Trampská osada

MODRÁ HVIEZDA
 

Bratislava 1940

Dňa 15. augusta v roku 1940 sa dvaja kamaráti z Bratislavy Bojdo a Dlhý Jack na svojich potulkách pri hradných múroch hradu Červený kameň v Malých Karpatoch sa stretli a zoznámili s kamarátmi z Pezinka. Boli to kamaráti Bob, Pardál, Pedro, Mlynek a Smrki. Vymenili si spolu adresy a zanedlho nasledoval list od Pezinčanov do Bratislavy či by nevstúpili do ich partie. Tak sa zakrátko stretli znovu a založili spolu osadu, ktorej názov MODRÁ HVIEZDA dali podľa vtedy úspešného filmu . V tejto osade šerifom sa stal kamarát Dlhý Jack.

Ich cesty často viedli od Bratislavy do väčšinou vzdialenejších končín Malých Karpát  a tak medzi bratislavským trampským národom ako osada vtedy neboli veľmi známi.

Kamaráti z trampskej osady MODRÁ HVIEZDA v roku 1945...

Ako už vieme, niektorí členovia tejto osady boli z Pezinka a tak spolu začali chodievať do pezinskej časti Malých Karpát. V roku 1941 chodievali do Slnečného údolia kde mali svoje sídlo v zemlianke. Neskôr si svoje táborisko našli v Údolí zapadajúceho slnka. Ale dá sa povedať že stály flek vlastne nemali, ich táboriskami boli Devínsky hrad, Devínska kobyla, Devínske jazero, okolie Marianky, Medené Hámre, Zochová chata, Smolenice, hrad Červený kameň, YMCA tábor, Papiernička - vtedy tu ešte nestál trojhviezdičkový hotel, apartmány a bungalovy účelového zariadenia NR SR , ale bolo tu  romantické táborisko trampskej osady MODRÁ HVIEZDA.

Chodievali táboriť aj na známe táborisko trnavských trampov Škarbák, ako nazývali Jahodník pri jaskyni Driny,  a iné. Tieto táboriská mali v Malých Karpatoch avšak považovali za samozrejmé, že trampovali aj po celej Slovenskej republike. Bolo to za Slovenského štátu a na toto obdobie svojej mladosti majú najkrajšie spomienky, najmä na dni spoločne strávené v prírode.

V roku 1941 zakladá kamarát Zíček spolu s kamarátmi Matúšom, Jindrom, Lukšanom, Dolínkom a Hvizdálkom osadu MODRÁ HVIEZDA 2. Zíček sa zároveň stáva šerifom tejto osady. Každá osada mala svoju vlastnú vlajku a spolu chodievali táboriť do Údolia zapadajúceho slnka a aj iné spoločné táboriská. Kamarát Jindro sa niečo neskoršie stal náruživým kameramanom a filmárom prírody. Jeho snímky dodnes bežia v televízii a vlastne sú oslavou prírody

 

...kamaráti z trampskej osady MODRÁ HVIEZDA na Devínskej Kobyle v roku 1946. Zľava: Kid, Laco, Mravec a Laco. Dole: Dlhý Jack...

Po prechode frontu, keď Petržalka bola opäť slovenská /za vojny nepatrila k Slovenku, ale k Veľkonemeckej ríši/, sa osada MODRÁ HVIEZDA rozrástla o ďalších 9 členov pochádzajúcich prevažne z Petržalky. Do osady pribudli noví osadníci, kamaráti Fred Flok, Johny, Kid, Kocúr, Mravec, Mrovka, Pepo a Steve.

 

Rok 1945 po prechode frontu priniesol osade i smutnú spomienku. Začiatkom júna kamaráti z osady sa vybrali peši z Bratislavy na Zochovú chatu. Pred Svätým Jurom ich na konský záprah zobral istý sedliak . No nebolo to šťastné. Po kolízii s ruským autom mal kôň po zrážke zlomené nohy a bol ihneď zastrelený. Najhoršie na to doplatili kamaráti Jindro ktorý mal nalomenú panvovú kosť, Bojdo so zlomenou rukou na dvoch miestach a s podobným zranením aj Lukšan . Boli prevezený do Bratislavy do nemocnice na Mickiewičovú ulicu.

Ako to už s takými veľkými osadami často býva, tak ako rýchlo narástli, rýchlo sa aj stenčili. Zmenili však aj svoj flek. Začali chodievať na Devínske jazerá, kde si prenajali chatu. Tú istú chatu čo mala v prenajme osada YUKATAN od roku 1945 do roku 1948. Keď kamaráti z osady YUKATAN v roku 1948 narukovali, tak chatu prevzala osada MODRÁ HVIEZDA . To znamenalo aj nové známosti a nových kamarátov. Prenájom chaty skončil v roku 1951, kedy so súvislosťou zmeny režimu sa chata dostala do hraničného pásma.

Aj táto osada rada chodievala na dlhé letné dovolenkové vandre, dnes všeobecne nazývané Veľké vandre. V tom čase pohonu na Benderovcov sa odvážili ísť i do Súľovských skál. Avšak Benderovcov nestretli a vďaka rešpektu, ktorí budili chýry o nich, ani nikoho iného, takže mali dvojnásobné šťastie. Inokedy zas pochodili autostopom celé Čechy.

