Zakladateľom trampskej osady FLORIDA bol kamarát Zrzek, s veľkým hudobným nadaním, ktorý viedol spievajúci zbor Čmeliaci podľa vzoru českých trampských Lišiakov. Súbor vystupoval na rôznych kabaretoch Bratov Brestovanských v roku 1942 a 1943. Zrzek okrem hudobného talentu mal aj iného koníčka, bol "nadšený turista", čo malo blízko k trampingu. Turistikou sa totiž vtedy tiež zakrýval tramping, ktorý bol aj vtedy tŕňom v očiach vtedajšiemu politickému režimu.

Pretože po niektorých nezhodách v súbore Čmeliakov nastal rozkol Zrzek posadnutý založiť nový súbor, hlavne s vystupovaním na každoročne konaných speváckych pretekoch v Dúbravke, alebo v Lamači, ktoré mali v tom období tradíciu získal niekoľko dobre spievajúcich trampov, ako aj gitaristov do tej doby samotárov, alebo členov iných osád kamarátov Boba, Šimpiho a Mimina, s ktorými mal zámer založiť nový súbor.

Na začiatku novembra 1943 sa spomínaní kamaráti vydali na túru po hrebeni Malých Karpát z Jahodníka na Zochovú chatu a tak november 1943 sa dá považovať ako založenie osady FLORIDY. Prečo si vybrali zakladatelia tento názov štátu v USA. sa nepodarilo vysvetliť ani po rokoch, pravdepodobne názvy amerických štátov, ktoré osady využívali boli vyčerpané.

Na Silvestra v roku1943 sa konal kabaret v Redute, ktorý bol posledným vystúpením Čmeliakov. Mal však pokračovanie v marci 1944 v reštaurácii u Čižmariča na Dunajskej ulici ako kabaret STO.Účasť na tomto podujatí mali známe v tom čase trampské osady. Na pódiu vystupovali trampskí umelci a aj niekoľko profesionálov. Oznámenie o jej konaní zohralo úlohu v tej dobe samotára kamaráta Bonza. Menovaný sa stretol so svojimi spolužiakmi Bobom a Miminom a po krátkom zoznámení so Zrzkom a ukážky hry na gitaru a spevom Zrzek mu navrhol vstup do Floridy. Pre zámer rozšíriť spevácky súbor Bonzo priviedol do Floridy kamaráta Pala Lechnera a bratov Farkovcov.

V tom období vznikol zámer utvoriť spojené osady FLORIDA -NIAGARA, ktorý podporoval kamarát Parazol. Druhé stretnutie osád malo negatívny dopad spojenie sa neuskutočnilo na základe, ktorého Parazol z NIAGARY vystúpil a prešiel do FLORIDY. Postupom času sa priateľstvo medzi  Zrzkom a Parazolom naštrbilo a vyvrcholilo po Veľkonočnom prechode Malými Karpatami, neskoršie vyvrcholil spor medzi Bobom a Parazolom.  Zrzek sa vzdal šerifstva a on a Bob vystúpili z osady. Túto situáciu riešil Parazol zvolaním ostatných členov a na základe súhlasu sa stal šerifom.

Počas leta sa chodilo trampovať na Devínske jazero a Malý Dunaj.

Začiatkom augusta sa konali v Marianke spevácke závody, kde sa FLORIDA zúčastnila len ako diváci, ale k FLORIDE sa pridal kamarát Bill a niečo neskoršie kamarát Tarzan.

Vznik SNP zohralo v osade zmenu, stretávanie na týždenných schôdzach malo politický charakter zo zámerom prejsť demarkačnú čiaru a dostať sa k povstalcom. Ostatní mali z toho politické nepríjemnosti výsluchmi  na UŠB. Zrzek a Parazol pre svoj židovský pôvod na to doplatili životom. Zrzek zahynul v koncentračnom tábore a Parazola zlikvidovali otrávením v Petržalke pred príchodom ČA.

Z FLORIDY zostalo aktívnych šesť členov Bill, Bonzo, Mimino, Paľo, Šimpy a Tarzan. Začalo sa opäť chodiť na tramp.  Bonzo sa ujal vedenia osady ako šerif a pripravoval spevákov na prípadné spevácke preteky. Leto bolo v znamení trampovania na nové prístupné miesta Senecké Jazerá, Devín a pravého brehu Dunaja ale aj na pôvodné miesta do Malých Karpát, Marianky a na Modranskú chatu. Získaním vlastných stanov z vojenských celt sa intenzívne chodí aj stanovať a tým styk s inými osadami.

Do osady vstupuje kamarát Bob. Veľkou posilou sa stávajú kamaráti Paľa zo slepej uličky v blízkosti Belopotockého ulice. Do osady vstupujú Jokši, Sleepy a Dori. Vstup do osady Jokšiho a Sleepyho výborných spevákov a gitaristov a záujemcov o tramping a naviac dobrých športovcov bol pre osadu veľkým prínosom utvorením zborového kvinteta. Trampovanie nabralo plnú paru a prakticky týždeň čo týždeň sa vychádza na pešie túry ako aj kempovanie.

