Trampská osada

YUKON 

Bratislava - Rača  1963

 

V roku 1957 sa šesť chlapcov  z  Rače  rozhodlo,  že  budú   spoločné  chvíle  prežívať v prírode. Rozmanité sú cesty života a preto sa po niekoľkých týždňoch toto kamarátstvo rozplynulo a skoro by padol naň prach zabudnutia.

Ale jeden z nich, Jim nezabudol a po šiestych rokoch sa mu podarilo založiť osadu YUKON. Stalo  sa  tak  7.8.1963  na  fleku - "Campe  35" , nad  potokom Bajzdrica /Vydrica/ v račianskych lesoch Malých Karpát.

Tento flek predtým nazývali "Tomečkov flek"  podľa kamaráta Tomečka z Rače - Prešovne, ktorý sem chodil pôvodne táboriť. Meno "Camp 35" dostal podľa stĺpika ohraničujúceho lesný diel 35.

 

Foto: Billy T.O.YUKON   ...„Camp 35“ v roku 1963, romantické táborisko osady YUKON v Malokarpatských lesoch...

 

V roku 1963 osadu YUKON zakladali kamaráti  Jim Athabaska - Vlk, Jack King - Brnkaj, Billy - Hawkes a Aňa, ktorá neskoršie od Boba Hurikána dostala prezývku Annie.

Osada si za svojho šerifa zvolila kamaráta Vlka.

V septembri 1967 do osady vstúpil Jerry Uragán, ktorý bol predtým v trampskej osade URAGÁN, ten však  zakrátko v roku 1969 odchádza na trvalo do Kanady.

Spolu s osadou YUKON trampoval aj Malý Pubo, občas Valach a dlhšiu dobu Terka - prezývaná Šumienka.

 

Začiatky trampskej osady YUKON sú späté aj s bližšími kamarátskymi vzťahmi so staručkou osadou Hurikán z Hvězdoníc, založenou v roku 1920. Preto vlastne naše ďalšie rozprávanie o trampskej osade YUKON začína práve aj tu. A tak pekne po poriadku...

Už v rok založenia osady YUKON, na   jar   v   roku   1963 pri   svojich trampských potulkách  navštívil Vlk v Hvězdoniciach Boba Hurikána. Nechajme však o tejto návšteve hovoriť kamaráta Vlka:

„Bolo to na jar v roku 1963. Spolu s dvoma českými trampmi som vystupoval hore prudkou stráňou Údolia obrov. Deň už zhasínal, nastalo ticho do ktorého sa ozývalo iba naše hlasité vydychovanie a hukot neďalekého splavu na Sázave. Onedlho sme prišli k miestu, kde sa ihličnatý les rozostupoval a umožňoval pohľad na veľký jednoposchodový zrub. Starší muž v teplákach a prešívanom kabátci, ktorý nám prišiel otvoriť, bol statnej, trochu dopredu naklonenej  postavy. Habkavo, pohybmi slepca podišiel dopredu a vystrel pred seba pravicu, keď sme sa pozdravili a kamarát povedal čosi o tom , že prišli spolu so mnou - slovenským trampom.

             „Vítam tě kamaráde, říkej mi Bob…!“

Tak sa udialo moje zoznámenie sa s Bobom Hurikánom jedným z najaktívnejších a najznámejších trampských priekopníkov, s človekom, ktorého niektorí trampi považovali za trampa s veľkým *T* a iní zase o ňom šírili akési nedobré povesti

Čo o Bobovi Hurikánovi sa dozvedeli kamaráti z trampskej osady YUKON a čo vlastne o ňom je všeobecne známe aj dnes?

Bob Hurikán sa vlastným menom volal Josef Peterka. Narodil sa 21.4.1907 a do prírody začal chodiť tak, ako to ako v tých časoch u detí bolo obvyklé najprv ako skaut. Keď však mal raz príležitosť prísť do osady UTAH, tramping mu učaroval a ostal mu verný. V roku 1925 prichádza do osady HURIKÁN, ktorej bol neskôr dlhé roky šerifom.  V trampingu sa stáva známy najmä svojou organizátorskou a publicistickou činnosťou.

V mladosti napísal a venoval svoje prvé knihy pre skautov. V roku 1935 to bola prvá kniha ktorú napísal vo svojom "Čiernom zrube" na "Zlaté řece" - Sázave, s názvom "STOPOVÁNÍ"

Všem Svazovým Skautům republiky československé

jedno jehličí z velkého lesa přírody

venuje rád autor Bob Hurikán

/venovanie na úvodnej strane knihy/

V tejto knihe už v úvode si môžeme prečítať o tom že kniha je skautská a  bola schválená Svazem skautu Republiky Československé, zaradená do skautskej knihovne pod číslom 15. Obálku tejto knihy nakreslil akademický maliar Zděnek Burian s trampskej osady ARIZONA a dvojstranový úvodný text v knihe napísal vtedajší Náčelník Svazu junáků a skautů A.B.Svojsík. Skôr, či neskoršie pribudli i ďalšie knihy, ktoré však boli viac menej s detskou, či mládežníckou tematikou. Spomenieme aspoň niektoré: Zálesák od Zlaté řeky, Stopář Gassidy, Hoši divočiny, Děs Wyomingu...

 

Foto: Indoš: T.O.DAKOTA   ..."Čierný zrub"  Boba Hurikána na "Zlaté řece" - Sázave, v Hvězdoniciach...

