|
 |
|
|
|
Trampská osada
ZÁLESÁK
Bratislava 1940
|
|
|
|
V poradí
druha bratislavská trampská osada s s rovnakým menom ZÁLESÁK
bola založená v júli 1940 v Bratislave a založili ju
kamaráti pôvodom zo študentskej OSADY VESELÉHO MLADÍ.
Deväť kamarátov z tejto osady sa odčlenilo a zdôvodňovali to
tým, že v trampovaní hľadali čosi viac, ako len študentskú
recesiu.
V partii ktorá zakladala novú osadu ZÁLESÁK boli Brčko, Bulgar,
Cyril, Johny, Picke, Roháč, Starec, Tom, Oto a Pištoľník,
prezývaný tiež aj Páratko. Po založení osady sa stal Páratko
- Pištoľník aj jej šerifom.
V lete hneď po založení osady sa ZÁLESÁCI
utáborili za Dúbravkou. Tu v Dúbravke sa zoznámili s ďalšími osadami a
zblížili sa najmä s partiou, tiež omladenou z pôvodnej osady PŮLNOĆNÍ MĚSÍC a ich kamarátmi. Boli to Kukina, Vajco,
Pubo, Tou, Malé Vajco, bratia Badákovci a
niekoľkí ďalší. Partie sa spojili, všetci sa síce za členov osady
nerátali, ale chodievali spolu asi rok von do prírody. Neskoršie zásluhou kamaráta Toua si našli nové
táborisko nad Mariankou, neďaleko Savanskej lúky, ale chodievali
i na Granadu, za
Borinku na Medené Hámre, kde ich Pubo zaviedol ešte
keď chodili spolu do tamojších jaskýň.
Na
jeseň v roku 1941, presnejšie 7 novembra, začala si osada
vydávať svoj časopis. ZÁLESÁCI ho nazvali „Řev čundrákú“ inšpirovaní jedným
z populárnych románov Radu a Žáka a jeho redaktorom sa stal Brčko.
Časom starší
kamaráti, ktorí osadu opustili začali chodiť von ako voľná
partia, prípadne sa pridávali k iným partiám starších
trampov a to najmä k partii Hawkinsovej. Tou a
Kukina opäť vystupovali pod pôvodným názvom PŮLNOĆNÍ
MĚSÍC, Picke odišiel k MLADÝM TULÁKOM. Tonda a Štych odišli do osady DAKOTA. Študenti, ktorí osadu
zakladali, chodili von spočiatku ako STRATENKÁRI, neskôr sa
spojili s osadami POLÁRKA a CANADA.
Osirelí Brčko, Mike a Hela sa však nevzdávali plánov
zo ZÁLESÁKA urobiť dobrú osadu. Za jeden z rozhodujúcich
krokov k tomuto cieľu považovali vstup Tedda Yukona do ich
osady v
roku 1942.
Usilovali sa „ohníčkáriť“ . To slovo si prečítali v
Hurikánových dejinách. Znamenalo to stanovať sobotu, čo
sobotu a za každého počasia.
Až prehnane začali dbať o svoju výstroj a úplnosť a
správnosť svojho zálesáckeho vybavenia. Nechodievali už len
na jeden svoj flek, ale snažili sa mať viacero táborísk.
Svoj stály flek si našli dokonca bližšie k Bratislave, i keď
dosť ďaleko od rušnej „civilizácie“. Toto nové miesto bolo
na hornom toku Bieleho potoka, neďaleko od Kocmundovej horárne
na Bielom kríži. ZÁLESÁCI si na tomto mieste postavili
podsadu, urobili lavičky a napokon aj malý totem. Táborisko
nazvali campom Splnenej nádeje. Tento tábor predsa však
jednu chybu len mal. Len čo ZÁLESÁKOV objavil horár grófa
Károlyho, neľutoval nedeľu - čo nedeľu vyšliapať z Medených
hámrov a z fleku ich vyhnať.
