Trampská osada

HUDSON

Bratislava 1961 

 

 
 
 
 

Vznik trampskej osady HUDSON sa odvíja od premien, ktoré nastali v  bratislavskom starom  meste v päťdesiatych rokoch. Chátrajúce podhradie začínajú opúšťať' majetnejší občania využívajúci možnosti presťahovať sa do menej opotrebovaných domov v starom meste, ale aj tí, ktorým sa podarilo šikovne vymeniť svoje byty za priestrannejšie. V centre Bratislavy sú búrané poškodené staré domy a do vzniknutých medzier sú budované nové tak, aby vytvárali ucelené ulice. Staré bolo nahradzované novým. V tomto období dochádza postupne k značnému premiešavaniu obyvateľov tak v podhradí, ako aj v ostatných častiach starého mesta. Tiež z dôvodu nedostatočných kapacít v školstve sú deti  presúvané po rôznych blízkych školách a tak chlapci prichádzali do kontaktu s novými spolužiakmi, ktorých priberali do starých partií.

Takýmto dianím osudu bolo vystavané niekedy na začiatku šesťdesiatych rokov detské ihrisko  za budovou Univerzity Komenského (križovatka ulíc Tobruckého a Múzejnej), na ktorom sa začali pravidelne schádzať chlapci z blízkeho okolia, ale aj z iných blízkych štvrtí, do ktorých sa práve v nedávnom období presťahovali ich rodiny. Znel tu smiech a občasné nesmelé brnkanie na gitaru. V škole pod lavicami sa čítali dobrodružné romány (Rodokaps),Foglarove zošity a chlapci pri tom snívali o vlastných dobrodružstvách.

Na počiatku všetkého bolí kamaráti Mind'o, Venuš a Žabák. (neskôr nazývaný aj Veľký Žabák).

 

 
 
 

 

Zakladajúci členovia trampskej osady HUDSON, v roku 1965 .

Zľava: kamaráti Venuš,  Žabák a Mind'o.

 

 

 

Písal sa rok 1961 a Venušov otec rozprával chlapcom o tom ako trampoval v dávnych dobách v Čechách. Bol jedným zo zakladateľov trampskej osady HUDSON v lesoch nad Štěchovicami, niekedy okolo roku 1925. Priniesol ukázať i fotografie a jeho rozprávanie zaujalo chalanov natoľko, že si začali robiť plány, ako by sa aj oni dostali niekde do lesov.

 

 
 

 
 

 Fotografia chaty starej trampskej osady HUDSON v Zlatom kaňone z roku 1925.

 

 

 

Pomohla tomu náhoda. Mind'ova, mama ako zamestnankyňa Univerzity Komenského, sa zúčastnila na brigáde na chate Univerzity Komenského, ktorá je postavená v rekreačnej osade Zochová chata neďaleko mesta Modra. Ako pomocníkov zobrala zo sebou túto trojicu. Chlapcom sa páčilo a opakovane sa sem vracali. Partia sa postupne rozrástla o ďalších kamarátov.

Začal chodiť Pet'o, Buziš, Palec (neskôr nazývaný aj Fakír), Tolvaj a Maco. Poniže chaty Univerzity Komenského si vybudovali flek s ohniskom a postavili kolibu s čečiny. V roku 1963 pribudli ďalší členovia: Hardy, Baran a Idi Tehlička. Príležitostne chodili i ďalší chlapci z "ihriskovej" partie ako  Šťuka, Malý Žabák, Škulo a Kalvera. Na tento flek chodili až do roku 1964. Neskôr si obďaleč vyhliadli iné miesto na ktorom táborili až do roku 1965. 

 

 
 

 

 

Kamaráti Žabák, Maco, Venuš a Hardy

 z trampskej osady HUDSON  neďaleko Zochovej chaty, v roku 1965.

 

 

 

Postupne sa zoznamovali s okolím a prenikali hlbšie do okolitých lesov. V roku 1965 si vybudovali nový flek na potoku za  Zochovou chatou, niekoľko kilometrov od Božej muky. Na tomto mieste postavili neveľkú zemlianku rozmerov približne 2x4m, výšky asi 1,1 m.

V tomto období začal pravidelne chodiť i kamarát Tonko Trpaslík. 

 

 
 
 

 

Na trampskej osade HUDSON v roku 1965.

 

 
 
 

 

 

Prvú chatku mali postavenú chatku v Malých Karpatoch, nad Modrou neďaleko Zochovej chaty.

 

 
 
 
 

 

Kamaráti z trampskej osady HUDSON na Veľkom vandri  po ZLATEJ RIEKE v roku 1963 v Davle pri táborení na ostrove Sv. Kiliána. Táto fotografia kamarátov z Veľkého vandru v roku 1963 je pre nich pamätná i z toho dôvodu, že tu putovali po stopách histórie pomenovania svojej trampskej osady HUDSON.