 

Bob Hurikán sa stal trampom známy najmä po vydaní knihy Dejiny trampingu, ktorú napísal a vydal v roku 1940. Tato kniha bola na tie časy skutočnou  trampskou encyklopédiou, ale našlo sa aj zopár neprajníkov a závistlivcov, takých čo vydanie knihy kritizovali, vraj pre jej nekompletnosť a apolitickosť. Kniha však práve naopak, obsahovala neskutočné množstvo údajov o trampoch a trampských osadách a dlhé roky bola a dodnes je jedinou dejinnou bibliou trampov. I v dnešných časoch pri písaní histórie trampingu a trampského hnutia túto knihu stále možno považovať po viac ako sedemdesiatich rokoch od jej vydania za spoľahlivý a kompletný zdroj informácii,  zaoberajúci sa vznikom a históriou najstaršieho obdobia trampingu v Československu.

K trampským knihám z predchádzajúceho i tohoto obdobia možno zaradiť knihy, ktoré  mali názvy  Trampská fašírka, Trampem do Orientu /1933/, Trampské zkazky a spomínané  Dejiny trampingu /1940/.

 Bob napísal 11 svojich románov už do roku 1940, teda do roku keď mu vyšli Dejiny trampingu. V neskoršom období napísal ďalšie svoje diela a romány, ktoré boli rôznorodé a taktiež pokračovanie trampských dejín – "Co vypraví kytara",  ten však zostal vraj iba ako rukopis…

 

Foto:Vlk   ...spomienka na Zlatú rieku a návštevu na osade HURIKÁN vo Hvězdoniciach, v roku 1963. Na fotografii  Bob Hurikán, jeho manželka Bo a Vlk z osady YUKON...

 

Bob Hurikán okrem toho že písal knihy,  prispieval  aj do  rôznych  trampských  časopisov svojimi poviedkami a článkami. Svoje práce podpisoval vlastným menom, alebo prezývkou známou medzi trampami Bob Hurikán a tiež Bob Peters.

Bol taktiež známy ako autor 18 piesní z ktorých niektoré sa stali veľmi populárnymi a spievajú sa na trampských osadách i v súčasnosti: Rikatádo, Hořící prérie, Jednou na shledanou, Bó – děvče divočiny, Starý šerif, Kabaléři západ hoří….

Nemožno však zanedbať ani úspechy speváckeho Hurikán dua – Bob a jeho manželka Bó, ktoré často vystupovali na verejnosti i na Slovenku v novembri 1949 v sále domu kultúry v Rači, ale  i v zahraničí – v Berlíne a vo Viedni.

            Bob bol vlastne mimoriadne talentovaný pre všetko, výborne boxoval /box bol vtedy trampským športom aj v slovenských trampských osadách/, behal, závodne chodil. Počas vojny zorganizoval Partizánsku zimnú brigádu.

Po skončení vojny písal Bob ďalej, keď mu však knižne pričinením vtedajšieho režimu nič nevyšlo, začal pracovať ako drevorubač. Neskôr pracoval na stavbe Slapskej priehrady, čo opísal v rozsiahlom románe, avšak napokon rukopis spálil. 

            Po skončení výstavby Slapskej priehrady pracoval v Geologickom prieskume a potom až do dôchodku na elektrifikácii železničných tratí.

V roku 1962 Bob Hurikán náhle začal strácať zrak a chorľavieť….“ 

            Pri tejto Vlkovej návšteve, keď už bol Bob ťažko chorý, získal od neho zápis do osadnej kroniky trampskej osady YUKON a tiež pre svoju osadu pozvanie osláviť spoločne trampský Silvester a príchod Nového roku. 

Ako si na túto návštevu u Boba Hurikána spomína Annie ? No nechajme ju hovoriť a dajme jej slovo: 

"Končil sa rok a tak ako každé Vianoce, vrcholila nákupná horúčka. Vonku bol psí čas, vietor, sneh a dážď. Laco si vzal ráno peniaze, že si kúpi do toho nečasu nové topánky. Večer sa vrátil bez topánok. V ruke však držal dva lístky na vlak do Hvězdoníc. "Boty počkajú, ideme osláviť Silvestra na chatu k Bobovi Hurikánovi !".

Najprv som namietala a pripomenula mu, že mama to určite neschváli, ale povedal, že než sa vrátime tak jej hnev ochladne a potom to už nejako vydržíme. No a topánky si kúpim o týždeň neskôr.                                               

Po menšom nákupe sme večer  sadli do vlaku a s prestupovaním ráno v Prahe, sme asi o desiatej pred obedom vystúpili vo Hvězdoniciach. Po vystúpení z vlaku som bola prekvapená malou vlakovou staničkou a myslela som si že sme docestovali niekam úplne inam než sme chceli, ale Laco ma ubezpečil že sme vystúpili z vlaku správne. O tom ma presvedčil až veľký plagát visiaci na staničnej budove s uvítaním  a pozvaním na oslavu posledného dňa v roku nakreslený  v štýle divokého západu. Tak to vyzeralo aj po celej ceste až k chate, kde sa skvel veľký nápis:

 "SALOON U BOBA HURIKÁNA ".

Keďže Laco nebol u Boba prvý krát, zvítali sa s Bobom ako starí známi, ale myslím si, že aj mňa privítal rovnako srdečne, aj Bob a aj jeho žena Bó.

Tá chata bola prekrásna, tak ako všetko čo bolo v nej, či už to boli veci, alebo ľudia! Spolu s Bobom sme prešli celú chatu a pritom mi podrobne opísal od ktorého kamaráta, alebo z ktorého potlachu sú tie krásne veci čo sme tam videli. Sotva som si všimla, že to všetko, vec za vecou, vie naspamäť. Až keď som sa sklonila a so slovami:

"Bob, asi ti spadla koruna"

...a chcela ju zdvihnúť. Zistila som, že s jeho očami nie je niečo v poriadku. Koruna bola prilepená o podlahu a na môj údiv Bob povedal, že je to taká malá skúška priateľstva pre každého, kto vkročí do jeho chaty, pretože on je slepý a že som v nej obstála.

