíc povedali že založia trampskú osadu. Názov osady im bol jasný -  BASKE - podľa hory, ktorú tak milovali. Zišli sa teda v Trenčiansko  - Teplickom parku a zakladali. Kamaráti Bill, Maestro, Filip, Slim, Hasan, Capko, Jonky, Čimo a Fafejta. Tajným hlasovaním bol zvolený šerif a tým sa stal  najstarší z nich kamarát Bill.

 
 
 
 

...šerifom osady Baske  sa stal  najstarší z nich, kamarát Bill...

 
 
 
 

 

...chata Baske v zime...

 

 

 

Ešte v ten večer sa zišli v chate  na Baske. Jednu minutú po polnoci si pripili na svoju novú osadu, na jej dlhé trvanie, krásnu prírodu a trampská osada BASKE - ako tomu hovorí ich kronika - zabalená ešte len v plienkach tíško vošla do veľkej rodiny trampov.

            Vzhľadom na blížiacu sa zimu, ktorá v tejto nadmorskej výške dokáže riadne vystrčiť pazúry, zmenili sa na nosičov a vynášali potrebný materiál na rôzne opravy chaty. Veď o chatu sa dlhé roky nikto nestaral. Kamaráti z osady  BASKE opravili na chate okná, strechu, pripravili si drevo na zimu a z bývalej tzv. jedálne si spravili  "saloon".  

 
 
 

 

...najlepšie však bolo na chate Baske v zimných mesiacoch....

 

 

Na jar v roku 1969  sa už púšťali do sveta, poznávať nových kamarátov. V Topoľčanoch sa zoznámili z trampskou osadou AMITY a tu tiež spoznali Pražských ZLATOKOPOV - vojakov narukovaných v Topoľčanoch.  

 
 
 

 

...zimná rozprávka z BASKE...

 

 
 
 
 
 
 

 

A ako si  Hasan spomína na jeden z potlachov na Malom Dunaji:

„Bolo to v roku 1969.  V dňoch 30. - 31. augusta tu mali Potlach trampské osady ZLATÁ KALEDÓNIA a ESTACADO "u Rusa" v Ivanke pri Dunaji. 

 
 
 
 

Na mňa tu pri Malom Dunaji najviac zapôsobili dve veci.

Pole s paprikou. To bolo pre mňa „horniaka“ niečo také exotické, že tam už kľudné mohli rásť aj banány.

No a katastrofálny stav Malého Dunaja, v ktorom vtedy tiekla hádam ropa.

Cez Dunaj sa dalo prejsť na kanojke, alebo zavesený na kladke. Kto sa však pri prechode kladkou nestačil na druhej strane zachytiť - mal smolu. Previs lana bol značný a tak sa účastník povozil pár krát sem - tam a ak ho nezachránili chlapci v kánoi, čľupol do tej olejovej sračky"

 spomína Hasan.

             Keď chlapci neboli práve na chate Baske, tak boli zvyčajne niekde na potlachu. V roku 1970 , 11. - 12. apríla boli na Potlachu SPOJENÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD STACEMAN a SACRAMENTO v Chlébskem pri Brne. 

Hneď potom 30. - 31. mája na Potlachu trampskej osady NDE na Starých Hámroch, v júli na I. Potlachu trampskej osady TÚLAVÝ MUSTANG na Granade nad Račou.

V tých časoch sa zoznámili aj z Brnenskými trampmi s Godym, Gombym a Popom.

            Veľký vander v roku 1970 prežili s Pražskou trampskou osadou  ZLATOKOP a ich spoločná cesta smerovala najprv na Baske, Homôľku, cez Belanské lazy do Zliechova, odtiaľ na 1214m vysoký vrch Strážov, dole do Čičmian, Žiliny a odtiaľ do Malej Fatry cez Gbelany do Vrátnej doliny. Neskôr sa stretli i s trampskou osadou BARIBAL a s Lupinom z trampskej osady PARDÁLI z Trnavy.

            Jeseň patrila zase práci na osade. Nutné opravy pred zimou a príprava dreva. Na chate prežili aj Silvester. Prišli tiež kamaráti z Frenštátu pod Radhošťem z trampskej osady NDE, z Trnavy trampská osada PARDÁLI a BIELI SUPI. Z Bratislavy prišla trampská osada ČIERNÝ BARIBAL.

 
 
 
 

Veľmi radí chodievali na Ranč Veľkého Sama v Beskydách -  na osadu KLIDU a vlastne tam sa aj zoznámili so zakladateľom trampskej osady HOBO - prvej osady na Ostravsku, založenej v roku 1929 - s kamarátom Tátou Hobanom a tiež sa tu stretli s ostravskou osadou ALBATROS založenou v roku 1931. Tu bola na ich 40. výročí osada BASKE čestnými hosťami. Eliške, manželke šerifa osady hovorili mama.