Tým, že sa stala osada FLORIDA zaujímavou vstupujú do osady niektorí trampi z iných osád ale aj netrampovia čo malo určitý vplyv na mimo trampské dianie. Predovšetkým je to však od jari do jesene chodenie do prírody a v lete k vode. Najobľúbenejším miestom sa stal v lete Kamenný mlyn  a v jari, na jeseň Košariská a neskoršie  Prepadlé.

Rozhodujúci vplyv v ďalšej existencii bolo konanie pretekov v odbíjanej v Lamači najmä však speváckych pretekov, ktoré usporiadala osada MONTANA víťaz z predošlého roku o pohár kamaráta Freda z osady MLADÝCH TULÁKOV. Osada FLORIDA na základe dohovoru s kamarátom Janom predsedom poroty nastúpila neohlásená k súťažiacim osadám a získala v poradí 2. miesto. Tato udalosť zohrala veľkú úlohu v hudobnej činnosti osady. Jano pozýva FLORIDU do speváckeho telesa pozostávajúceho z FLORIDY, troch spevákov z  MONTANY a rozhlasového dievčenského tria. Prvé ale aj posledné vystúpenie je na plese KSTL v Redute. Týmto sa FLORIDA dostáva do povedomia  verejnosti a je pozývaná na rôzne aj iné netrampské akcie.

V tú zimu sa lyžiari z osady vydávajú na prechody ciest v Malých Karpatoch a chodí sa na Piesky na Modranskú chatu, ktorú obhospodaruje tramp Lacika. Počas končiacich snehových podmienok sa vydávajú na zimnú pešiu túru cez Medené hámre Jokši , Bonzo a Zoli, ktorý krátko pred tým vstúpil do FLORIDY -  na Košariská, kde na horárni prespia na povale v sene. Na druhý deň pri potoku, ktorý delí údolie sa stretnú  a spriatelia s Indošom z osady DAKOTA, s ktorým prechádzajú okolo Bieleho kríža cez Peknú cestu do mesta.

Leto bolo opäť v znamení kempovania na Kamennom mlyne, kde pri potoku, ktorý napájal bývalý mlyn v priľahlom lesíku  si vybudovali trvalé táborisko s nízkymi podsadami a trvalé ohnište pre večerný táborák a denné varenie.

 V septembri sa konajú opäť preteky v odbíjanej, ktoré usporiadala osada YUKATAN. Dopad pre FLORIDU  bol nepríjemný lebo obsadila posledné miesto.

Pretože MONTANA pre rozpad Janovho súboru  , ako aj súboru z vlastných členov sa zdráhala usporiadať spevácke preteky cítiac konkurenciu vo FLORIDE, aby sa neporušila tradícia, osada UTAH ako vtedy najagilnejšia osada odštartovala novú spevácku súťaž s putovným pohárom od ich člena cyklistického pretekára, Československého reprezentanta Vlastu Rúžičku. Dopad bol jednoznačný FLORIDA obsadila 1. miesto a okrem obdržania putovného poháru dostala od osady UTAH za 1. miesto kroniku s fotografiou ich chaty nad Mariankou s podpismi ich členov. Vďaka tomu kronikárom Dorimu, Jokšimu a pozdnejšie Bonzovi sú v nej záznamy z činnosti osady až do 10. výročia osady.

V októbri 1947 v bodege u Štefky Trubačovej sa oslavuje 4. výročie osady. Po tomto výročí sa podujíma osada utvoriť STOB – SVÄZ TRAMPSKÝCH OSÁD BRATISLAVSKÝCH so zámerom koordinovať prostredníctvom stretnutia šerifov činnosť a spôsob trampovania jestvujúcich osád. Každý mesiac sa schádzajú v hospode na terajšom Námestí Slobody a neskoršie po jej demolácii na Slovanskej ulici u Pamulu.

Jeseň bola väčšinou v účasti na stretnutí u Boba a za lepšieho počasia túrami v Malých Karpatoch. Príchodom Vianočných sviatkov sa pripravovali na strávenie pobytu s lyžovaním na Modranskej chate u Lacika vtedajšieho chatára a trampa z obdobia prvej republiky. Počasie však nenaznačovalo snehové podmienky a preto vyvolávalo u nelyžiarov smiešne poznámky. Prekvapením bolo, že tesne pred Vianocami napadol sneh. Počas Vianočných sviatkov prišiel odmäk a tak lyžovačka bola nevhodná.

Stretnutia na chate sa zúčastnil aj Johny Hawkins , z trampskej osady El CORMORANE DEL TORTUGA ktorý im nasadil chrobáka do hlavy prejsť v lete na Dunaj a vodáctvo. Naznačil nám možnosť vstupu do TKNB, bývalej nemeckej lodenice. Vyjednal tiež možnosť kúpy odstavenej kanojky od Prof. Dilenbergera bývalého člena Vodákov v Karlovej vsi. Kanojku bolo treba od drevenej kostry kompletne opraviť, dať nový plátený poťah čo nám sprostredkoval Bob. Na generálke nám pomáhal Pleško z UNCASU, ktorý urobil kompletnú povrchovú úpravu. Kúpa vesiel nebola šťastná, čo sa ukázalo neskoršie. Trénovať sme chodili na Pečenské jazero, lebo na Dunaj sme si netrúfali. Raz sme sa v trojici vydali dolu vodou do Rusoveckej zátoky a prespali sme pri vtedy existujúcej krčme. Cesta hore prúdom za dosť vysokého stavu vody bola pre nás hororom. Keď sme sa dostali cez Niagaru na hlavný tok boli naše sily pomáli u konca. Hlavnou príčinou boli vtedy hate rybárov, ktoré odrážali vodu a spôsobili veľký prúd. Cesta skončila tak, že Bonzo šiel do lodenice a doniesol káru , ktorou sme tam dopravili loď po súši.