Ale to ešte nebol koniec prekvapení, ktoré nás tam čakali. Keďže sme mali za sebou dlhú cestu vlakom, poslali nás odpočívať. Zobudila nás streľba, praskot biča a dupot okovaných čižiem. Do manzardky sa vrútili kovboji s ostrohami na nohách, pištoľami v rukách /až neskôr som si tie rekvizity obzrela/  a veľkým krikom:

" ...kde sú tí lupiči koni !".

Bolo to také presvedčivé, že som od strachu vyvalila oči a až keď sa nad mojou reakciou ozval smiech, uľavilo sa mi, že je to iba žart a ocenila som snahu našich nových kamarátov, aby sme, keď budeme od Boba odchádzať zostal v nás najväčší pocit nevšednosti, čo určite posledný deň v roku dovoľuje.

Celý Silvester sa niesol v znamení priateľstva, boli sme všetci jedna veľká trampská rodina, ktorá nepoznala hranice medzi republikami. Spievali sme všetci  spoločne po český aj po slovenský a mali sme veľkú radosť z toho, že sme spolu. Sľúbili sme si, že určite sa ešte takto stretneme, ale sa nám to už nikdy nepodarilo.

Bob zomrel, /Bob zomrel 2.6.1965/.

Teraz iba s Bobovou dcérou sa občas stretneme a spolu spomíname na staré časy."

V roku 1963 si osadníci z YUKONU spolu s Kamzíkom z trampskej osady OHIO, obnovili chatu "Veľká basa" nad Granadou.

A vlastne ďalej nechajme znovu vo svojich spomienkach na tieto časy prehovoriť kamarátku Annie, tak ako to napísala do osadnej kroniky trampskej osady YUKON:                         

"Skôr, ako sme si v roku 1963 založili osadu YUKON, doviedol nás môj otec na Granadu /Kamzík s trampskej osady OHIO/ na starý flek a keďže sa nám tam páčilo, istý čas sme tam chodievali trampovať. V blízkosti Granady v tom čase stáli len dve staré a na polovicu rozpadnuté chatky - Malá a Veľká Basa. Rozhodli sme sa že Veľkú Basu skúsime opraviť, aby sme v zimných mesiacoch mohli chodievať do prírody. Pomáhal nám môj otec a Andy, obidvaja z osady OHIO, ďalej Kido z Račianskych kopaníc a Jožo Noga so svojou ženou Zuzkou z mladšej Račianskej osady UTAH. Darilo sa nám to celkom dobre a bez problémov. Všetci sme sa tešili, že Vianoce budeme  tráviť spolu s kamarátmi na chate. Ten týždeň pred Vianocami sme tam prvý krát spali a robili posledné úpravy. Vystavali sme ohnisko a namontovali lapač dymu, ktorý nám dal otec spraviť u kováča. Večer sme dali do okna sviečku, postavili sa dole na chodník a obdivovali svoju chatku. Všetci sme sa tešili na Vianoce, ktoré tam spoločne strávime a oslávime  dielo svojich rúk.

Deň pred štedrým večerom, keď prípravy na hory boli v plnom prúde, zazvonil telefón. Kamarát Pekelník nám oznámil že chatka bola zbúraná a že po nej zostala len kopa porezaného dreva a neporiadok v lese. V našich srdciach zostal len smútok a na Lesnej správe zase dlh za drevo, ktoré tam aj tak zostalo a ešte dlho potom".

/Neskoršie bolo zistené že chatku Veľká Basa zbúrali lesní robotníci a príkaz na jej zbúranie dostala vtedajšia Lesná správa Pezinok, od Verejnej bezpečnosti a potichu bolo povedané, preto že tieto veci sa mohli v tých časoch len šepkať od ucha - k uchu, že s príkazom od Štátnej bezpečnosti/.

 

Foto:GOLD RIVER   ...zrub "Veľká Basa" v roku 1963, pred zrubom Trsťo z trampskej osady GOLD RIVER...

V roku 1965 si osadníci z YUKONu spoločne s ďalšími trampmi, najmä Vlkovými bratmi  a osadnikmi GOLD RIVERU postavili zrub už ďalej od Bratislavy v severnejších malokarpatských lesoch na Záhorí v svahoch vrchu Volhoviska - teda iba takú polozrubovú zemlianku nad Košariskami.

 Po roku 1969 sa Košariská stali rekreačnou chatovou oblasťou a legálne drevené chaty, zruby, si tu budovali zo začiatku predovšetkým trampi s trampských osád RODRIGO, UNCAS, MANILA, NETOPIER, HAY RIVER a KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY. Toto prostredie ich zlákalo predovšetkým svojou krásnou okolitou prírodou a dostatočnou vzdialenosťou od okolitých obcí,

Ale nepredbiehajme dejové udalosti a vráťme sa opäť späť k trampom z osady YUKON.

Svoju polozemlianku si postavili teda v roku 1965 a to trochu povyše, ako neskoršie boli postavené a  dnes stoja chatky trampských osád GAME FARM, ktorí si svoj zrub tu postavili až v roku 1973  a v roku 1975 pribudol i ďalší zrub trampskej osady BOJOVÍ VLCI.