 

 

 

Áno, názov bratislavskej trampskej osady HUDSON má bohatú trampskú históriu. Tu je treba hlavne spomenúť to,  že Venušov otec pochádzal z Čiech a do Bratislavy sa prisťahoval v neskorších mladíckych rokoch.  Je známe to, že v svojej mladosti trampoval a bol členom v legendárnej starej trampskej osade HUDSON na Zlatej rieke......

Ako spomienku na tieto časy sa v rodinných trampských albumoch opatrujú aj staré fotografie z týchto čias.  

 

 
 

 
 

Kamarát Karel Dvořák /otec kamaráta  Venuša/, zo starej trampskej osady HUDSON založenej v roku 1925 na Zlatej rieke.

 

 
 
 

 

 

Údolie Zlatého kaňonu nad ZLATOU RIEKOU - Sázavou neďaleko Davle, kde bola založená stará česká  trampská osada HUDSON. Fotografia je z roku 1925.

 

 
 
 
 
 

Trampský hudobný súbor od Zlatej rieky  v roku 1920. V tomto súbore účinkoval aj Karel, otec kamaráta Venuša.

 

 
 
 
 

 

Trampská loď "KORSAR", osadníkov zo starej osady HUDSON, zakotvená v Davle v roku 1925.

 

 

Rozprávanie kamaráta Karola  o trampoch a o svojej starej  trampskej osade vlastne podporilo u jeho syna Venuša a aj jeho kamarátov Minďa a Žabáka, myšlienku založiť v Bratislave rovnomennú trampskú osadu HUDSON.

 

 
 
 

 

Obal knihy od Boba Hurikána s názvom Dejiny trampingu vydanej v roku 1940 /2.vydanie 1990/.

 

 

 

O starej  trampskej osade HUDSON v roku 1940 písal aj Bob Hurikán vo svojej knihe Dejiny trampingu. Tu sa však môžeme o tejto osade, ktorej história siaha pred rok 1920 dočítať len niekoľko slov:

 

.....„Ze známých je osada HUDSON, kde rancheří Sodovkový Karlík (populární kanoista-olympionik, mistr světa atd.). Osadé HUDSON se říkalo v celém ZLATÉM KAŇONU pro jeho abstinenci NA SODOVKÁRNI…..“

Či však ten „Sodovkový Karlík“ bol otec kamaráta Venuša,  to sa asi už nedozvieme....

Vráťme sa však späť k bratislavskej osade HUDSON.

I napriek tomu, že partia, čo do počtu členov, sa zdala veľká, nebolo tomu tak. Niektorí chlapci nastúpili na vojenčinu a po dva roky mali iné starosti. Jedni sa vracali, iní na vojenčinu odchádzali. Stará vlhká búda postupne odhnívala a bolo potrebné nahradiť ju novou. Rozhodli sa postaviť veľký zrub. Na začiatku roku 1968 sa započalo so stavbou s pôdorysnými rozmermi 4x6m ale dokončená bola až v roku 1969. Bola dohotovená i sedlová strecha s možnosťou spávania.

 

 
 

 
 

Druhú chatku postavili na tom istom mieste, kde stála ich predošlá v roku 1969, pravdepodobne kamaráti Pytel, Trpaslík, Fakír, Tulák a i..

 

 

 

Obdobie politických zmien v rokoch 1968 a 1969 prinieslo í niektoré zmeny v partii. Maco odchádza do Karlových Varov na prezenčnú službu, ožení sa tam a zostáva tam aj bývať'. Št'uka a Veľký Žabák odchádzajú do emigrácie. Ako "náhrada" prichádzajú mladší kamaráti Čomb, Blond'ák, Pytel a Čalamáda.

Po roku 1968 prichádza do partie i Johny,  tiež Fajka, ktorý  pomáhal dohotovovať novú búdu. Život na osade bol veselý, ale v prvých rokoch existencie osady nebolo možné kontaktovať sa s inými trampskými skupinami. V danej oblasti v popisovanom počiatočnom období sa totiž nevyskytovala iná partia. Až neskôr, na vandroch a slezinách, sa zoznamovali s inými trampmi.

 

 
 
 
 

Z potlachu brnenských osád na Pálave - Sirotčím hrádku. V strede trampská Miss Pálava zvolená na potlachu.

 

 

 

Zúčastnili sa aj potlachu brnenských trampských osád na Pálave. Nepravidelne sa stretávali aj s chlapcami zo ZLATEJ PODKOVY a boli tiež pozvaní na slezinu na SAVANU.

Na Pasekách prijali pozvanie na oslavu dvadsiateho výročia  založenia osady MANILA v roku1967. 

 

 
 
 
 

Kamaráti z osady HUDSON  na potlachu trampskej osady MANILA v roku 1967.

 

 
 
 

 

 

 
 
 
 
 

Kamaráti z osady HUDSON  na potlachu trampskej osady MANILA v roku 1967.