V auguste po rôznych inštruktážach o plavbe sa Bonzo s Jokesom vydali na splav Váhu z Liptovského Hrádku do Komárna. Cesta dlhá 300 km nebola bez dobrodružstva. V Čemíciach si Váh našiel koryto cez les a rozbité lode na brehu a prelomená skladačka na jednom kmeni stromu nás priam šokovala. S veľkým šťastím  prešli les, no v Liptovskom Trnovci ich zastihla vážna nehoda. Pod zbúraným mostom  narazili na neviditeľnú traverzu a diery v lodi priam gejzírom pod nohami Jokesa zaplavili za 10 sekúnd celú loď. Mali  šťastie, že  sa neprevrátili. Keď  vybrali batožiny a obrátili loď a videli tie diery tak  si mysleli, že tým ich cesta dolu Váhom konči. Na šťastie pomocou late, ktorá prekryla diery a smolou, ktorú  našli pri miestnej zástavke železnice, kraje late zatmelili a z vnútra diery zaliali parafínom zo sviečok a po vysušení vecí z batohov pokračovali v ďalšej plavbe. Rozčúlenie z príhody v každom podozrivom mieste spôsobilo strach, že v Parížovciach pristali a prenocovali.

Ďalší deň  bez problémov absolvovali až do Kralovian, kde sa utáborili v mieste dnešnej priehrady, ktorá vtedy ešte nebola. Za Martinom na nich čakal ďalší vtedy popisovaný strašiak Margita a Besná, nevedeli však že okolo nich už  prešli a keď  sa zastavili pod Starhradom u táboriacich českých vodákov a pýtali  sa na ne, dostali odpoveď , že je to za nimi. Utáborili  sa pred Púchovskou priehradou. Ďalší deň prechodom priehrady ich pustili do kanála.

Obe elektrárne Ladce a Ilavu ako aj výstavbu v Dubnici  museli prenášať utáborili sa pred Skalkou. Ďalšie putovanie na etape do Piešťan bolo poznačené úplne zničenými pádlami, ktoré neboli schopné ďalšej plavby s rôznymi opravami  dorazili do Piešťan, kde  sa utáborili pri skupine vodných skautov z Prahy, ktorí pomohli požičaním ich vojenských pádiel pretože končili plavbu. Ďalší deň bez zvláštnych zážitkov  končili v Seredi, potom ďalší deň v Trnovci nad Váhom a následný deň do Komárna a presne pod železničným mostom sa plavili oproti ním FLORIĎÁCI, ktorí splavili Dunaj do Komárna.

V septembri 1948 sa chystali na spevácke závody v Rači, ktorých ich osada FLORIDA boli usporiadatelia. Tieto spevácke závody zaznamenali veľký úspech pre FLORIDU aj z dôvodu, že v porote sa na pozvanie z Utahu zúčastnil Bob Hurikán, ktorý po príchode navštívil s niekoľkými trampmi Švédsky park a po závodoch ďalší deň lodenicu TKNB a Devínsky hrad. FLORIDA získala prvé miesto vlastnými skladbami „Osada volá“, „Kovboj Joe“ a „Krásne je v prérii žít“.

	Tu je potrebné spomenúť i to, že Bob Hurikán v roku 1948, počas svojho septembrového pobytu v Bratislave  navštívil s niekoľkými ďalšími kamarátmi malokarpatské trampské táborisko s názvom "Švédsky park", kde spoločne  táborili a to v spoločnosti kamarátov trampov smerujúcich k "zálesáctvu" a uznávajúcich najmä tramping spojený s táborením v prírode /nie chatárčenie/.

Na pozvanie brnenských trampov zásluhou osady SILVER STAR  sa zúčastnili potlachu v dňoch 31.10 a 1.11. na Bielom potoku , kde  sa spoznali s viacerými brnenskými trampmi. 5. výročie osady FLORIDA pripadlo na termín konaného potlachu a preto sa osobitne nekonalo. V novembri sa oženil Bob s Gretkou svadby sa zúčastnila celá FLORIDA a odovzdala mu pamätnú Bullu. Do osady vstupuje oficiálne Pepo Berný.

Predvianočné dni okrem starosti o darčeky sa delili o starosti s prípravou na strávenie lyžovačky na Kežmarskej chate, ktorú zaistil Pepo, žiaľ tejto akcie sa nemohol zúčastniť Jokes, ktorý dostal chrípku. Pre FLORIDU to bola veľká udalosť, pretože to bola prvá spoločná návšteva Vysokých Tatier a spoznanie s mnohými novými priateľmi. Silvester  strávili na chate a na Nový rok 1949  cestovali do Bratislavy.

