Trampská osada

SAMOTÁRI

Bratislava Rača 1940

 

 

 
 
 

 

Trampskú osadu SAMOTÁRI založili v roku 1940 kamaráti Bob, Fehoj, Fox, Jim, Kid, Tex a Tom z Rače

Svoj táborisko ktoré volali flek (anglické slovo camp nepoznali), teda tak ako si nazývali táboriská aj iné predvojnové osady, mali v Malých Karpatoch na veľkej a nádhernej malokarpatskej lúke, vzdialenej vtedy skoro dve hodiny pešej chôdze od civilizácie.  Na  pôvodných starších mapách nebola táto lúka ani zakreslená a tak nemohla mať ani svoje vlastné oficiálne pomenovanie.  V jej blízkosti sa však nachádzala lesná škôlka, ktorá mala názov Popálené a tak lúka bola aj lesníkom a lesným robotníkom od nepamäti známa tým, že ju nazývali lúkou pri Popálenom.

Iný názov pre lúku ako lesníci a poľovníci mali trampi, ktorí sem chodievali táboriť a mali tu svoj osadný flek už v roku 1940. Lúku si teda pomenovala podľa mena svojej trampskej osady SAMOTÁRI táto generačne staršia trampská osada pochádzajúca z Rače. 

Takto nám to vlastne niekedy dávno, ešte  za svojho pozemského života rozprával kamarát Foxo, zakladajúci člen tejto osady.

Toto pomenovanie sa však medzi inými trampmi v neskorších dobách neujalo, preto že pár kilometrov od Samotárskej lúky nad obcou Marianka bolo vtedajšie trampské "eldorádo" ktoré sa nazývalo podobným názvom, nie však lúka ale "Samotárske údolie" a tak časom sa na prvé trampské Samotárskej  lúky T.O. SAMOTÁR úplne zabudlo.

V neskorších, to však  už povojnových rokoch lúka dostala od trampov, ktorí tam chodievali táboriť v rôznych časových obdobiach viacero pomenovaní, ako Muflonia lúka, Sahara a pod.

Na lúke v oveľa neskorších časoch bolo i niekoľko trampských slezín a potlachov, v roku 1965 tu poriadala osada HILTON, v roku 1968 a 1969 pre zmenu zas osada HAY RIVER .

Prívlastok a pomenovanie "Muflonia lúka" získala pre väčší, či skoro až nadmerný počet tam žijúcej umelo introdukovanej muflonej zvere, čo pripomínalo snáď až horský salaš s pasúcimi sa "hnedými" ovečkami  pochádzajúcimi z veľkej malokarpatskej zvernice danielov a muflónov z čias poľovačiek grófa Karolyho zo Stupavy, ktorá sa nachádzala niekedy v starších časoch neďaleko tejto lúky..

A názov "Sahara" lúke zas určili i keď nepriamo poľovníci, ktorým zrejme vadilo občasné táborenie trampov a tak okolo roku 1970 previedli na lúke s traktormi hlbokú orbu a  zbytok lúky pohnojili hnojivami proti "plevelu".

Lúka dovtedy plná horských kvetín sa stala naozajstnou žltnúcou Saharou  a úplne stratila svoj horský pôvab i pôvodnú horskú kvetenu a odsťahovali sa dokonca  i mufloni a daniele na iné lúky v horskom okolí.

Neskoršie sa na lúke a v jej okolí  uchytil durman a iný obilný mláťačkový odpadový plevel, rastlina ktorá tam nikdy v horskom prostredí nerástla a  ktorú tam ako poľnohospodársky odpad v obilí priniesli na prikrmovanie  a prilákanie zvere v čase poľovačiek.

Lúke a prírode v okolí spamätanie sa z tohoto šoku trvalo skoro celých 40 rokov a pamätným dňom pre trampov sa stal rok 2010, keď tu osady JICARILLA  a JUŽNÝ KRÍŽ zvolali malý trampský potlach.

 

   
     
 

 

Kamaráti z trampskej osady SAMOTÁRI

 

 
 

 

 

Ahoj priatelia a kamaráti.

Moje meno je Evarist Polakovič, pre kamarátov Evuš. Pochádzam z dolného konca v Rači, som ročník 1956. Môj otec bol jedným z členov osady SAMOTÁRI, založenej 1940, ostatní kamaráti mu hovorili "KID" (viď priložené foto).