 

 

 

Až približne v roku 1966 začala do oblasti Zochovej chaty pravidelne chodiť partia trampskej osady ČIERNY MEDVEĎ, ktorí si vybudovali neďaleko osady HUDSON svoj flek a neskôr postavili aj búdu. S vandrovaním po ostatnom svete to bolo zložité. Niektorí osadníci sa oženili a všetci boli už zamestnaní. Bolo neľahké vybaviť si dovolenky na jeden termín.

Navyše ani peňazí na cestovné nebol dostatok. A tak sa stávalo, že jednotliví členovia osady HUDSON vandrovali po Čechách i po Slovensku spolu s kamarátmi z iných osád. Takto prevandrovali Vysoké Tatry i Orlické hory.

Osada HUDSONI nemala klasickú ortodoxnú hierarchiu.

Zvláštnosťou bolo že partia nemala Šerifa a o všetkom sa rozhodovalo spravodlivým hlasovaním. 

 

 
 
 
 

Príprava slávnostného táborového ohňa na trampskej osade HUDSON.

 

 

 

Slávnostné ohne na osade HUDSON boli zapaľované iba zriedka. Prvú slezinu zorganizovali v roku 1965 spolu s osadou SlNDY v čase druhého výročia jej založenia na osade HUDSON

 
 

 

 

 

Osada HUDSON  navštevovala svoj flek až do roku 1974, kedy došlo k neúmyselnému požiaru na búde. Požiar sa nepodarilo uhasiť' a búda vyhorela až do základu.

Flek bol nevľúdny a vznikli i určité napätia medzí niektorými členmi osady viažuce sa na dôvod vyhorenia búdy. Ale nielen zhorenie búdy bolo dôvodom k ochabnutiu života na osade. Chlapci sa samozrejme poženili a keďže chceli so svojimi rodinami bývať v nových bytoch rozbehali sa po všetkých bratislavských štvrtiach. Zopár z nich bývalo v rôznych kútoch Petržalky, iní v Lamači či na Kútikoch.

 

Samozrejme prišli i deti...

 

 
 
 

 

Iba kamaráti Tonko Trpaslík a Johny Fajka si našli nový flek a ešte dlhší čas šírili dobré meno osady HUDSON.

 

 
 
 
 

 

Trampská osada HUDSON z Bratislavy si pripomenula 55. výročie založenia na malokarpatskom trampskom fleku GERONIMO. Spolu s nimi pri slávnostnom ohni bolo vela kamarátov a kamarátiek z im spriatelených trampských osád ASKALONA, BIELA LUNA, ČIERNY MEDVEĎ, GERONIMO,  MALÍ BOBRI, NIPIGON, SOSNA, STO RAČA, STO SDA a ďalších....

 

 

Text:

Rozprávanie Karla Dvořáka o osade HUDSON zo ZLATÉHO KAŇONU na Sázave z roku 1920. /Karel Dvořák nar.1908 Davle/

Zápis z rozprávania kamaráta Fakíra, zaznamenal v roku 2002 Gusto Gross.

Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD 2002

Fotografie a grafika:

Karel Dvořák, Gusto Gross, Pekelník, Album a Kronika trampskej osady HUDSON

 
 
 
 

  

 

Pieseň v pozadí stránky názvom "Píseň severu".  Slová a hudba Pavel Milan a Viktorka Bárová, spieva  kamarát Brnkaj z T.O. GRANADA, Bratislava Rača. Živá nahrávka.

 

 

PÍSEŇ SEVERU

slová a hudba Pavel Milan a Viktorka Bárová 1941

Slowfox

Dmi A7 Dmi
1. Mám tě děvče moje tolik rád,
    Gmi A7 Dmi B7 A7
   
mé srdce tě nikdy neupustí.
    Dmi A7 Dmi
   
Sám musím však na sever se dát,
    Gmi G#dim A
   
slyš, čeká nás tvrdé dobrodružství.

            
 A6 A7 D
Refrén: Chceš píseň severu znát,
           
 A7
            
chceš se mnou tiše naslochat,
         
   D
            
když táhne bílý losos peřejí.
            
A6 A7 D
            
Chceš vidět polární zář,
          
  E7
            
chceš abych zlíbal tvoji tvář,
       
     Adim H H7 E7 A
            
když sever dýše velkou nadějí.
            
Emi A7 D
            
Losos už táhne, pojď za ním poplujem
           
 E7 A7
            
a touhy dávné se změní v krásný sen.
            
A6 A7 D
            
Chceš píseň severu znát,
           
 A7
            
chceš se mnou tiše naslouchat,
           
 D B7 D
            
když táhne bílý losos peřejí.

2. Vábivá je píseň, kterou znám,
     vábí duši mou divné volání.
     Pojď se mnou a já ti lásku dám,
     lásku nejkrásnější v bílé pláni.

               G D#7 G (G) (G)
Refrén: .......... peřejí. Chceš naslouchat.

 

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

©TRAMP NET 2014