Zima a začiatok jari  v roku nebol bohatý na sneh a preto sa prevážne za pekného počasia trampovalo v Malých Karpatoch. V apríli sa konal na Granade potlach, ktorého  sa zúčastnili s množstvom bratislavských trampov.

Pri jednej z návštev chatky na Devínskej Kobyle  sa dozvedeli, že syn chatárky má rovnaký typ kanojky, ako Bonzo a mal zámer ju predať. Kanojku si kúpil Pepo dopravovali  ju dole prúdom Dunaja za častého vylievania vody, pretože bola veľmi deravá.

Príchodom leta sa začala vodácka sezóna a viacero krát  splavovali Dunaj z lodenice do Novej stráže, ktorá mala tú výhodu, že mala blízko železničnú stanicu, kde  do poštového voza naložili člny, ktoré  si vyzdvihli na bývalej stanici Nové mesto a odviezli do lodenice.

V júni usporiadalo STOB potlach na Kamennom mlyne a v júli na oplátku SVÄZ BRNENSKÝCH OSÁD  potlach na Chvojnici.

V lete  kamarát Pesa  s Jokesom  navštevujú Slovenský Raj. V auguste sa vydáva V čase konania Horolezeckého týždňa JAMESU Bonzo so spolužiakom Šanom do Vysokých Tatier .Pôvodný zámer Bonza bol dostať sa do JAMESU, ten mu však pre platné stanovy spolku nevyšiel. Preto sa spolu vydali spôsobom vysokohorskej turistiky na prechod tatranských dolín. Malou Studenou dolinou na Téryho chatu, prechodom Priečneho sedla na Zbojnícku chatu.

Prechodom sedla Prielomu do Svišťovej a Litvorovej doliny  s utáborením v stane v Bielovodskej doline na úpätí Českej doliny a výstupom cez  ňu na Sedlo Váhy s výstupom na Rysy a prespaním na chate. V predposledný deň  zostupom cez Mengušovskú dolinu a Popradské Pleso do Smokovca. Tým ich pobyt vo Vysokých Tatrách končil.

V septembri 1949 FLORIDA usporiadala znova spevácke závody, na ktoré  na vlastné náklady pozvali Boba Hurikána do poroty. Súťaže sa zúčastnilo 10 osád. FLORIDA obsadila prvé miesto. Piesne aj Šimpiho vlastná skladba mali slovenský text. Bombou bola pieseň Keď  hasne dúhy jas, textová úprava známeho amerického hitu Duchovia v oblakoch - Ghost Riders in the skyes, ktorú po skončení súťaže museli niekoľko raz opakovať za burácajúceho aplauzu divákov. Piesne  spievali v poradí Modré tiene, Túha po domove a Kde hasne dúhy jas.

	Trampská osada ELDORÁDO pri svojom speváckom vystúpení v septembri v roku 1949 keď poriadatelom týchto trampských speváckých závodov bola trampská osada FLORIDA.

6. výročie FLORIDY sa rozhodli usporiadať u Imra na Košariskách významnou udalosťou bolo menovanie Imra Dujniča za čestného člena osady,

	Stará horáreň na malokarpatských Košariskách neskoršie známa aj ako Dujničová horáreň podla mena horára Imra Dujniča. Imro Dujnič bol čestným členom trampskej osady FLORIDA a na tejto horárni sa osadníci stretávali pri rôznych výročiach osady a na svojích lesných slezinách.                                   Foto: Valko - Šinak

Oslavy zo súkromných dôvodov sa výročia nezúčastnil Bob. Pretože to považovali za nečestné vydali sa predposledný deň za nim, lebo náhodou zistili, že má byť na Modranskej chate. Cestou hrebeňovky prišli k Pezinskej Babe, ale pre tmu po zotmení  nenašli skratku a jediné východisko bolo vrátiť sa do Bratislavy. V novembri a začiatkom decembra navštívili chatku na Kobyle.

Povianočný týždeň  sa rozhodli stráviť opäť na Kežmarskej chate, lyžovať sa chodili na  svah za Kopským sedlom a na Jeruzalem, ktorý bol neďaleko chaty. Na chate spolu s nimi boli ubytovaní sokoli na čele s vedúcim Stankom , s ktorým  sa už dávno poznali. Počas pobytu bola veľmi dobrá nálada a keďže  mali veľa známych medzi sokolmi Bonzovými spolužiakmi ako aj Jokesovými a Pepovými zábavy a spoločenské hry  robili spoločne. Prítomným dievčatám boli veľmi svojím spevom obľúbení a niekoľké z nich sa k ním pričlenili.

Pred Silvestrom odišiel Bob za manželkou osláviť s ňou posledný deň v roku. No pobyt na chate mal aj nepríjemnú udalosť. Začiatkom januára dostal Bonzo a potom ďalší pozvanie na výsluch na políciu. Bolo na nás udanie, že sme sa nevhodne vyjadrovali o vtedajšej vládnej moci a spievali poburujúce piesne. Až  neskoršie  sa náhodou dozvedeli, že to bola jedno z dievčat , ktorá sa s nami bavilo a bola konfidentka tajnej polície.

V roku 1950 prebiehala činnosť v osade nasledovne. V januári a februári pre dostatok snehu sa chodilo lyžovať do Malých Karpát. Jokes, Zolo, Pesa, Sleepy a dvaja ich kamaráti Fráter a Fero sa vybrali na lyžovačku do Liptovského Hrádku na Brdkovicu kde strávili 14 dní. V marci na Jozefa sa oslavovalo na Modranskej chate.