Zálesáckemu štýlu trampovania to však neveľmi vadilo. V
sobotu na svojom campe pokojne prenocovali a v nedeľu ráno
ich nepohostinný horár zavše našiel už pobalených a
pripravených na ďalšiu cestu. Lebo takmer vždy sa vydávali
niekam ďalej objavovať „nové neznáme kraje“.
|
 |
Kamaráti
Brčko a Tedd
v svojich trampských začiatkoch...
|
|
|
|
|
V roku 1943 sa
rady osady mierne rozšírili. S osadou začali chodievať aj
traja Brčkoví spolužiaci, bývalý skaut Šeďák,
Greedy a Brácha. Tedd znovu priviedol
do osady Kukinu. Nebola síce jeho dievčaťom, ale
keď jej Toua zatkli /pre protifašistickú činnosť/
chodievala striedavo na UTAH a so ZÁLESÁKMI.
Začiatkom
roku 1944 sa členom osady stal aj kamarát Redy, dovtedy (a
neskoršie znovu) člen UTAHU.
Tesne po vojne sa k osade pridal aj Tom
zo ZLATEJ HVIEZDY a Čuky a squaws Peggy a
Manci.
Pri svojich cestách za novým
neznámym Brčko objavil a Tedd pomenoval
dovtedy neznámy krásny kút, ako stvorený pre táborenie
„Švédsky park“. Toto slávne táborisko vo Švédskom parku
nebolo len ich táboriskom. Používali ho spoločne s
Indošom z osady DAKOTA a neskôr aj s ďalšími kamarátmi.
V roku 1948 tu privítali medzi sebou aj Boba
Hurikána.
Na Dunaji mali osadníci zo ZÁLESÁKA tiež niekoľko flekov.
Časť z nich používali spoločne s partiou Johna Hawkinsa a
neskôr Puba. Svoj vlastný camp mali pod ostrovom
Kormorán, na jednom z ostrovov, pri brehu Kalinkovského
ramena.
Tedd Yukon
si v roku 1949 - 1950 postavil pôvodne so spoluosadníkmi so
ZÁLESÁKA, spolu s Jukim a Megom z RED RIVERU a
ďalšími kamarátmi chatu pod Volhoviskom a nazval ju menom
ZÁLESÁK.
V päťdesiatych rokoch členovia osady chodili spolu už len
naozaj zriedkavo a osada ako taká sa dostávala do zabudnutia. Redo odišiel späť do osady UTAH,
kde sa stal šerifom. Brčko prestal chodiť na vandre úplne a
na chatku ZÁLESÁK a svoju osadu zabudol úplne. Tom, Tedd a Čuky chodievali do prírody väčšinou
sami, alebo striedavo s rozličnými voľnými partiami a tak
Tedd zostal sám.
|
|
|
Zrub trampskej osady
ZÁLESÁK
|
|
|
|
|
Návšteva Boba Hurikána a kamarátov z pražského
ZELENÉHO KRUHU
v Malých Karpatoch, na trampskej osade
ZÁLESÁK.
|
|
|
|
 |
|
ZÁLESÁK
dňa 14.8.1955.
Autor fotografie
Kekso z osady UNCAS
Na fotografii z ľavej strany hore:
Jokši - tiež Jokes - Jozef Červeň a Pepo - Jozef Berný z
trampskej osady FLORIDA, Bó - Peterková z trampskej
osady HURIKÁN, Bob - Jozef Chovanec z trampskej
osady FLORIDA, Pizgloš
-
Jozef Koch
z trampskej osady LA PLATA, Tom z trampskej osady ZÁLESÁK,
Bob Hurikán - Josef Peterka z trampskej osady HURIKÁN.
Stredný rad zľava:
Anděla Koukalová zo ZELENÉHO KRUHU, Peter Peterka - syn
Boba Hurikána, Jana Peterková - dcéra Boba Hurikána.
Dolný rad zľava:
Johny Blonďák - Karol Gregor z trampskej osady UNCAS, Ted Yukon
-
Július
Wolfshendl
z trampskej osady ZÁLESÁK, Jucky - Gustav Jurkech z
trampskej osady MANILA a RED RIVER, Čuky z trampskej osady
ZÁLESÁK, Tony Kukal zo ZELENÉHO KRUHU, Mego - Tibor
Horváth z trampskej osady RED RIVER, Mariena Jurkechová.