Ja som podobne strávil mladosť v račistorfských horách. Nebol som členom žiadnej slávnej osady, naša partia okupovala takmer "neobývané" zákutia Suchého vrchu, Zálistka, Vajnorskej doliny, Sakrakopca. Sem tam sme zavítali na Tomečkovu, či Márovu búdu.

Píšem to preto, že doma mám vzácnu pamiatku po otcovi. V drevenej krabičke mám ukrytých zo dvadsať originálnych dobových fotografií osady SAMOTÁRI. Pochádzajú z rokov 1940 - 1943. Zachovávať históriu v dnešnom virtuálnom svete sa stáva stále dôležitejším a dôležitejším a tak som sa rozhodol vám tieto fotografie poslať.

Evuš, Bratislava Rača 28.4.2018

 
     
 
     
 
     
 
 

 

   
 
 
   
     
 

 

 Kamarát Kid z osady SAMOTÁROV

 

 
 
   
     
 

 

Osadný znak - domovenka osady SAMOTÁRU

Keď Evuš fotografie  upravoval v počítači, všimol  si že chalani majú na košeli našitý znak osady. Bol  zvedavý ako vyzeral, tak ho z jednej fotky zväčšil. Bol však veľmi prekvapený, na znaku je názov osady uvedený ako "OSADA SAMOTÁRU" (veľmi pekne slangovo uvedený názov po račiansky, už chýba len dĺžeň na U) a nie OSADA SAMOTÁRI. Ale určite im všetci hovorili skratkou "SAMOTÁRI". Znak, hoc i slabo čitateľný, urobil Evuš aj ako samostatnú fotografiu.

Tiež zásadný rozdiel  v nosení domoveniek dnes a predtým je v ich umiestnení. Dnes si ich trampi väčšinou umiestnia a prišijú na rukáv vetrovky či košele. Na týchto fotografiách je však vidieť to, že domovenku mali prišitú v prednej časti svojho oblečenia, na prsiach /pri srdci/.

Tu možno spomenúť aj to, že domovenky z toho obdobia nehľadali námet v Setonovej lesnej múdrosti, tak ako je tomu dnes, žial i to že domovenka ktorá neobsahuje symbol Lesnej múdrosti neni považovaná za trampskú.

Samozrejme, že to je znovu jeden z viacerých dôkazov o tom že trampi už pred 80 rokmi mali a používali svoju vlastnú symboliku, domovenky a osadné vlajky.

Podobné domovenky sme našli aj na iných dobových  fotografiách, či v kronikách  najstarších slovenských trampských osád WAIKIKI, GRANADA, UTAH, SAVANA trampský DUNAJKLUB a mnohých ďalších.

 

 
 
 
 

 
     
 
 
   
     
 

A tak poďakovať sa za  záchranu týchto skoro bezmála 80 ročných fotografii sa môžeme Kidovmu synovi Evušovi (Evarist Polakovič) a vlastne vďaka aj tomu že Evuš sa dlhé roky venuje fotografovaniu, čo súvisí s tým  že doma má celkom slušnú fotografickú výbavu, s ktorou  tieto fotografie "digitálne" zachránil. Samozrejme predovšetkým je to kvalitný fotoaparát a statív,  potom už stačilo len fotografie "pocvakať" a  založiť k rodinným a trampským šperkom. A tak sa k vám dostávajú fotografie, ktoré Evuš našiel v otcovej trampskej pozostalosti a  nasledovným kvalitným archívnym spracovaním ich sprístupnil pre nás i vás dnešných trampov a našich čitateľov. Treba však podotknúť najmä to, že fotografie neboli nijak upravované, či vylepšované a hovoria hlavne aj o  tom na akej vysokej úrovni bola v čase ich vzniku fotografická technika.

 
   
     
 

 

...ako vidieť k trampom a trampingu už vtedy pred osemdesiatimi rokmi neodmysliteľné  patrila gitara a tým aj  trampská pieseň. Gitara, či aj mandolína patrili k základnej výbave trampa  pri pobyte v prírode.

A ešte, na fotografii možno vidieť i trampské oblečenie  z tých čias ktoré pripomína viac menej "kanadské" oblečenie zálesákov z rôznych vtedajších dobových filmov o Kanade...

 

 
 
 
   
     
 
   
     
 
 

 
     
 
 

 
     
 
 

 
     
 
.

...osada SAMOTÁRI na svojich potulkách malokarpatským lesom...

 

 
 
 
 

 
     
 

 

...stanový tábor trampskej osady SAMOTÁRI...