Na  jar sa väčšinou chodilo do lodenice opravovať člny a keď teplota dosiahla prijateľnú úroveň začínalo sa chodiť na vodu . Väčšinou to boli splavy do Rusoviec a v lete do Novej stráže. Bonzo sa dal na tréning horolezectva na cvičných skalách v Sološnici aby sa stal členom JAMESU. Začiatkom leta boli niektorí kamaráti na školopovinných brigádach. Začiatkom augusta Bonzo absolvoval začiatočnícky horolezecký kurz na chate u Zeleného plesa ale pre špatné počasie v tom týždni absolvoval len výstup na Jahňací štít a Medenými lávkami na Lomnický štít. Následkom zlého počasia nevhodného pre horolezecké túry sa vrátil domov. Tomu sa potešili Jokes, Pepo, a Bob - a navrhli aby sa opäť splavil Váh z Liptovského hrádku splav ukončili v Považskej Bystrici. Na tomto podujatí sa zoznámili cestou splavu s pražskými vodákmi, s ktorými udržiavali ďalší písomný kontakt.

Po lete sa udiali zmeny v členstve osady. Z osady vystupujú Dori, Bobek a jeden zo zakladateľov osady Šimpy,  dôvody boli neznášanie sa z niektorými členmi ale hlavne, že títo členovia sa v poslednom roku už nezúčastňovali kempovania ale len spoločenských akcii a to im bolo zazlievané. Ďalšia udalosť, ktorá postihla osadu bolo vylúčenie civilov z TKNB a pod názvom Červená hviezda poskytovala možnosť členstva iba zamestnancom vojska a polície. Na naše požiadanie nás prijali do vedľajšej lodenice Kablovky bývalého Dunaj klubu, zásluhou Ota Hezkého z GRANADY,  ktorými  už pred tým udržiavali styky na vode a aj na spoločenských akciách. V tejto lodenici  zotrvali až do jej likvidácie pri stavbe druhého bratislavského mosta, kam  si preniesli svoje člny.

Veľkou udalosťou osady bolo 7. výročie. Konalo sa opäť na hájovni na Košariskách u Imra. Bonzo po prečítaní histórie osady odovzdal nim a Jokesom zhotovené kovové odznaky s emblémom FLORIDY, hviezdy s gitarou.

Odznaky obdržali aj Pesa a Miloš Maroš - Pirát, ktorý od leta chodil s osadou na vodu a pešie túry. Veselie na horárni  nemalo konca kraja a končilo cestou cez Karpaty do Svätého Jura a vlakom domov.

Na Martina čo bolo Bobové krstné meno  navštívili Modranskú chatu, kde bol nový chatár p. Ciglaň , ktorému  sa predstavili a spoločnosti na chate  urobili koncert zo spevom a hrou na gitare dobrú zábavu.

Povianočný pobyt  opäť plánovali na Kežmarskej chate, popri lyžovaní Bonzo navrhol za pekného počasia uskutočniť zimný výstup na niektorý v zime prístupný štít v okolí, návrh sa prijal a okrem doplnenia lyžiarskej výstroje sa začali zháňať horolezecké rekvizity. Po príchode na chatu opäť hrali prím. Ako spevom tak aj „vystupovaním“, ktoré sa nepáčilo vedúcemu sokolského družstva, ktorým bol  budúci RNDr. J. Pacl. Na chate  sa stretli s Mirkom Kukačkom, manželkou a jeho bratom, s ktorým sa poznal Bonzo z  horolezeckého kurzu. Veľký okamžik nastal deň pred Silvestrom keď sa počasie s modrou bezoblačnou oblohou

ukázalo vhodným na výstup na Jahňací štít. Vyrazili  ráno po raňajkách s lyžami na pleci do Kopského sedla, ktoré  nechali pred hrebeňom a po obutí mačiek a uviazaním lán v dvoch dvojkách Bonzo s Jokesom a Pesa s Pepom  nastúpili do hrebeňa, okolo 2.hodiny  boli na vrchole a o štvrtej späť v sedle. Spustenie zo sedla na lyžiach končilo saltami  v snehu lebo za šera, ktoré nastalo nebolo vidieť vlnitosť terénu. Pred chatou už očakával Bob s Mirkom , ktorí im vzdali hold na chate rundou rumu, ako odmenu za zdarený výstup.  Silvester sa konal s veľkou pompou predstavením všetkých našich umeleckých vystúpení a likvidáciou tekutín.

1951

Na Nový rok  sa rozlúčili s Kukačkovcami a malou Tildou, ktorá s nimi oslavovala Silvestra a 3.1.51 odcestovali do Bratislavy.

Začiatok roka sa neukázal ako sa na zimu patrí a sneh pre teplé počasie nenapadal. Členstvo osady to riešilo výšlapmi do Karpát a  na Modranku. Jedna takáto návšteva chaty keď cestou domov  zmeškali v Šenkviciach vlak a v Modre kam sa vrátili za účelom stopnúť auto skončila, že  sa dobrovoľne viezli nákladnou limuzínou a v Pezinku pri dobrom osvetlení cesty zistili, že sa vezú  „Zeleným antonom“. Obavy o konci sa rozišli keď ich vodič pustil z auta vtedy keď  to potrebovali.