Chýba tu všakosadník
Brčko, ktorý sa z osady vytratil.
|
|
|
|
Teda Yukona
však romantika „Zálesáka“ ťahala niekde inam, za jeho
vysnívanou Kanadou a volanie diaľav ho stále nechcelo
opustiť.
Po prvý krát sa o to pokúsil hneď po vojne, keď sa zamestnal
ako skladový robotník na americkej vojenskej základni v
Nemecku... Do USA sa však vrátili len vojaci. Žiaľ Tedda
nevzali a musel sa vrátiť.
Nuž skúsil to ešte ráz.
Na svoj útek si však vybral nie celkom vhodný čas. Hranice
už boli veľmi prísne strážené. A ani zvolený spôsob na útek
nezaručoval úspech.
Ale Tedd to riskol. Našiel si za spoločníka šoféra,
ktorý pre Pozemné stavby vozil z Devínskej Novej Vsi štrk..
Mal teda povolenie pre vstup do hraničného pásma.
Strážcovia hraníc jeho vozidlo poznali a bola tu nádej, že
nebudú kontrolovať ani doklady vymenenému závozníkovi. To
všetko ešte vyšlo. Nik im nevenoval pozornosť, ani keď
prišli k rieke a naložili časť štrku. Ten mal zadržať
prípadné guľky pri prechode cez rieku.
Ťažké auto však uprostred Moravy uviazlo. Utečencom nič
nezostávalo, len sa pokúsiť zvyšok rieky preplávať. Ozvala
sa streľba. Tedda pohraničníci zasiahli, s krvácajúcou nohou
prevliekli blatistou riekou na našu stranu a potom ho takmer
celú noc prevážali po bratislavských
nemocniciach, kým nenašli izbu s miestom pre jedného, kde by
ho mohli strážiť. Chirurgický zákrok prišiel preto veľmi
neskoro.
Noha musela preč, až od bedrového zhybu. Že navyše
priložil nemálo aj súd, o tom vari už škoda hovoriť.

V šesťdesiatych rokoch si Tedd dôkladne obnovuje
svoju chatu pod Volhoviskom. Chodieval tam sám, na motorovej
invalidnej trojkolke. Pri obnove chatky sa mu ponúkli a výdatne pomáhali kamaráti Apač,
Oto - Mike, Šoc a Bleška z osady DESPERADO,
tí však po vpáde Rusov odišli po roku 1969 za hranice do
Kanady.
Keď Teddovi navyše ktosi ukradol invalidnú trojkolku, ktorú
nechával dolu pri potoku, na chatu už nechodieval tak
často.

|
 |
|
...fotografia,
ktorú spolu s ďalšími poslal kamarát Mike z Kanady, je z
roku 1961, keď rozobrali celú starú pôvodnú chatu, z
ktorej vlastne zostali len steny a začali ju stavať
na novo...
|
|
|
|
|
 |
|
V
poradí druhý
Silvester na obnovenej chate v roku 1965.
Zľava: Bikini, Šperhak, Mego, Mike a Tedd...
|
|
|
|
|
 |
|
Silvester 1966
na chate Zálesák. Zľava: Oľga, Sonja, Tedd, Šperhák, Mike,
... .
/Ráno prišiel Bikini, Mego, Greenhorn, Bleška, ktorí
sahaganovali na Švédskom parku./
|
|
|
|
|
 |
|
Totem osady
ZÁLESÁK v interiéri zrubu...
|
|
|
|
|
 |
|
Krb v zrube trampskej
osady ZÁLESÁK...
|
|
|
|
Teddo aj po zranení bolo možné stretávať aj na
Dunaji a tam táboriť v oblasti ostrova Kormoránov. Vody
ramien brázdil sám na kanoi s prívesným motorom. Loď mal
uloženú pri zimnom prístave a odtiaľ ju vždy sám dopravil
na upravenej trojkolke na vodu, upevnil motor a naložil
zásoby. Obdivuhodný výkon na invalida.
