HIKING.SK
- Cancák
ExtraCancák
Boro Tomis
30.12.10
Včera uklízel jsem ve skříni
a když jsem chomáč prachu ze dna zvedal,
tak znenadáni našel jsem
ten starý sešit co jsem dlouho hledal,
měl desky s kúže králičí
a místy už se do něj moly dali,
však slabou vúni jehličí
tu ani moly z něj už nevyhnali.
Nebolo
kedysi trampskej osady, ktorá by si nepísala cancák,
čiže denník svojej činnosti. A tak to nebolo ani s
nami inak. Pôvodná trampská osada Zlatá dolina,
založená v roku 1965, sa neskôr, po vstupe ďalších
členov z iných osád, premenovala na STO (spojené
trampské osady) ESTA.
Dlho som
nemohol nájsť pôvodný cancák našej osady a až pri
tohtoročnom predvianočnom upratovaní som ho objavil a
verte mi, že som bol veľmi šťastný. Koženkový obal, s
bavlnkou vyšitým znakom osady, pár fotiek a pozvaní na
potlachy, denníky z prvých spoločných vandrov, no
skrátka romantika mojej mladosti a hlavne- radosť a
nadšenie zo života.
Tak sedl
jsem si do křesla
a prolistoval sešit jedním dechem,
Co stránka kousek příběhu
vystřiženého aparátem s měchem,
Pár fotek party „drsňákú“
co nevidí a zatím jenom tuší,
A pod krempami širákú
jim odhodlaně odstávají uši.
A tak listujem a čítam a chvíľami sa smejem
a chvíľami mi stisne srdce
a hrdlo a akosi ma štípu oči.
Znovu
predo mnou ožívajú tie chvíle a príbehy, na ktoré som
už takmer zabudol, znovu predo mnou vystupujú
kamaráti, ktorí už pekných pár rokov nie sú medzi nami
a ja súc dojatý situáciou, idem si radšej došpajzky
pre trošku vínka, ktoré mi možno pomôže pri čítaní.
A mám tu
zápisky od bratislavských osád White River, Jocker,
Trapers Honor, Sioux, i českých HLT, Kon-Tiky, Večerka,
Tulák, Sovy, Rychlý Blesk, Bilý Teasák, Gold River,
Teddy Boys, Trapper, Zlatá Podkova a iných a čítam
denníky z našich prvých spoločných vandrov, ktoré sú
tak veľmi odlišné od súčasnosti, ale tak krásne.
Tak
napríklad čítam:
„Boli asi
dve minúty do odchodu vlaku, keď Bujza dofrčal na
štación. Na nohách mal podivné semišky a v dychu asi
2,4 promile. Vo vrecku mal asi 20 dkg (píšem 20, keby
to náhodou čítal, ale v skutočnosti len 10) oškvarkov
a dva krajce chleba“.
Alebo:
„... a tak
sme v piatok vyrazili na Vranov. Lístky sme si kúpili
len do Brodského, čo vyčerpalo niektorým na 50% ich
hotovosť, pretože mali len 10.- Kčs.“
A aj toto:
„Vyrazili
sme hneď v pondelok. Mali sme pre sebou celý krásny
týždeň.
Paľo mal 200.- Kčs a ja 155.-. „
A ďalej:
„V
Svitavách v staničnom bufete som si dal kapustovú
polievku za 90 halierov a tri rožky za 60 hal. Bol som
nažraný a dobrá Detva na pofajčenie to ešte vylepšila.
Paľo sa objavil o 15 minút.“
Obvykle
sme cestovali stopom a keď sme sa roztrhli, tak sme si
dali vždy zraz v staničnej reštauračke a ak kolega
dlho nešiel, tak sme mu nechávali písomný odkaz v
staničnom WC. Také boli trampské zvyky, keď sa
cestovala prevažne stopom.
A trebárs
aj toto:
„ ...A
šlapeme po Veľkom Sokoli a potom odbočujeme na Glac a
tam obedujeme. Mladé pekné Cigánky tam pasú kone. A
keď nás vidia, tak jedna hovorí:
"Jáj,
vojaci".
A druhá:
"Hovno
vojaci- fešáci, všetci sú pekní."
A potom
prišla ku nám a chce nadviazať hovor a tak si pýta
cigaretu. A Kamil jej odpovie:
"No a
krúžok do nosa by si nechcela?“
Také sme
boli svine.
Pak jsem
se toulal medzi skalami
a vědel že co hledám už tu není,
Tom občas píše z Kanady
a Dany ten se dneska znovu žení,
I ostatní už sebral čas
a jako voda obrousil jim hrany,
A z velikánských balvanú
na drobný písek semlel všechny plány.
Čítam, a
chvíľu sa mi zdá, akoby niekto premietal film mojej
mladosti. Bolo nás dvanásť, ale zostali sme len
šiesti. Polovicu z nás zabili tzv. civilizačné,
zákerné choroby. Je pravda, že sa ku nám neskôr
pridalo ďalších pár trampov, ale tí pôvodní mi
čertovsky chýbajú. A potom čítám v cancáku:
Řečeno
všeobecně: já toulal se jimi, cestami štěstí, jež
otvírají svět.
Řečeno všeobecně: toulky šťastné miluje každý,
Kdo teplé lúžko nesnese,
Kdo má pud toulky jako kdysi my,
kdo kráčí dál a dál, až stane před ním smrt.
...a
ďakujem osudu, že mi zachoval aspoň tých pár, čo sú tu
stále so mnou a hoci už nie všetci chodia s batohom na
hory, mám to úžasné šťastie stretávať sa s nimi na
chate, u ohňa, či v krčme na pive. Moji kamaráti, s
ktorými sa stretávam už vyše 48 rokov. A stále si máme
čo povedať, a stále sme dobrí kamaráti.
(01.-03. Wabi Daněk - pieseň Fotky, 04.- zápis z
cancáku od neznámeho trampa)
Teším sa,
ako na Silvestra vytiahnem tento cancák a začnem z
neho čítať. Priatelia, píšte si cancák, hoci aj
útržkovite, píšte si mená kamarátov, dátumy, zážitky a
verte mi, že raz to budete potrebovať. Tento cancák
nie je môj posledný. Postupne som prešiel na denník,
kde som si zaznamenával naše vandre a pekné túry a
hoci mám ich mám aj na webe, nič nenahradí písomný
záznam, v ktorom listujem a spomínam.
Aspoň nie
pre mňa.
Boro