Až oveľa neskoršie po zániku polozemlianky "TORNÁDO"   tu na tomto mieste vzniká v roku 2003 nový camp a v tom roku sú položené aj základy trampského zrubu mladej osady ARKÁDIA.

 

Foto: Gusto T.O.Gros wentre   ...zrub, polozemlianku  " TORNÁDO"  postavili kamaráti z trampských osád YUKON, URAGÁN a GOLD RIVER v malokarpatskom masíve vrchu Volhoviska v roku 1965...

 

Ako si na tieto staršie časy  osady a stavbu zrubu s názvom "TORNÁDO" spomína kamarátka Annie:

„Keď všetci chlapci z osady YUKON odišli na vojenčinu, trampovala som s Jerrym s trampskej osady URAGÁN a osadou GOLD RIVER. Všetky tieto tri osady spájali nielen rodinné vzťahy /Vlk ,Jerry a Boco boli bratia/, ale hlavne krásne priateľstvo, ktoré trvá dodnes a aj napriek tomu  že nás dnes delí tisíce kilometrov.

 

Foto: večerník Tibor Michaľ   ...Vlk a Annie na potlachu trampských osád NETOPIER a RODRIGO v roku 1964, na Pasekách, pri súťaži v duo speve...

 

Až na niekoľko trampských odvážlivcov, ktorí v zime stanovali alebo sahaganovali na snehu, kľudne to tak môžem nazvať, lebo málokto vtedy vlastnil spací vak, sme v zimných mesiacoch chodievali na Košariská. Väčšinou na chatu Cementár, alebo na zruby ČSZTV - nazývané podľa vtedajšieho ich chatára “U Uhlára“

/pozn.: neskoršie „U Mamuta“ a teraz „U Fuga“ vždy podľa mena toho, kto bol ich prenajímateľom a dnes vlastníkom/.

Často sme sa tu túlali po lese a obdivovali tú krásnu prírodu, ktorá nám  tak učarovala, že sme sa rozhodli, vtedy ešte v naozajstnej krásnej divočine, postaviť znovu novú svoju chatku. Keď sme po mnohých rozhodnutiach konečne našli to správne miesto na chatku, vzali sme krompáče a lopaty a v sobotu ráno sme vyrazili z osadného campu osadu GOLD RIVER na Bajzdrici na Košariská. Po mnohé víkendy, vždy dva krát sme merali tú cestu z Bajzdrice /Vydrice/ na Košariská tam a nazad. Štyria chlapci a dve dievčatá, to aby sa mal kto starať o ich žalúdky, čo sme hravo zvládli.

Keďže sme sa nudili, tak sme chlapcov zabávali vtipmi a keď to snami už nemohli vydržať kvôli smiechu, prosili nás, nech necháme chvíľu ich uši   odpočinúť a navrhli nám aby sme sa išli aspoň na chvíľu opaľovať na neďalekú lúčku. Celom sme sa potešili, hlavne preto že si pospíme.     

Neviem, čo nás ako na povel naraz zobudilo, viem len, že bola tma ako vo vreci, sotva sme videli na seba. No a keď sme miesto pre chatku hľadali dôkladne , to preto aby nás tak ľahko nikto nenašiel a neobjavil, samé sme nevedeli nájsť cestu naspäť a ani na GOLD RIVER. Až niekedy nad ránom, keď už začalo svitať sa nám to podarilo. Dovtedy nepomohli ani všetky tie rady a metódy, ktoré nás kedysi otec naučil a ani všetky zápalky, čo sme už dávno vyškrtali. Unavené a špinavé sme konečne našli dajakú cestu. Asi pol hodinu potom, už za svetla nás objavili naši veľmi vystrašení kamaráti. Oni si však mysleli že sme sa urazili a odišli na GOLD RIVER a keď nás tam večer nenašli, tak až potom nás celú noc hľadali. Nikdy nám už potom nepovedali, že ich uši si chcú od nás odpočinúť.....   

Chlapcom z YUKONU, URAGÁNU a z GOLD RIVERU, v ktorých pre nás boli tí najlepší kamaráti pod slnkom, sa podarilo za krátky čas postaviť chatku, ktorej dali meno "Tornádo" , to podľa víchrice, ktorá sa prehnala týmto lesom a vyváľala a zničila les okolo zrubu.

Častým hosťom na Tornáde býval Pekelník z osady NETOPIER a Donald z vodáckej osady  HAY RIVER.

Neskoršie kamaráti Tršťo a Kvakin z osady GOLD RIVER opustili republiku a vycestovali do Austrálie a Jerry z URAGÁNU aj so svojím bratom Bocom odišli do Kanady."

Takto si po rokoch vo svojich spomienkach pripomenula zrub Tornádo Annie.

/poznámka: zrub bol navštevovaný trampmi, tí však skoro všetci emigrovali v roku 1968  po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy do Kanady a Austrálie a tí čo zostali do týchto pešo dosť vzdialených miest prestali chodievať, vrátili sa na svoj starý a pôvodný "Camp"35", či začali stanovať v  campoch, ktoré v bližších lesoch smerom k Rači. Zrub úplne spustol a v roku 1975 bol tento už polorozpadnutý zrub pri čistení lesa zbúraný trampmi z osady GAME FARM/. 

Ale opäť nepredbiehajme a vráťme sa späť do rokov skorších. V roku 1964 je osada YUKON iniciátorom a spolu s inými osadami zakladá ÚNIU TRAMPSKÝCH OSÁD BRATISLAVY, ktorá združovala sedem trampských osád.

 

Foto:Brnkajov album   ...malá časť kamarátov z rôznych trampských osád UTOB  na jarnom vandri v Račanských  lesoch na Mariatálskej ceste nazývanom "Pri obrázkoch" ...

