Trampská osada STARÍ TULÁCI  

STT

  Bratislava  1947

 

Trampskú osadu STARÍ TULÁCI v osadnej skratke aj STT založili štyria kamaráti – Avo, Kiddo, Majko a Pytlák, v roku 1947. Boli to kamaráti, ktorí už pred založením osady trampovali s inými trampskými osadami. Pytlák prišiel z osady KIKAČI, Kiddo z osady ČIERNÝ ŠÍP, Ovo z UTAHU a Majko z osady SAMOTÁRI.

V letných mesiacoch často chodievali na Devín, kde mali flek „Ana Nini“. No s obľubou chodievali i do iných pekných miest často navštevovaných trampami, do Samotárskeho údolia nad Mariankou, na Paseky nad Račou, Smolenický Škarbák a iné. V zimných mesiacoch chodievali na chatu Cementár v Prepadlom údolí a tiež na Modranskú chatu, ktorá stála neďaleko Zochovej chaty a žiaľ vyhorela niekedy okolo roku 1954.

Osadníci chodievali aj na potlachy a trampské spevácke preteky. Potlachy ktoré navštívili sa konali v Lanžhote na Morave, ale i Altánku na Železnej studničke, v Prepadlom, na Pasekách, Pánskej lúke a iných miestach. Pri svojich potulkách sa často stretávali s osadou JASKOVÁCI a spolu s nimi zažili niekoľko nezabudnuteľných vandrov.

Osada STARÍ TULÁCI sa postupne rozrástla na úctyhodný počet členov a k pôvodným štyrom osadníkom ich pribudlo ešte ďalších dvadsať.

Keď spolu niekde v sobotu poobede vyrazili stanovať /soboty v tých časoch boli pracovné/ išli zvyčajne štyria až piaty, ostatný prichádzali postupne, tak ako im končila práca a stávalo sa že počas večera ich prišlo všetkých 24 osadníkov.

Osadníkov však najviac priťahovala v neskorších rokoch voda a najradšej chodievali do miest kde sa dalo aj plávať, na Devín, ale aj na Malý Dunaj do miest kde dnes stojí Slovnaft.

Kamarát Pytlák si po rokoch spomína aspoň na niektoré mená ďalších členov osady:

Kiddo2, Redo, Hupli, Zelenáč, Bob, Ožran, Berti a ďalší, ktorých mená už vypadli po mnohých rokoch s pamäti.

Po mnohých nepríjemnostiach a naháňačkách trampov s políciou v roku 1956, ktoré neobišli ani osadu STARÍ TULÁCI, sa osada postupne začala rozpadávať. Viacerí z nich však aj napriek týmto nepríjemnostiam sa rozhodli, že len tak ľahko nezavesia tramping na klinec.

 

Pytlák z osady STARÍ TULÁCI a Džekino z osady TORNÁDO prišli na nápad založiť Turistický klub pri Dimitrovke a takto sa vyhnúť stupňujúcemu sa prenasledovaniu polície. A tak pod rúškom „turistiky“ chodievali na čunder, ale aj spevácke závody a podobne. V Dimitrovke si spravili zo starého vyradeného vagóna chatu, ktorú previezli do Mariánskeho kameňolomu v Malých Karpatoch a nazvali ju menom Radosť. Táto chata bola dlhé roky nielen ich útulkom, ale aj mnohých trampov z viacerých bratislavských osád. V turistickom klube boli vlastne len trampi a keď k ním prišli mladší členovia *turisti* zakrátko z nich tiež velmi rychlo vyrástli trampi. Spomeniem aspoň jedného ktorý v turistickom klube začínal – kamarát Otto, ktorí neskoršie v svojej trampskej osade DESPERÁDO prijal trampskú prezývku Mike Klondike, ten však neskoršie  v roku 1968 odišiel spolu s ďalšími osadníkmi do cudziny a dnes  žijú vo Vancouveri v Britskej Columbii v Kanade.

Založenie turistického klubu však kamarátom vôbec nebránilo v tom aby na potlachoch ktorých sa naďalej zúčastňovali vystupovali pod menom svojej osady STARÍ TULÁCI.

Kamarátov z osady STARÍ TULÁCI však naďalej najviac priťahovala voda a ešte jeden z vodáckých športov – potápačstvo. Potápačská výstroj ale i činnosť boli v tom čase dosť drahou a vlastne na vtedajšie pomery i prepychovou záležitosťou ktorú si z vlastných prostriedkov rozhodne nemohli hradiť a tak na podnet kamaráta Pytláka v roku 1961, kamaráti zakladajú pri Dimitrovke neskoršie vychýrený potápačský klub s názvom „NEPTÚN“. Totiž Dimitrovka, ako závod sa im rozhodol na ich činnosť prispievať a v rôznych veciach im pomáhať. Táto pomoc a príspevky však neboli zadarmo. Kamaráti si museli na túto činnosť zarobiť rezaním odpadového šrotu ročne asi 150 – 200 ton pre Dimitrovku a potom až následne im za túto prácu vlastne podnik prispieval vecne aj finančne.

I v tomto klube kamaráti nikdy nezapreli že sú predovšetkým trampi. Ich činnosť však bola veľmi bohatá. Najradšej sa chodili potápať na Číčovské ramená Dunaja, ktoré príroda obdarila neskutočným „podvodným“ životom. Tu ich občas navštívil aj kamarát Apač z osady DESPERADO, ktorý dnes žije v Ontáriu v Kanade.

Získané peniaze z Dimitrovky im velmi pomohli pri klubovej činnosti v klube Neptún navštevovať aj zahraničie – more, po ktorom všetci potápači i dnes u nás tak výrazne túžia. Vtedy to však nebolo vôbec jednoduché získať peniaze či ôdevízy pre návštevu mora v Bulharsku alebo Juhoslávii. Klub Neptún vychoval a preslávilo ho aj niekoľko Majstrov športu vo svojom športovom odbore.

 

 

V roku 1968 si kamaráti z osady STARÍ TULÁCI Pytlák a Kiddo postavili na prekrásnom mieste pod ostrovom Kormorán na Dunaji neďaleko Hamuliakova  trampské chaty. Bolo to však v chatovej oblasti. Vodácky život tam bol pomerne pestrý. Okolo okrem nich si postavili chaty kamaráti Jucky, Cvoček, Tička, Adam, Pepo, Kordáč, Puhalovci, Sabadoš a vlastne všetci títo trampi boli vodákmi. Jucky bol starostom tejto veľkej Hamuliakovskej osady. Synovia týchto osadníkov si založili trampskú osadu TÚLAVÝ OROL. Tento raj na zemi im však neskoršie pri stavbe priehrady Gabčíkovo zobrali.

Vekom však osadníkov v osade STARÍ TULÁCI žiaľ ubúdalo a v posledných rokoch minulého tisícročia z tej veľkej osadnej partie medzi kamarátov chodievali už len dvaja Kiddo a Pytlák. V roku 2004 sme sa rozlúčili s Pytlákom a v roku 2011 aj s Kiddom, poslednými dovtedy žijúcimi členmi tejto veľkej bratislavskej osady.