             Príchod Veľkej noci a študijných prázdnin  využili tak, že  sa zúčastnili horolezeckého – lyžiarskeho sústredenia JAMESU na Popradskom plese. Počasie bolo opäť rozmarné a tak sa okrem lyžovania a výstupov do Rumanovej doliny a na sedlo Váhy,  vystúpili na vrchol Rysov a Hlínskej veže, na sústredení  sa opäť stretli s Mirkom a Zlatkou.  Za pobytu   sa zoznámili aj so švandovným horolezcom „Evanjelikom zo Žiliny“ Tiborkom  , ktorý sa ako dobrý vodák okúpal pádom na Veľkonočný pondelok do zvodnateného snehu v Štrbskom plese.

Cez jarné obdobie sa striedali pešie tury v Karpatoch ,na Košariskách, na Modranke, alebo sa trávili víkendy v lodenici opravou člnov a pádiel. Samozrejme jún a začiatok leta bol už venovaný splavom do Rusoviec a späť, alebo v prípade veľmi dobrého počasia do Novej Stráže. Niekoľko raz  si zašli aj na Kamenný mlyn. Začiatkom júla absolvoval Bonzo horolezecký kurz cvičiteľov, kde v predposledný deň pri výbere voľných túr sa zabili jeho priateľ a priateľka s ktorou začínal horolezeckú činnosť. Počas letných prázdnin osadu opustil Jokes, ktorý ako člen Lúčnice absolvoval jej zájazdy do zahraničia.

V auguste sa Bonzo s Pesom zúčastnili Horolezeckého kurzu a Týždňa  JAMESU vo Vysokých Tatrách. Vedľa túr boli svedkom ďalšej tragédie, keď prestupom severnou stenou Vysokej zahynul Jozef Kvasnička ,Bonzov spolulezec z predošlých podujatí. Obaja boli požiadaní aby pomohli pri znáške mŕtveho z Českej doliny cez Rumanov hrebeň do Zlomísk k Popradskému plesu. Po skončení akcie si urobili dva výstupy čím skončil ich pobyt v Tatrách.

Po návrate z Tatier sa udiala radostná udalosť, Bratislavských trampov navštívil opäť Bob Hurikán, ktorý sa vracal s manželkou a kamarátmi zo Slovenského Raja. Rozhodlo sa, že splavom dolu Dunajom Boba zavedú na  táboriská trampov venujúcich sa vodáctvu. Pri prechode priepuste hrádzou do ramena pri Kormoráne sa podarilo Bobovi padnúť do Dunaja no na šťastie nie do valca, čo mohla byť tragická udalosť. K večeru sa už s Bobom nestretli, z dôvodu, že netáborili na dohodnutom mieste ale sa stretli po hľadaní v ramenách až na  druhý deň. Dopoludnia predvádzali Bobovi splavovanie priepuste ako v dvojiciach tak aj Bonzo v sólo v kľaku. Odpoludnia sa proti prúdu vydali späť do lodenice čo si vyžiadal za stavu vody štyri hodiny intenzívneho pádlovania, takže do lodenice sme sa dostali až za šera. Bob ich konanie komentoval s veľkým obdivom.

Do začiatku jesene  ešte niekoľko raz absolvovali splavy do Rusoviec čo bolo obľúbené miesto aj k vôli blízkej krčme , dostatkom pitnej vody a možnosťou varenia na šporáku v letnej kuchyni krčmára, ktorý sa stal ich priateľom. Začiatkom jesene sa zúčastnili na potlachu, ktorý usporiadali mladšie osady s konaním speváckych pretekov. Súťaže  sa zúčastnili mimo konkurencie o čo  požiadali usporiadatelia aby  neodradili od účasti mladších účastníkov,  najmä získania prvej ceny. Je treba spomenúť, že spievali bez Jokesa čím chýbal tretí hlas. Koncom jesene navštívili ešte raz Modranku a Košariská.

Koncom októbra prišla smutná zvesť od Pepa, ktorý obdržal povolávací rozkaz na vojnu a najme preto, že musel narukovať k Čiernym barónom, ako syn bývalého kapitalistu, čo bol dôvod že ho po prvom ročníku vylúčili z vysokoškolského štúdia.

Začiatkom novembra  oslavovali 8. výročie osady, ktoré nie je zaznamenané v kronike ale je potrebné spomenúť, že pri tejto príležitosti  navštívili svoje letné táborisko v Prepadlom a nostalgicky  pospomínali obdobia, keď  ho pravidelne navštevovali.

Príchodom vianočných sviatkov  opäť plánovali pobyt na niektorej tatranskej chate .Keďže Kežmarská chata pre rekonštrukciu neprichádzala v úvahu a preto sa rozhodli stráviť pobyt na Zbojníckej chate u známeho horolezca chatára Grófa Lulu. Na chate sa udiala nepríjemná udalosť. Pesu zlákal na výstup jeden nezodpovedný horolezec na výstupe Komárnického žľabom, na Širokú vežu vypadol a Pesa, ktorý ho ako spolulezec istil si piklou prepichol popľúcnicu. Prítomný lekár nariadil prevoz do Smokovca, ktorý uskutočnili na druhý deň na záchranných saniach, ktoré ešte ten deň Bonzo za nepríjemného počasia vyniesol späť na chatu. Pesa zostal do konca pobytu v Smokovci  a ostatní až do Nového roku na chate,.