OSADNÍCI YUKONU

 

Osadu YUKON prezentoval najmä jej šerif  s krátkou a známou trampskou prezývkou Vlk, kamarátom známy však aj pod dlhším pseudonymom s menom Jim Athabaska. 

Vlk - Jim Athabaska, už v začiatkoch po založení osady,  tiež ešte i v dnešnom období uverejňuje svoje vlastné básne, poviedky a trampské pesničky.

Vlk v období sedemdesiatych rokov navrhol a stojí spolu s inými kamarátmi pri vzniku  časopis Únie trampských osád z Bratislavy s názvom TRAMP /1964/.

Neskoršie v roku 1968 prispieval aj do posledných troch čísiel Spravodaja STOB, ktorý bol predchodcom časopisu Táborák.

Na vydávaní časopisu TÁBORÁK, aj  za spolupráce iných kamarátov sa  Vlk už podieľal značne výraznejšie, kde v neskorších číslach tvoril najmä  grafiku, písal vlastné články a mal podstatnú zásluhu na jeho dobrej úrovni.

V roku 1969, Vlk ako pracovník Slovenskej únie táborníkov, spolu s viacerými kamarátmi organizuje slovenské kolo súťaže Porta a Večer trampskej piesne, v roku 1970 ďalšie dva večery trampskej piesne a neskôr ešte tri ročníky trampskej autorskej súťaže Luna silva (1972-74).

V roku 1970 pripravil a vydal almanach Naším perom, obsahujúci trampskú poéziu a prózu.

Ďalej organizuje Tábornícke školy /neskôr inštruktorov turistiky/ v Slovenskom Raji, vo Veľkej Fatre a v Nízkych Tatrách. Podielá sa na organizovaní niekoľkých ročníkov Plavby mládeže po Hrone a a tiež iných táborníckých a turistických akcii celoslovenského významu. Na týchto, i keď niekedy "netrampských akciách" sa zúčastňovali v prevažnej väčšine  predovšetkým mladí trampi z celého Slovenska.

V roku 1969 Vlk mal veľkú zásluhu spoločne s Jastrabom a stal pri  zakladaní trampskej rubríky "Stopami táborníkov a trampov" neskoršie premenovanú s novým názvom "Pod modrou oblohou", ktorá však už vychádzala pod Jastrabovým vedením v denníku Slovenskej strany obrody -  Ľud. 

Vlk v roku 1971 v spolupráci s jeho Táborníckym klubom Vatra vydáva prvý zborník slovenských trampských piesní s názvom Piesne k ohňu.

Neskôr zozbieral do dvoch spevníkov najúspešnejšie piesne zo súťaží Luna silva, ktoré umiestnil do stredu zborníkov Za zdravím a poznaním, ktoré redigoval.

Napokon najcennejším trampským dokumentom z tohoto, avšak už neskoršieho  obdobia je hlavne to, že vydal súkromne aj miniatúrny obsahovo bohatý spevník svojich vlastných piesní, ktorý sa stal naozajstným šperkom jeho trampskej piesňovej tvorby.

 

...titulné obálky spevníkov slovenských trampských piesní, ktoré pripravil a vydal Vlk z osady YUKON v roku 1971 a 1997...

 

Vlk v týchto spevníkoch ktoré pripravil a vydal v rokoch 1971 a 1997 zverejnil nie len piesne trampských kamarátov, ale aj svoje vlastné trampské piesne.

Celkove Vlk zložil 15 trampských piesní. Zložil hudbu k piesni Hoj, kamaráti starí (slová napísal Jerry z osady URAGAN, 1968), text k piesni V mrazivých pustinách a aj väčšinu hudby, ktorú dopracoval s Brnkajom (1968), hudbu aj text piesní - Nedá sa zabudnúť (1968), Tulácky nepokoj (1968), Pieseň o šťastí (1969), Prosba (1969), Spomienka (1969), Zabudni! (1969), Návraty (1988), Nesklamať seba (1992) a Jesienka (1992, text Letí hviezda (na hudbu V dáli za horama,1975), text Čomu len žiť (na hudbu JohnyMcEvoya,1987), v roku 1975 hudbu Na výšinách (slová Ľudovít Štúr) a slovenský text Vlajky (1991). Z jeho piesní možno pri táborových ohňoch počuť najmä pieseň Hoj, kamaráti starí, Zabudni! a aj zopár ďalších.

Vlk vlastným nákladom a pre svojich kamarátov vydal knižku CESTA. 

Knižku zostavil zo svojich článkov, ktoré od konca šesťdesiatych rokov, do jej vydania uverejňoval v Ľude, v publikácii Naším perom, v Krásach Slovenska, v ostravskom Trampovi a v spravodajoch vysokohorskej turistiky ČSZTV.

V roku 2004 navrhol a s Evelínouj začal realizovať prvými piatimi tabuľkami symbolický trampský cintorín na Košariskách.