Dunaj a iné rieky splavovali s osadou GRANADA a s kamarátmi z iných osád. V roku 1947 boli táboriť s Johnym Hawkinsom, Bobou a ďalšími kamarátmi z osady EL CORMORANE DEL TORTUGA na ostrove Kormorán. Johny z MODREJ HVIEZDY si ešte pamätá ako John Hawkins si z nich "kanadský" uťahoval. Keď vystúpili z člnov a začali stavať stan, spýtal sa ich dobrosrdečne „Tak čo kamaráti, už ste 5 minút trampmi?“.

Žičeka a Johnyho naozaj a vážne pritiahla Veľká rieka - Dunaj. Trampovali a neskoršie aj pretekali na člnoch za vodácky oddiel DUNAJKLUB, ktorí založila v roku 1933 najstaršia slovenská trampská osada WAIKIKI. Johny sa stal vicemajstrom Slovenska v kanoistike.

 

Ako si spomína Johny z osady MODRÁ HVIEZDA na tieto pre nich pekné dni prežité s členmi DUNAJKLUBU:

„Často krát v sobotu po obede sme pádlovali proti prúdu až po Devín, kde sme potom táborili na Sedláčkovom ostrove. Ja ako najmladší vodák som zostal u táboráku aj s Miladou Rajdlovou, ktorá vyhrávala na gitare, dokiaľ naši starší kamaráti vychutnávali ríbezľové víno „u Srnčíka“, táborievali sme často na ostrove „Tahiti“, kde bolo blízko na pivo „u Tante - Anny“, na ostrove Käsmacher pri Rusovciach kde bola romantická čárda s názvom „u Horvátha“.

No najčastejšie sme táborili na ostrove Kormoránov, odkiaľ sme sa v nedeľu vracali proti prúdu Rusovským ramenom cez „Niagaru“ vedľa Micherovej zátoky do lodenice. Bola to celkom slušná šichta po ktorej sme po umytí a uložení člnov v lodenici mali ešte chuť ísť na pivo a zatancovať si v „Au - café“, alebo v Umeleckej záhrade.

Ďalšie táboriská sme mali v krásnych dunajských ramenách pri Hrušove, tiež v Gabčíkove a tu sme sa občas zastavili aj na pivo „u Leloviča“ ktorí mal čárdu pri Dunaji. Ďalšie táboriská sme mali v Kližskej Nemej a pri Zlatnej na Ostrove. Cez dlhšie sviatky alebo dovolenky sme splavovali Dunaj do Novej Stráže, Komárna, Štúrova a ďalej k maďarským hraniciam do Hronskej Kamenice /154 km /, kde sme člny naložili na stanici do vagónov a späť sme sa vrátili vlakom.

Splavili sme aj kratší úsek Moravy, Váh, úsek Belej /vodný slalom/, Hron, úsek Malého Dunaja, a spolu sme dovolenkovali na Vranovskej priehrade.

Okrem vodáckej činnosti sme v lodenici hrávali volejbal a stolný tenis. V neskorej jeseni a v zime keď sa už na Dunaj nedalo ísť chodievali sme do lesov Malých Karpát na trampské chaty GRANADU, MOHYKÁNKU a iné miesta. Okrem toho sme sa ako kamaráti vodáci pozývali medzi lodenicami na zahájenie a ukončenie sezóny. Niektorí kamaráti sme končili vodácku sezónu na Silvestra a začali na Nový rok aj s plavbou medzi ľadmi. Taktiež sme sa navzájom pozývali na rôzne spoločenské zábavy Mikuláša, Silvestra, maškarné plesy a podobne“

Do prírody naďalej chodievali aj v zime. Vtedy sa síce na Veľkú rieku chodiť nedalo, prenocúvali na Modranskej chate, na Devínskej Kobyle a aj v prenajatej chate na Devínskom jazere.

Možno však povedať že ich najsilnejšou stránkou bol spev. Osada MODRÁ HVIEZDA mala pomerne úspešný spevácky súbor. Často sa zúčastňovali na trampských speváckych pretekoch. Tak tomu bolo aj v roku 1946 na Rychte - na Kolibe a v roku 1947 u Meszároša v Rači. Potom 18.9.1948 v bývalom nemeckom kultúrnom dome, tak isto v Rači, kde sa zúčastnili osady AMAZONAS, ČIERNÝ ŠÍP, ELDORÁDO, FLORIDA, KORMORÁN, MANILA, MODRÁ HVIEZDA, UNCAS, ZÁLESAK a ZELENÁ SEDMA. Tu bol členom poroty aj Bob Hurikán. Na tom istom mieste sa konali spevácke závody aj v roku 1949. Na tomto poslednom večere získali osadníci z MODREJ HVIEZDY svoje najvyššie ocenenie ich speváckych výkonov, umiestnili sa na druhom mieste, za osadou FLORIDA.