Teddov byt v
Bratislave na Baštovej ulici bol tiež takou malou trampskou
oázou, už tým ako si ho upravil a tiež tým že sa tam
stretávalo viacero bratislavských trampov, ktorí k nemu
chodili na „potlach“ / t.j. potlachať si , povyprávať sa /.
Mnohí mu aj pomáhali organizovať trpenú fotografickú
„živnosť“, ktorou sa živil.
Teddo si
dopisoval s kamarátmi, ktorí emigrovali a v každom liste
pripojil politické narážky a hodnotenie vtedajšej situácie.
Asi veril v ústavou zaručené listové tajomstvo. V roku 1976
ho zatkli pre urážky zriadenia a hlavy štátu. Vyšetrovali aj
takmer všetkých trampov, ktorí ho predtým navštevovali.
Teddo
sa začal vytrvalo obracať na
všetky úrady so žiadosťou o vysťahovanie a hoci sa to zdalo
nemožné, k údivu toto povolenie dostal, ale s podmienkou že
musí mať vízum do krajiny, kde sa chce vysťahovať a písomné
pozvanie známych, ktorí sa zaviažu že sa budú o neho starať.
Ani jedno, ani druhé však nedostával.
Teddo
nešťastnou náhodou na sklonku roku 1981 zomrel. Usmrtilo ho
pravdepodobne zlé spaľovanie plynového krbu, ktorý mal v byte.
Čias, keď by bol mohol konečne odísť do vysnívanej Kanady,
sa teda nedožil.
|
 |
|
...rozlúčiť
sa s Teddom prišli všetci najvernejší kamaráti
na bratislavský Martinský cintorín...
|
|
|
|
|
 |
|
...pamätná
tabulka Teddovi na symbolickom cintoríne v
doline pod malokarpatským Volhoviskom...
|
|
|
|
|
 |
|
Totem, ktorý
postavili Teddovi pre spomienku kamaráti z trampskej osady
ZÁLESÁK |
|
|
|
Až neskoršie na chatu ZÁLESÁK, ešte za čias Teddovho života pribudli
noví kamaráti, Belina a Bill, ktorí však neboli a nestali sa
členmi osady ZÁLESÁK.
Po Teddovej predčasnej smrti, na chatu pod Volhoviskom v
tomto období chodieval v letných mesiacoch hlavne Tom
Tom Zálesák, Bill a Belina. Občas
tiež avšak len tak raz do roka a rekreačne Teddov synovec. V zime bývala chata
vzhľadom k vysokému veku jej osadenstva a ťažkej
dostupnosti úplne opustená.
|
|
|
Chatka Zálesák v zime v roku 2003
foto
Pekelník |
|
|
|
Je
síce pravdou to, že k osade ZÁLESÁK sa po dlhej dobe v roku
1989 opäť prihlásil kamarát Brčko,
ktorý sa vytratil z osady
ZÁLESÁK niekedy krátko po roku 1950 a na
trampských chodníkoch sa tu opäť objavil až po "nežnej
revolúcii" .
Je
tiež pravdou že Brčko v tomto svojom druhom životnom
trampskom období sa začal výrazne zapájať do činností
trampského hnutia.
Na svoju starú osadu a starý zrub ZÁLESÁK sa však už nikdy nevrátil a svojú trampskú
činnosť viac - menej presunul z prírody do mesta a tiež na
svoju samotársku malú chatku v rekreačnej turistickej
oblasti pri Smoleniciach a občas i na turistické plavby po
riekach so svojimi priateľmi novinármi. Z tohoto jeho
druhého trampského
obdobia je známy aj svojou mestskou angažovanosťou v bratislavskom
TRAMP CLUBe.
Aj preto, že jeho činnosť sa faktický v osade ZÁLESÁK
skončila niekedy po roku 1950, sa jeho trampskou činnosťou
nebudeme na stránke o osade ZÁLESÁK zaoberať a viac sa tak
dočítate na stránkach z histórie TRAMP CLUBu
BRATISLAVA založenom v roku 1989.