            Úžasné podujatia v Beskydách však stále ešte sú. Majú názov Severní štace a Zaváta stopa. Severní štace sa poriada vo februári a zúčastňujú sa jej naozaj len tí tvrdší vandráci.

            Kamaráti z BASKE  inšpirovaní týmito zimnými akciami vymysleli aj podobnú - avšak vlastnú a nazvali ju  ATHABASCA  NORD GOLD CAMP,  ktorý sa poriadal v marci.

 
 
 
 

            Tak ako v každej trampskej osade, tak i v osade BASKE prebiehali rôzne „personálne“ zmeny. Kamaráti išli na vojnu a potom sa na osadu vrátili - ale aj nie. Ženili sa - a spravidla skončili.

            Prichádzali však mladší.  Kid, Eli, bratia Šaňo a Rudo, Benita.....

            Na jedno stretnutie v Hodruši, s trampskou osadou BASKE si spomínal kamarát Starý Vlk z Bratislavy -  najmä na kamaráta Hasana a jeho spevácke umenie a tiež na jednu z pesničiek, ktorú počul Hasana spievať. V pesničke z názvom Pedro, napodobňoval hlas trubky, čím mal u kamarátov veľký úspech.

            Na svojich potulkách po osadách kamaráti z trampskej osady BASKE  poznali veľa krásnych ľudí.  Z trampskej osady TROJÍ ZÁKON kamarátky Tapi, Kytku a Mývala. 

 

 
 
 
 

 

Mývala a Kennedy

 

 

 

Kamarátka Mývala teraz žije spolu so svojím manželom Kenedym - českým trampom a svetobežníkom - na Yukone, na rieke Bean Creek 100 míl od legendárneho Dawson City, v zrube z čias Zlatej horúčky.  

 

 
 

 

...zrub Mývali a Kennedyho z trampskej osady TULÁCI SEVERU na Yukone...

 

 

Treba spomenúť i ďalších kamarátov - Spisa, Parochňu,  Magdu a Dlouhého Sama, Pinďu, Čajdla, Jendu, Mirdu, Dafne, Orfea, Cukrouša, Palca a vlastne veď sa to nedá ani vymenovať. 

A tak ďalej už  vlastne iba trampské osady:  TULÁCI, OROL, SUPÍ PAZÚR, VEČERNICA, MANI - WAKI, KARAVÁNA, MIMO ZÁKON, ŠOŠONI, ICARILA  a mnoho ďalších, nech prepáčia tí, na  ktorých si nespomenuli.

            Chatu Baske im však neskoršie zobrali turisti a sú vlastne radi, keď tam štyrikrát do roka za noclažné 30 korún na osobu môžu prísť. Časy, keď chceli aby to bolo drsné a odmietali všetko čo prinášala civilizácia sa u nich už nevrátia a vravia si , že vraj sfajnoveli. Treba však pripomenúť,  že kto si ráz pričuchol k táborovému ohňu, kto spoznal atmosféru kamarátstva a čistoty, ten to má navždy vypálené, ako značku priamo na duši.

             Ich súčasné aktivity v trampingu smerujú každoročne tiež k Malému Dunaju a vravia že je to už celkom iná rieka ako kedysi - keď v nej plávala ropa.. Ich domovský prístav je tiež na Ranči u Paľa v Jelke.

Dňa 6.6.2002

 
 
 

 

...chata Baske na kresbe kamaráta Lexa...

 

 
 
 
 
 
 
 
 

 

 

Pieseň v pozadí stránky s názvom

"Pedro"

hraje a spieva kamarát Hasan

z  trampskej osady BASKE z Trenčianskych Teplíc.


 

Text a hudba: Ivan Matejka - Hasan.

Kamarát Hasan neskoršie o svojej piesni Pedro povedal:

"Ale najväčšiu slávu, poľnú trávu, my predsa len priniesol Pedro. Toho som hrával na každom potlachu, na každej slezine. K napísaniu Pedra ma inšpiroval film Rio bravo. Videl som ho vtedy, ...no skoro všetky predstavenia, ktoré u nás dávali.  A tak nakoniec Pedro sa stal pesničkou, ktorá je asi zlatým, alebo aspoň bronzovým klincom v mojej skromnej tvorbe."

Hasan

   
     
   
 

 

 
 

 
 

 
   
     
 
 
 

 

História osady BASKE zaradená do

KRONIKY TRAMPSKÝCH OSAD

dňa 6.6.2002

Zaradené na TRAMPNET

dňa 22.11.2017

Stránku pripravil Pekelník

 

 
 
 
 


 


 
 
 

©Pekelník 2017