Majstrami hudobných nástrojov v trampskej osade MODRÁ HVIEZDA,boli kamaráti Kid, Bojdo, Dlhý Jack a Zíček a tí sa vždy postarali o dobrú náladu pri ich pochodoch a táborákoch.

V roku 1948 sa osadníci z MODREJ HVIEZDY zúčastnili Celoštátneho /Československého/ potlachu v Brne na Bílem potoku a o rok neskôr bol celoštátný potlach aj na Kamennom mlyne pri Stupave.

Život osady plynul ďalej a osada najviac chodievala často táboriť na rieku Dunaj, v zimných mesiacoch tiež do malokarpatských lesov. Čas ubehol tak rýchlo, že zrazu pred nimi stalo sedmdesiatročne výročie založenia osady. Na toto výročie si spomenuli vzhľadom k svojmu veku už nie potlachom, ale iba spoločným posedením v TRAMP CLUBe.

Avšak je nutné pri tejto príležitosti pripomenúť že denné potulky do prírody i v tomto ich veku boli obvyklými a Johny sa sem - tam ešte vybral so svojou manželkou i do modrých vln Dunaja

Spomenuli si aj na  kamarátov z osady MODRÁ HVIEZDA, keď v sedemdesiatich rokov trvania trampskej osady už nežijú Dlhý Jack, Fred Flok, Hvizdálek, Mravec, Zíček a ďalší.

Česť ich pamiatke!
 

Kamaráti z osady MODRÁ HVIEZDA sa naďalej stretávajú na potlachoch, stretnutiach s kamarátmi v Malých Karpatoch a v Rači - v Tramp Clube, ale z osady zostali už len Bojdo, Kid a Johny.

Bojdo je aj autorom viacerých svojich piesní a dlhé roky hrával a spieval tiež s trampskou kapelou osady UTAH.

Koncom roku 2012 a na začiatku roku 2013 sme sa ešte stretávali na bratislavských trampských chodníkoch s Bojdom a Johnym, ktorí pravidelne zavítali aj  na pravidelné stretnutie TRAMP CLUB - u  v mlyne Klepáč na Železnej studienke. Na tieto sleziny Kido však už pre zdravotne problémy medzi trampov nechodil. 

Johny vlastne v týchto posledných rokoch pre slovenský tramping objasnil veľký kus histórie z dejín najstarších osád a to neustálym pátraním po ešte žijúcich osadníkoch, ale aj pátraním po trampských artefaktoch z našej histórie.

Bol to práve on, ktorý vypátral miesto uloženia najcennejšej našej kroniky z osady WAIKIKI ktorú sme hľadali pre "KRONIKU TRAMPSKÝCH OSÁD rovných tridsať rokov. Vlastne ju prepožičal od terajšieho majiteľa k digitálnemu spracovaniu pre Pekelníkov slovenský trampský archív a tak nám pomohol objasniť veľký kus najstaršej našej histórie a z kroniky pre dnešný tramping a trampov pomohol takto sprístupniť vela dobových fotografii, kresieb a textu.

V marci, teda vlastne 20. marca 2013 prišla smutná správa, že trampské rady a osadu MODRÁ HVIEZDA opustil kamarát Johny vo veku nedožitých 83 rokov. V zapätí o päť mesiacov neskoršie  z osady MODRA HVIEZDA dňa 14. 8.2013 sa na podobnú cestu vydal aj osadník Bojdo vo veku 87 rokov. Ďalšiu smutnú správu o odchode posledného osadníka  Kida,  tu už nemal kto s členov  z osady oznámiť, preto že Kid bol naozaj tým posledným a na nebeskú cestu sa vydal 4.12.2013 vo veku 86 rokov. Takto nás opustila trojica jedných z najstaršej ešte vtedy žijúcej generácie trampov, keď rok 2013 sa stal ich osudovým.. Česť ich pamiatke! Pieseň v pozadí stránky "Som tulák len..." spievajú a hrajú kamaráti z trampskej osady UTAH Bratislava. Text a hudba: Gustav Trautenberger - Škohlík z trampskej osady MLADÍ TULÁCI z Modry     SOM TULÁK LEN... Hudba a text: Gustav Trautenberger - Škohlík D     A7                         D      Som tulák len, po cestách chodím sám,           A7                         D      som tulák len a prázdny chlebník mám.         A7                     D      Domovom mojim je celý šíry kraj,          A7                       D      posteľou zem a strechou hustý háj.      G          Emi        A7     Snáď sa aj na mňa raz šťastie tiež usmeje,       G          Emi         E7          A7     snáď sa aj moje srdce, láskou zahreje.     Som tulák len, po cestách chodím sám,     som tulák len a lásku nepoznám.     Snáď aj mne zašepcú dievčenské pery malé,     snáď aj mne budú šepkať krásne slová len:      Hoci si tulák, predsa ťa rada mám,      hoci si tulák len, svoje srdce ti dám.      No nikdy nezradím hory a lesy milé      v náručí ktorých som prežil krásne chvíle.      Som tulák len, k sláve sa nechcem hnať,      chcem slobodu a trochu lásky mať.

© TRAMP NET Pekelník