1952

Zima v roku 1952 bola bohatá na sneh a lyžovalo sa každý víkend. a dokonca sa Bonzo s Bobom vybrali na lyžiach aj k Imrovi na Košiariská.

Veľkú noc strávili Bonzo s Milošom na Téryho a Zbojníckej chate kde sa stretli s Mirkom Kukačkom.. Spolu podnikli aj jednu zimnú túru na Baranie rohy a lyžovali v Malej a Veľkej studenej doline.

Jar  opäť trávili výšlapmi do Karpát. V máji sa odohral veľký potlach na Dunaji, Na mieste, ktorý sa nazýval podľa Brendyho Happy Days camp. Tato udalosť mala dvojaký význam. Ukázať mladým trampom možnosť trampovania na Dunaji vodáckym spôsobom, usporiadať spevácke preteky a preteky v indiánskych hrách. Zúčastnili sa tu aj trampské osady z Čiech a Moravy. Cesta späť do lodenice z dôvodu vysokého stavu vody bola cez Micherovo rameno do lodenice.

Táto fotografia z 18.mája 1952 je pamätnou na osadu FLORIDA. Je to jedna z mála fotografii  z týchto rokov, kde celá osada je pospolu na dunajskom potlachu. Vpredu pred nimi na vesle je položený víťazný pohár zo súťaži v speve za prvé umiestnenie.

/Je to jedna z mála fotografii a z trampských dokumentov, ktoré neskončili navždy  a nenávratne v  policajných archívoch ŠTB/

Veľký potlach na Hapy deys pri dunajskej zátoke nad ostrovom Kormorán v dňoch 17.-18.mája 1952. Tu sa uskutočnili spevácke zápolenia a na druhý deň boli športové súťaže v plávaní, hode nožom a sekerou. Potlach bol veľmi úspešný a vydarený. Aj táto fotografia je vlastne pamätnou na osadu FLORIDA, preto že vieme pomenovať niektorých sediacích kamarátov otočených tvárou smerom k nám. Úplne zľava je Jokes, do prava je Mimino, u kamarátky nevieme rozoznať tvár, vedľa je Bonzo....tiež je tam aj Bobek a ostatní sú kamaráti z trampskej osady MANILA.

Leto sa strávilo rôznymi výšlapmi do Karpát k Imrovi na Košariská poprípade za pekného počasia splavmi na Dunaji na miesto konaného potlachu, alebo do Rusoviec.

Svoje 9. výročie osady  opäť oslávili u Imra na Košariskách, ako vždy tradične sme zaspievali trampskú hymnu „Hoj trampové a tuláci“ a vlastnú floriďácku „ Ať žije komodor ženy a rum“ a zábava plynula až do noci.

 Vianočné sviatky  strávili na Téryho chate spoločne s horolezcami. Bonzo s Lojzom Kucharíkom vyliezli  Zadnú Mačiu vežu ale pre zlé počasie sa väčšinou lyžovalo vo svahu pod Pyšným štítom a zbytok pobytu v Tatrách lyžovaním na Solisku pri vleku.

1953

Zima v roku 1953 nebola bohatá na sneh a Bonzo mal starosti s ukončením štúdii. Dňa 7.3 ich s úspechom ukončil a po promócii 21.3. sa za účasti FLORIĎAKOV u neho konali oslavy.

Veľkonočné sviatky strávili čiastočne na Sološnici a keďže nebolo počasie na lezenie na cvičných skalách prešli na Modranku, kde  strávili jednu noc a deň a vrátili sa domov.

Začiatkom júla bola opäť radostná udalosť lebo Jokes ukončil vysokoškolské štúdium a bol promovaný na inžiniera architektúry a zostal na škole ako vysokoškolský asistent. Túto udalosť  oslávili na Modranke.

Leto bolo opäť rozhádzané čo do konania spoločných túr. Jokes bol s Lúčnicou v zahraničí. Bob absolvoval s členmi lodenice splav dolu Váhom a Bonzo bol ako inštruktor na začiatočníckom horolezeckom kurze a horolezeckom týždni vo Vysokých Tatrách. V septembri a začiatkom októbra spoločne navštívili dva razy Imra, ktorý sa medzitým presťahoval na Medené hámre, ale pri druhej návšteve im oznámil, že sa vracia späť na Košariská.

Začiatkom novembra cez sviatky  na Košariskách u Imra oslávili 10. výročie založenia osady FLORIDY, kde Bonzo preslovom zhrnul všetky dôležité udalosti osady od jej založenia. Samozrejme pri tejto príležitosti sa uskutočnila návšteva táboriska v Prepadlom a7. novembra napísal ešte raz zhodnotenie 10. výročia do osadnej kroniky nevediac, že o dva dni obdrží povolávací rozkaz na vojnu.