 

Foto: Pekelník

Foto: Billy   Foto: ...Billy v horách pod  Kančendžongou Sikkim - severovýchodná India

Rozprávanie o kamarátovi Billym Hawkesovi začneme  niekoľkými vetami o jeho postoji a vzťahu k prírode a tiež k trampingu. Billy sa sám vyznal z toho, že už od  útleho detstva  chodil v každú možnú chvíľu do prírody a Malé Karpaty majú v jeho srdci to najkrajšie miesto. Smelo aj my môžeme povedať že Billy pozná Malé Karpaty naozaj ako  málokto a prešiel  ich veľakrát krížom - krážom v lete aj zime .   Foto: Billy ..."Kocmunda" je stará horáreň, asi hodinu chôdze vzdialená od Rače, známa aj pod menom Biely kríž, s naozajstným  kamenným bielym krížom, z čias kráľovnej Márie Terézie. Tu Billy často začína svoje "návraty" do prírody zimným ranným malokarpatským bežkovaním...       Avšak okrem Malých Karpát  prechodil peši aj všetky pohoria Slovenska (okrem Slánskych vrchov), či už v lete alebo v zime a vždy pri svojich trampských výpravách spával pod širákom, alebo v stane.     Foto: Billy ...kamarát Billy pri zimnom prechode Veľkej Fatry, Ostredok 1592m.n.m ...       Foto:Billy ...fotografia z prechodu pohorím Rodna v Rumunsku v roku 2011...       Vtedy keď Európa zostala bez hraníc a  naraz bola bližšie, keď padol starý vazalský režim, po páde železnej opony, Billy Hawkes prechodil časť rakúskych a švajčiarskych Alp. Podarilo sa mu dokonca naplniť aj jeho dávny sen, vidieť Himaláje na vlastné oči. Absolvoval tam niekoľko prekrásnych náročných peších túr v Nepáli a Indii ,všetko bez podpory akejkoľvek cestovnej alebo trekovej agentúry.     Foto: Billy ...Billy pri svojej ceste údolím Tsarap River- Zanskar severozápadná India v roku 2012 ...       Foto: Billy ...a v sedle Goetcha pod Kančendžongou - Sikkim India...       Ďalší Billyho sen sa splnil tým, že sa v roku 2009 stretol s kamarátom zo svojej trampskej mladosti - Jerrym a spoznal aj jeho manželku Madlu v Britskej Columbii, v čarovnom prostredí a divočine na riečke Bush River. Tam sa stretol aj s viacerými kanadskými českými trampmi, ktorých ešte možno považovať za ozajstných trampov. Žiaľ, ich deti už vzťah k trampingu postupne strácajú.     Foto: Billy ...splnený Billiho trampský sen z mladosti, fotografia z Kanady Kinbasket Lake - Kanada,  z ciest v roku 2009... Kinbasket Lake - Kanada       Foto:Billy ...a jazero s názvom Kinbasket Lake, cestou do naozajstnej divočiny na Bush River ...       Foto:Billy   ...výstroj potrebný na pobyt v naozajstnej kanadskej divočine...       Foto:Billy   ... Kanada 2009, v údolí rieky Bush River, camp a  miesto, kde sa konali dva svetové potlachy trampov v rokoch 1998 a 2011...       Foto:Billy   ...Billy sa na Bush River vypravil spolu so svojím "kanadským" kamarátom a osadníkom YUKONU, kamarátom z trampskej mladosti Jerrym...       Foto:Billy ...stretnutie s českými a slovenskými trampmi na campe Bush River - Kanada...     Ako často Billy vravieval, nikdy neobľuboval tzv. klasické trampovanie vo vtedajších predstavách niektorých trampov svojej doby, v podobe celoživotného chodenia na jedno miesto a vozenie sa autami po  trampských lokalitách, čo bolo často spojené s nadmerným popíjaním - to vždy odsudzoval, to bola vec ktorá nikdy, či  rozhodne neuspokojovala jeho trampské potreby. Porovnával to tiež s tým že je to rovnaké, ako chodiť na jednu chatu alebo chalupu po celý život a nič viac nepoznať a nevidieť. Napokon nikdy ani nikomu nič nevyčítal a vlastne ani  nič nemal proti tým, ktorým to k ich trampským cestám stačí a sú i tak spokojní. Billyho trampské cestovateľské aktivity zostali a vždy boli pozoruhodné a radi by sme sa trebárs na stránkach TRAMP NETu vrátili trebárs i vo viacerých článkoch k jeho cestám po šírom svete.

Foto: Pekelník

Brnkaj - Jack King mal blízky vzťah k trampským piesňam a muzike od samého začiatku svojej trampskej mladosti a tak utŕžil od kamarátov aj svoju trampskú prezývku Brnkaj.  S gitarou hádam chodil aj spávať a už v roku 1963 sa pochválil so zoznamom trampských piesní, ktorých bola rovná stovka, tie všetky ovládal a vedel ich slová, zahrať ich na gitare i zaspievať.

V roku 1968 zložili Vlk a Brnkaj pieseň "V mrazivých pustinách" (Blizzard Severu). S melódiou i slovami prišiel Vlk za Brnkajom a ten pomohol v doplnení prechodového akordu a drobných nuansách melódie. Brnkaj zložil sám v neskorších rokoch piesne "Po prérii" a "Ide kovboj na koni".

Najviac sme však u Brnkaja obľubovali a aj oblubujeme to, že žiadny trampský oheň, kde bol prítomný sa nezaobišiel bez jeho trampských piesní a zvuku jeho gitary a naviac to, že do dnešných dní je vlastne nezveličene povedané hudobnou trampskou encyklopédiou tých najstarších, ale i nových trampských piesní. Mnohé staré dnes už neznáme piesne nahral a sprístupnil takto mladším kamarátom. Všetky tieto piesne sú prístupné trampom na DVD ktoré zostavil Pekelník s názvom Archív trampských piesní.

V roku 1971 Brnkaj - Jack King s manželkou Gitkou začali na pozvanie svojich dobrých a dávnych kamarátov, už zo školských lavíc, navštevovať trampskú osadu GRANADA až nakoniec tam zapustili svoje nové trampské korene. Brnkaj sa stáva v roku 1971 okamžite členom tejto osady, kde je do dnešných dní. Brnkaj - Jack King však s osadou YUKON  nestratil kontakty.