Brčkovi však zostalo cťou, že i napriek tomu na svoju
staručkú osadu nikdy nezabudol, jej vlajku vždy hrdo
vyvesil na potlachový stĺp vlajkoslávy viacerých
potlachov, ktorých sa ako v poradí druhý šerif
bratislavského TRAMP KLUBU zúčastňoval.
Avšak toto všetko už prebolel čas.
Aj kamarát Brčko sa dňa 9.4.2014 vydal ako úplne posledný
pôvodný starý ZÁLESÁK na svojú trampskú cestu zálesáckym
chodníkom, tým z ktorého už niet návratu.
(Najstaršiu históriu
trampskej osady
ZÁLESÁK podľa rozprávania osadníkov Tedda, Reda, Toma a Brčka
zo ZÁLESÁKu napísal Pekelník v roku 1970 a doplnil v
roku 2014. Na tejto stránke TRAMP NETu je
história osady skrátená, jej plné znenie možno nájsť v
Pekelníkovej KRONIKE TRAMPSKÝCH OSÁD).
|
|
|
|
|
|
|
|

Svoje spomienky na chvíle prežité na Zálesáku nám z ďalekej
Kanady napísal aj kamarát Otto - Mike Klondike
:
„Na chatu ja mam len tie najlepšie spomienky, hoci nás tam
vždy čakala len drina a ťažká práca. Všetko sme museli
nosiť na ramenách a každý klinec a každú pologulatinku.
Tedd, niekedy vyšiel až na chatu ale to sa stalo len
veľmi málo a to muselo byť leto a všetko suché. V tých
časoch keď sme chatku znovu stavali sme nemali možnosť
lepšie spoznať okolie, lebo keď bola chvíľka volného času
tak sme odpočívali. Keď chatka bola už dokončená dva roky
som tam chodil a potom sa to pre nás stalo všetko
históriou. Po prvý krát som tam bol začiatkom roku 1960 a
vtedy sme sa dohodli, že Teddovi pomôžeme chatu prestavať,
ako celá osada DESPERADO a tak sme sa do toho pustili.
No, nie vždy všetko išlo hladko.
Boli sme Šoc, Bleška, Pepo, Greenhorn a ja. Tedd
mal všetko dobre premyslene a plán bol na mieste. V lete
v roku 1960 sme tam boli ja a Šoc asi štyri dni a
dali sme všetko dole, aj celu strechu a ostali len hole
steny bez dverí. Víkend potom sme všetci prišli a začali
stavať od znova a trvalo to možno štyri roky než sme všetko
dokončili.
|
 |
|
Zo
stavby krbového komína. Za komínom sa usmieva Tedd a
maltu mieša Mike, ako hovorí:
"...štrk a cement sme
nosili na chrbtoch. Son of a gun. Ale boli sme mladí a
plný elánu a tak nám to bolo hračkou...."
|
|
|
|
Medzi tým už sme ostali len traja, ale ako osada sme sa držali
spolu a sleziny sme mávali každý mesiac. Pre mňa to boli roky
ktoré zostali hlboko v srdci a romantika ktorú som tam prežil
mňa sprevádza celým životom. Spomienky zahrejú. Som rad, že
chata sa tak dlho drží. Je v nej
kus histórie bratislavského trampingu a veľa kamarátov trampov
tam už spalo a chatu navštívilo.... Škoda , že Tedd tak skoro
odišiel a nedožil sa terajších čias. To bol jeho sen a vždy
veril, že starý systém dlho vydržať nemôže...."
|
|
|
|
|
|
|
|


Pieseň v
pozadí stránky "KEĎ TÁBORÁKU DYM..." spieva a hrá
trampská osada UTAH z Bratislavy v roku 1970 /autor
piesne je nám neznámy, pomôžte nám autora vypátrať/.

|
|
|
|
|
|
|
|
 |
© TRAMP NET Pekelník |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|