	Kresbička z cancaka trampskej osady ELDORADO od kamaráta Jokesa Ing Arch Červeňa z trampskej osady FLORIDA

 

Počas Bonzovej neprítomnosti podnikli v lete 1954 Jokes a Pepo túry v Roháčoch, následne splavy po Dunaji.

Veľkou udalosťou v roku  bola návšteva Boba Hurikána s Bó, s manželmi Koukalovcami, stretnutia sa zúčastnili Bob, Jokes a Pepo s viacerými bratislavskými trampmi.

Po návrate Bonza z vojny sa oslavuje 12. výročie u Boba v jeho byte na Smetanovej ulici. Začiatkom decembra sa vydáva FLORIDA na Zošku. Cez Vianoce  do Nového roku sa Pepo s Jokesom vyberú na lyžovačku na Mikulášsku chatu. Jar a leto sa trávi výjazdmi na Dunaj. Tu je treba spomenúť zmenu vo vodáckom živote lebo Jokes s Bronzom a Pepo si kupujú prívesný motor Tümlera a tým častejšie chodenie na vodu i za vyššieho stavu vody.

Na jeseň sa koná lúke nad Košariskami potlach na Jánovej lúke, ktorého sa zúčastňujú FLORIĎÁCI v plnej zostave. Tento potlach sa stal pre osadu osudným. Medzi účastníkmi boli aj konfidenti štátnej bezpečnosti. Táto skutočnosť sa prejavila až v ďalšom roku.

	Chata Cementár v roku 1965

13. Výročie osady sa oslavuje na chate Cementár v Prepadlom, neďaleko osadného táboriska. Miestnosť, ktorá slúžila ako jedáleň mala ale takú zlú akustiku, že sa v nej nedalo spievať. Prespalo sa na chate a na druhý deň sa išlo peši do Svätého Jura. Pozabudlo sa pozvať Imra z Košarísk, čo im menovaný veľmi zazlieval.

Kde stráviť vianočnú lyžovačku padla voľba znovu na Zbojnícku chatu. Pobyt bol spestrený najme na Silvestra keď sa objavili  k večeru tri dievčatá  Alena budúca manželka Jokesa, Hanka a ešte jedno dievča, ktoré boli na lyžiarskom kurze v Smokovci. Zima sa trávila lyžovaním v Karpatoch a návštevou v lodenici.

V máji nastal v živote FLORIDY zlom v činnosti. V Smene sa 26.5.1957 objavil článok, opisom potlachu nad Košariskami, s útokom na Bonza a celú FLORIDU napísaný Gavrilom Gryzlovom s obviňovaním zlého vplyvu na mládež.

Príčinou /možno tak si to totiž vymyslela ŠTB/ bola vraj nejaká partia  JASKOVÁCI, alebo  ČIERNA RUKA /u trampov neznáma/, ktorí sa vraj živili krádežami. Samozrejme táto skutočnosť zapôsobila, že sa FLORIDA viac neukazovala na verejnosti a z existenčných dôvodov vyhýbala otvorenému styku s ďalšími trampskými akciami.

Naviac sa v  denníku PRAVDA 22.6.1957 uverejňuje diskusný príspevok Jána Štencla na zasadaní UV KSČ kde sa vyskytuje aj meno FLORIDA a konanie trampov sa  hodnotí záverom ako protištátna činnosť. Po tejto udalosti sa činnosť osady preniesla viac do vodáckeho športu výjazdmi z lodenice po Dunaji na ostrov pri Kormoráne a v Zime výšlapom na Cementárku.

V ďalšom období sa zostalí členovia stretli ešte spoločne tri razy. V roku 1969 na chate u Boba v Kráľovskom údolí, V roku 1974 oslavou 40. výročia na Jahodníku a v roku 1994 na Milošovej chate v Lamači, dodatočnej oslavy 50. výročia.  

Tieto pre tramping nešťastné roky, keď bezdôvodne proti trampom okrem ŠTB a vtedajšej politickej špičky sa podujali nezmyselnými a neskutočnými výmyslami zaútočiť aj vtedajší niektorí novinári, ktorí trampov dokonca obviňovali z protištátnej činnosti.

Nemohlo to skončiť inak, iba tak, že trampská osada na dlhé roky vošla do ilegality a aj po zmiernení situácie prenasledovania trampov a trampingu už sa jej poslednému šerifovi BONZOVI nepodarilo plne obnoviť osadný život, alebo ich slávnu spevácku kapelu. Prihlásili sa i roky, staroba... Bonzo však naďalej hrdo nosil osadnú vlajku svojej osady FLORIDA a tak šíril ešte mnohé roky jej dobré meno a slávu starého predvojnového i povojnového trampingu.

V roku 2003 kamarát BONZO obdržal od kanadských kamarátov trampské ocenenie, umeleckú intarziu  legendy trampingu Johna Hawkinsa, podľa grafického návrhu kamaráta Šoca z kanadského Edmontonu a umeleckej realizácie kamaráta Apača  z   kanadského  LONDON v ONTÁRIO.

 V roku 2006 bol udelený a odovzdaný Zlatý odznak a pamätný list venovaný z nášho internetového portálu TRAMP NET  podľa grafického návrhu kamaráta Šoca z kanadského Edmontonu a realizácie  Pekelníka z T.O. HAY RIVER z Bratislavy.