---

---

 

Foto: Pekelník

Foto:TPHB   ... Jerryk a Madla v údolí rieky Bush River. Je to camp a  miesto, kde sa konali dva svetové potlachy trampov v rokoch 1998 a 2011. Je treba však pripomenúť a povedať to že Jerryk  s Madlou sa priamo podieľali na organizovaní a príprave týchto potlachov...

V Kanade sa  Jerryk usadil v Alberte, v meste Calgary, kde   spolu so svojimi trampskými kamarátmi si založili trampskú osadu s názvom TPHB.

---

---

 

Rok 1983 v osade YUKON

20. výročie založenia osady

Foto: Pekelník   ...zakladajúci členovia trampskej osady YUKON kamaráti Jack King - Brnkaj, Billy Hawkes, Annie a Jim Athabaska - Vlk, práve  spomínajú na dvadsať osady...

Foto: Pekelník   ...kamaráti z osady YUKON v roku 1983, so svojím dorastom, druhou generáciou na „Campe 35“ - na stretnutí pri príležitosti 20. výročia svojej osady...

Foto: Pekelník   ...a večer, keď na letnej  nočnej oblohe jemne na modro blikotali hviezdy, z lesa zavanul chladnejší svieži vánok, v žiari ohňa bolo celkom príjemne a zas zneli staré i nové trampské piesne v podaní kamarátov z osady i  s nimi spriatelených trampských osád ZLATÁ LÍŠKA, GRANADA, HAY RIVER, KASKAVELA a ďalších...

Foto: Pekelník   ... a ešte jeden záber od večerného slávnostného ohňa ...

Foto: Pekelník   ...osadník Yukonu, kamarát Billy so svojou rodinkou...

Foto: Pekelník   ... tí starší sa cítili pri ohni rovnako dobre, ako mladší. Na gitare hrá kamarát Tomeček a vľavo je kamarátka Čočka z trampskej osady OHIO...

Foto: Pekelník   ...v prostriedku s gitarou je kamarát Kamzík s trampskej osady OHIO...

 

V roku 1983 zaznamenávame aj vznik mladšej trampskej osady YUKON, viažucej sa priamo na pôvodnú materskú osadu YUKON, založenú v roku 1963.

Táto mladšia vznikla 13.8.1983, v deň keď staršia osada YUKON slávila svoje dvadsiate výročie svojho trvania a práve v ten deň sa rozhodli synovia starších členov osady YUKON a ich kamaráti založiť osadu rovnakého mena. Obidve osady YUKON. A tak mladšia i staršia osada YUKON majú rovnaké domovenky a aj vlajku. Iba vlajka sa líši červeným lemovaním  /staršia osada má zelené a mladšia červené lemovanie na vlajke/.

Šerifom mladšej osady sa stal Moman a zakladajúcimi členmi boli Dupo, Manto, Šišo, Lulan, Sedlák. 

V roku 1987 vstúpil do osady  Nando. 

Svoj Camp zdedili a spoločne sa s ním delia zo starou osade YUKON - Camp 35. Na Campe 35 si postavili v roku 1984 malý zrub - skôr by sa dalo povedať zrubový stan, ktorý bol však zrušený 4.11.1988. Mladšia osada  chodí na svoje vandre do Malých Karpát, najmä do okolia Pasiek a Granady.

 

Foto: kronika osady YUKON   ...Camp 35 sa stal aj osadným campom mladšej trampskej osady YUKON. Na "Campe 35" si postavili v roku 1984 aj malý zrub - skôr by sa dalo povedať zrubový stan, ktorý na tomto mieste vydržal do roku 1988...

---

Rok 1988 v osade YUKON

25. výročie založenia osady

ROK 1993 v osade YUKON

30. výročie založenia osady

Foto: Pekelník   ...najstarší a najmladší...

Foto: Pekelník   ...a Vlk  s horiacou fakľou práve chce zapáliť náš slávnostný oheň pri príležitosti 30.výročia založenia osady...

Foto: Pekelník   ...a tak už nič nebráni tomu aby sme oheň zapálili...

Foto: Pekelník   ...potom sa už malokarpatským "yukonským" lesom niesla melódia všetkým trampom dobre známej piesne "Vlajka"...

Foto: Pekelník   ...a tak i tento večer pre tých, ktorí boli pozvaní a prijali pozvanie osady YUKON zostane určite dlho v ich pamäti...

ROK 1997 a významné jubileum

v osade YUKON

Foto: Pekelník   Aňa - Annie ŽIVOTNÉ JUBILEUM A NAŠA GRATULÁCIA:

ROK 1998 v osade YUKON

35. výročie založenia osady

Foto: Pekelník   ...kamaráti a kamarátky z trampskej osady YUKON v roku 2003...

Foto: Pekelník   ...rodinná fotografia osadníkov z YUKONU...

Foto: Pekelník   ...no moment, moment, ešte s nimi chcú byť odfotené aj vnúčatá. Tak teda najstarší a najmladší, spoločne, z trampskej osady YUKON v roku 2003...

Foto: Pekelník   ...a už horí..., slávnostné zapálenie výročného ohňa osady YUKON...

