Sčítavanie Kamzíkov v Tatranskom Národnom Parku.

Pekelník, trampská osada HAY RIVER

Myslím si, že každého z nás, ktorí máme radi tatranskú prírodu, by iste potešil oficiálny dopis zo správy Tatranského národného parku, že práve jeho si ako milovníka nádhernej tatranskej prírody vybrali na to, aby sa aktívne  osobne zúčastnil na sčítavaní kamzíkov vo Vysokých Tatrách.

Takýto dopis z Tatier dostal náš kamarát František z Bratislavy a zrejme mal z neho obrovskú radosť.  V pozvaní  stálo, že táto akcia sa bude konať celý jeden týždeň a že počítajú s jeho osobnou účasťou. Ak by predsa len nemohol prísť, má to urýchlene oznámiť na priloženú adresu, aby si mohli vybrať ďalšieho kandidáta, ktorý  zastúpi jeho osobu.

Dopis obsahoval i ďalšie inštrukcie o tom, ako celá akcia prebehne, ako sa pozorovatelia majú pohybovať v udanom termíne v centrálnej časti Vysokých Tatier, ako treba  zapisovať každé stretnutie s tatranskými kamzíkmi, ako si zaznamenať  čas a dátum  stretnutia a ako miesto ich výskytu  vyznačiť na priloženej podrobnej ochranárskej mapke...

A tak, akože inak, po obdržaní dopisu si kamarát Ferko dával dokopy svoju trampskú výstroj, zapožičal si dobrý poľovnícky ďalekohľad a v udanom termíne vycestoval do Vysokých Tatier...

Vysoké Tatry                                          foto:Pekelník

Predtým  ako vycestoval, si vybavoval ešte týždenné neplatené voľno, pretože ako správnemu trampovi mnoho  dovolenky mu už koncom roka  neostávalo.

František pracoval v jednom z veľkých bratislavských podnikov  a k žiadosti o udelenie neplateného voľna priložil aj spomínaný pozývací dopis.

Dopis bol pre vedúcich pracovníkov natoľko zaujímavý, že obehol skoro všetky oddelenia podniku,  vrátane oddelenia ochrany životného prostredia. Vlastne, ešte zaujímavejšie a podstatnejšie boli odporúčania zodpovedných a návrh udeliť Ferkovi náhradu mzdy za obdobie jeho pobytu v Tatrách a možnosť vyúčtovať jeho výdavky a dopravné na miesto činu.

A tak zostávalo len čakať na  veľký deň úniku do tatranskej prírody...

Ferko sa skutočne stretol s kamzíkmi, videl ich počas týždňa mnoho a všetky údaje o nich  si starostlivo zapisoval do poznámok a miesta stretnutia s nimi zaznačoval do ochranárskej mapky.

Všetko pekné sa raz skončí a tak sa úspešne skončil aj jeho príjemný pobyt v nádhernej tatranskej prírode.

Po návrate do Bratislavy svoje poznámky ešte starostlivo spracoval a odoslal pozývateľovi do Tatier...

Celá táto Frantová akcia by celkom určite zapadla do zabudnutia, keby na potlachu trampskej osady ČIERNA LABUŤ z bratislavskej Rače sa jeho trampskí kamaráti nepýtali Fera,  či  na tej akcii sčítavania kamzíkov v Tatrách bol a aké poradové číslo vlastne dostal...

Franto                       foto:Pekelník

Franto však o celej akcii akosi zaryto mlčal a nebolo mu mnoho  do reči... Prečo?... Isto už čosi  tušil a vlastne, veď to bola naozaj krásna akcia, s ktorou sa už nechcel z rozumného dôvodu  deliť  s nikým iným... Ale povedal, že v Tatrách bol.

 Čo k celému príbehu vlastne  ešte dodať...

Možno iba to,  že kamarát Juraj prezývaný trampským menom Napoleon z bratislavskej trampskej osady VERNOSŤ, ešte za svojho pozemského života nám vyzradil, ako celú akciu sčítavania kamzíkov pre Frantu pripravil...

Napoleon bol zamestnancom Slovenskej Televízie a tá v Tatrách nakrúcala  film o Tatranskej prírode. Samozrejme, členom filmového štábu bol i on a tak sa  počas  dlhého pobytu v Tatrách často  nachádzal spolu s kolegami na Správe Tatranského národného parku a z jeho  pracovníkmi nadviazal veľmi dobré kontakty.

Že sa nejednalo o príliš vážnych pracovníkov, skamenených ochranárov, bez zmyslu pre humor svedčí i spomínaný dopis Ferovi odoslaný priamo z Tatranskej Lomnice.

A že nápad a pozvanie vzkrslo v Napoleonovej hlave pri spoločných posedeniach s pracovníkmi TANAPu pri pohárikoch vína v jednej zo známych tatranských  vinární, o tom by vari nebolo treba ani hovoriť... Keby,

... keby nebola reč  o "kanadských" žartíkoch a keby nevznikla aj  osobná Napoleonova žiadosť, či by nepojali do svojich stavov tatranských kamzíkov i jedného bratislavského.

Šlo teda  o dobrý "kanadský" trampský žartík, kde pozvali bratislavského Kamzíka, aby bol pripočítaný k tým tatranským...

Zrejme však nemali o tom ani potuchy, keď písali oficiálny dopis, ako to naozaj dopadne....

To, že Frantu prezývali kamaráti z trampskej osady OHIO prezývkou Kamzík, aj to treba celkom  nakoniec pripomenúť. Aby sme pochopili...

 

Táto príhoda sa skutočne stala  a v mysliach trampov stále zostáva, i keď odvtedy uplynulo už viac ako tridsať rokov, /poznámka: v roku 2016 je tomu už tridsať jeden rokov/ čas od času sa spomenie pri  trampských táborových ohňoch a vyvolá dobromyseľný úsmev na tvárach prítomných....

Jej pravdivosť potvrdzuje

 Pekelník z trampskej osady HAY RIVER

/Napísané, ako spomienka na večne veselých kamarátov Kamzíka a Napoleona, ktorí už nie sú medzi nami a odišli na svoj večný vander z ktorého niet návratu./

 

KAMZÍK

NAPOLEON

Hudba v pozadí stránky

Pieseň "Krásna zem" hrajú a spievajú kamaráti z kapely JAZDCI z Banskej Bystrice.
Text a hudba: Stanislav Melek - Igor Malinovský

 

Krásna zem       E                                                         A                   E      Keď k horám zrak svoj zodvihnem, vidím mnoho krás,             A                           E            G#           C#mi      A B      tam k prísnym horám vysokým musím kráčať zas.      H    E                                          A                                E      Na pleciach ťažký batoh mám, odchádzam do hôr s ním,      A                            E                     H7                     E      strmou sa cestou uberám k tým stenám tatranským.               E                           F#         A          Refrén: Krásne prekrásne sú štíty tatranské,               Ami                             E               H7                      E              každý tam nájde svoj tichý kút a miesto svojich snov.        Cesta, zdá, sa nekončí, boľavé nohy mám,      nevzdám sa, nikdy neskončím, do diaľky pozerám.      V diaľke tisíc štítov vidím, na všetko zabudnem,      do diaľky slová zakričím - Krásna je táto zem!      Už slnko za štít zapadá, do dolín sadajú hmly,      k spánku sa všetko ukladá tam dolu v údolí.      Vždy, keď svoju púť ukončím, obzriem sa ešte raz,      tam k prísnym horám nádherným vrátiť sa musím zas.