 

 
 
 
 

 
     
 
 

 
     
 
 

 
     
 

 

...Na tejto fotografii sú kamaráti z trampskej osady SAMOTÁRI  pod hradom  Červený Kameň a chatou pri obci Píla ktorú tu mala v predvojnových rokoch postavenú spolu s letnými táborníckym tábormi organizácia Ymca...

Osada SAMOTÁRI už v svojich začiatkoch bola známa aj svojím spevom. Krátko po svojom vzniku sa súťažne zúčastňuje Speváckych závodov  ktoré sa konali  v chate YMCA, kde osada SAMOTÁROV obsadila 2. miesto.

Text o pôvode fotografie sme si prečítali na  na opačnej strane dobovej fotografie, ktorá sa nachádza aj v Trampskom archíve TRAMP NETu.

Je tam i poznámka že prvé miesto v tejto speváckej súťaži získali kamaráti z Pezinka, ale z ktorej pezinskej osady, to sme sa už nedozvedeli a ani to,  v ktorom roku presnejšie boli, či sa uskutočnili tieto spevácke závody trampov.

 

 
 
 
   
     
 

 

...na fotografií sú kamaráti z trampskej osady SAMOTÁRI, na svojom Samotárskom fleku v predvojnovom období, niekedy po roku 1940.  Po ľavej strane je kamarát Foxo neskoršie člen speváckeho súboru trampskej osady UTAH...

Foxo si však romantiky a trampského života v týchto rokoch už moc neužil, po vypuknutí druhej svetovej vojny sa zúčastnil odboja v roku 1944 ako priamy účastník SNP.

Aj ostatní osadníci sa zúčastnili odboja v druhej svetovej vojne, ale trochu viac o tomto ich vojnovom období vieme  len  o Foxovi, ktorý po vypuknutí SNP zrejme ako vojak, odišiel do Banskej Bystrice a pohoria Nízkych Tatier, kde sa aktívne zúčastnil SNP.

Neskôr okúsil hrôzu koncentračného tábora a po skončení vojny v roku 1945 sa vrátil z Nemecka domov vo veľmi zlom zdravotnom stave, čo dlhší čas prežíval ako vojnový  invalidný dôchodca.

Žiaľ viac zatiaľ o tomto období a činnosti osadníkov ich zápiskoch nezostalo a zrejme toto tajomstvo si naveky zobrali na svoje trampské cesty z ktorých niet návratu. Možno že v niektorej staršej kronike ich súčasníkov z inej trampskej osady, alebo v niektorom vojenskom archíve nájdeme ešte dajaké zápisky o osade SAMOTÁRU, či o kamarátoch z tejto osady a tak ich sem doplníme.

Vlastne toto sú už naozaj úplne všetky údaje ktoré sa o SAMOTÁROCH podarilo doteraz získať.

 

 
 
 
 

 
     
 
 

Kamarát Fox, člen osady SAMOTÁRI sa v neskorších už povojnových  rokoch, vtedy keď sa osada SAMOTÁRI rozpadla stal osadníkom známej trampskej osady UTAH...

Viac o osade UTAH sa však môžete dočítať na našich stránkach tu:

   

 

 
 
 

 
     
 
 

Osada UTAH bola známa tiež svojím spevom a členom osady bol aj kamarát Fox, trampský spevák a hudobník.

Viac o Foxovi  a jeho účinkovaní v trampskom speváckom zbore osady UTAH sa  môžete dočítať na našich stránkach tu:

   

 

 
 
 

 
     
 
 

Kamarát Foxo už nezostal medzi nami. Tak ako všetci jeho kamaráti z osady SAMOTÁRI a vlastne aj osady UTAH, odišiel na svoj posledný veľký vander z ktorého už niet návratu. Foxo sa tak vytratil z Malých Karpát, aj zo života svojich kamarátov - trampov. Zostal iba v ich spomienkach. A toto ďalšie rozprávanie je len malým úlomkom jednej z týchto spomienok.
 

   

 

 
 
 
 
 

 

 

Grafika Trampský archív - TRAMP NET

Fotografie

Evuš (Evarist Polakovič) a trampský archív TRAMP NET

Text

Evuš (Evarist Polakovič) a Pekelník

Zaradené na TRAMP NET 2.5.2018

 
 
 
 

  

Pieseň v pozadí stránky s názvom

 "ZELENÁ PASEKA"

hrá a spieva trampská osada UTAH v roku 1970.
Text a hudba: Alexander Kollárik - Bob z trampskej osady UTAH

© Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

©TRAMP NET 2018