NÁVRATY 16.4.2004 Veľká radosť na YUKONE Ani s odstupom času nemožno nájsť slová radosti zo stretnutia trampskej osady YUKON s kamarátmi Bocom /T.O.GOLD RIVER/ a Jerrym /T.O.YUKON/. Mali  si toľko toho čo povedať, no nakoniec však zostal iba pocit, že to bolo veľmi málo a že by tu museli byť aspoň rok, aby bolo vypovedané všetko... Sľúbili že o rok prídu zase! /zápis v osadnej kronike/     Foto:Vlk   ...návraty, doma u Annie...       Foto:Vlk   ...návraty, doma u Billiho...       Foto:Vlk   ...návraty, u Pekelníka na chate ...       Foto:Vlk   ...návraty, Jerryk a Boco pri zrube ZALESÁK spolu s kamarátmi z trampských osád YUKON /Ivanka pri Dunaji/ a HAY RIVER ...       Foto:Vlk   ...návraty, no áno, zrub ZÁLESÁK /r. 2004/ stále ešte stojí a Jerrymu zostala nejedna pekná spomienka na krásne chvíle prežité tu pri plápolajúcom ohni v krbe a pri gitare. To bolo však  pred tým než odišiel do Kanady. Len v svojich návratoch s kamarátom Tedom sa tu už nestretne a tak mu aspoň zapálil kahanček na Košarišskom symbolickom cintoríne...       Foto:Pekelník   ...návraty, posedenie na zrube trampskej osady GRANADA...       Foto:Pekelník   ...návraty, symbolické letné zapálenie ohňa v krbe na zrube trampskej osady GRANADA. Zapaľuje Jerryk...       Foto:Pekelník   ...návraty, Jerryk a Annie  pri zrube trampskej osady GRANADA ...       NÁVRATY 18.6.2005 Prišiel Jerryk s Madlou a ich dcéra s kamarátom. Veľa sme si ich neužili, lebo Madla je z Čiech a tak pendlovali stále medzi Čechmi a Slovenskom. Ale stretli sme sa na 35 - ke, spolu s nami Pekelník, Donald, Tomečková dcéra Jiřinka s rodinou, Máňa, Aša a samozrejme naše deti. Bolo fajn, varili sme guláš, spievali, spomínali... No a vraj prídu zas, až budú v penzii! /zápis v osadnej kronike/   Foto:Pekelník   ...návraty, Jerryk opäť medzi svojimi na Campe 35...

Foto: Pekelník   Vlk, Brnkaj a Billy v ich pamätnom roku 2006, keď sa stali čerství šesťdesiatnici. Tak a už majú šesťdesiat, nie 17, ako keď  zakladali osadu YUKON. Myslíte si že i iné priateľstva trvajú takéto dlhé roky? Možno áno, ale im to do tej šesťdesiatky naozaj vydržalo...

Foto: Vlk   Za vrchstolom oslávencov, pri oslave svojho životného jubilea sú oslávenci, kamaráti Donald z trampskej osady HAY RIVER, Jim Athabaska - Vlk a Jack King - Brnkaj.  Veselosť a trampské piesne ktoré mali od mladosti radi, im samozrejme nikto nezoberie, takto sme ich poznali za  ich trampovania v osade YUKON, či GRANADA, či HAY RIVER a takýchto by sme ich chceli poznať aj v ďalších ich rokoch života a to nie len trampského...

Foto: Pekelník   JIM ATHABASKA - VLK ŽIVOTNÉ  JUBILEUM A NAŠA GRATULÁCIA:

Foto: Pekelník   Aňa - Annie ŽIVOTNÉ JUBILEUM A NAŠA GRATULÁCIA:

Foto: Billy   ...osada YUKON v plnej zostave v posledný a prvý deň roku. Bola to krásna rozlúčka so starým rokom. Nový rok 2012 privítali so želaním, aby bol lepší ako predošlý, v pohode a so zdravím, tak, aby sa všetci zas o rok stretli a možno aj s Jerrym, Madlou a Bocom...

Foto: Vlk   ... Vlk, Annie a Billy, pred stanom starým toľko rokov čo ich osada. Ten zostal nostalgickou, avšak peknou spomienkou trvania a založenia osady...

Foto: Vlk   ...stretli sa poobede a potom prežili krásny večer pri studených kameňoch ohniska. Ale letný zákaz kladenia ohňa ich nepoškodil, napokon tak trochu symbolický v kamennom ohnisku horel kahanček a vlastne hriali ich mnohé spomienky, pesničky pri gitare a aj račiansky vinný mok ...

Foto: Vlk   ...šerif chcel ukončiť činnosť osady, ale tak neurobil /aj bez prehovárania/ a spoločne sa dohodli, že život osady pokračuje ďalej. Zaviazali sa, že o rok sa znovu stretnú na tomto ich osadnom campe. /zápis a Vlkove fotografie z posledného stretnutia sú  z kroniky osady YUKON/

Pozdrav Jerryka z osady YUKON a kamarátky Madly z letných potuliek 2016 a veľkého vandru Yukonom aj Aljaškou

Text Pekelník a kamaráti z trampskej osady YUKON

kronika trampskej osady YUKON

Fotografie Pekelník,

kronika trampskej osady YUKON

a fotoalbumy osadníkov YUKONU - Annie, Billa, Brnkaja a Vlka

Gusto - trampská osada GROS WENTRE

Grafika Pekelník a Trampský archív - TRAMP NET

© Pekelník a ďalší autori textu a fotografií.

Pieseň v pozadí stránky s názvom "Návraty"

spieva a hrá Vlk z trampskej osady YUKON 

Text a hudba:  Vlk z trampskej osady YUKON v roku1988

Pieseň bola zložená pri príležitosti 25. výročia založenia

trampskej osady YUKON a venovaná spoluosadníkom,

kamarátom z osady YUKON