Lexo, prečo si taký smutný?"
   

 "Ale, do zajtra musím nakresliť
                  osem veselých vtipov!! " 

 

Áno, na každú tu jeho kresbičku nedočkavo čakáme ako na poklad,

ktorý dušičku trampa pookreje a rozveselí...

...a tak si ho aspoň trochu užite!

 

Spomenul si človek na človeka i zavolal mi Pekelník:

 ^"Lexo, povedz mi niečo o sebe, čo robíš, lebo široká obec trampská chce sa niečo o tebe dozvedieť.“

Chcel to vedieť hneď, lebo včera bolo neskoro. A tak som siahol do svojej sklerózou ohrozenej pamäte a vypotil som asi toto:

Nuž, aby ste vedeli, milí kamaráti, svoje trampské aktivity môžem rozdeliť na pravidelné a nepravidelné.

 

PRAVIDELNÉ: Každý mesiac vychádza Trampský Spravodaj a to pre mňa znamená zohnať fotografiu nejakej chajdy. Sprvoti to nebol veľký problém, stačilo požiadať Tima z Ondatier, alebo Pekelníka a oni mi fotografiu požičali. Podľa fotografie som nakreslil titulnú stranu Spravodaja. Okrem toho mám na starosti aj poslednú stranu - vtipy. Vďaka usilovným prispievateľom z Tramp Clubu Bratislava som núdzu o nápady nemal. S fotografiami to však bolo čím ďalej tým horšie. Priznám sa, že sa mi ani nesnívalo, že tých Spravodajov bude až toľko. A materiály ubúdajú... Zohnať doteraz nepublikovanú búdu je čím ďalej tým zložitejšie.

Okrem titulnej a poslednej strany nakreslím občas aj nejaký obrázok do textu.

K pravidelným aktivitám patria aj každý štvrtok návštevy kamaráta Tima. Na nich si posedíme, popijeme kávu, rozoberieme všetko, čo sa za. posledný týždeň stalo, spomenieme čo robia kamaráti, kritizujeme alebo len tak filozofujeme a klebetíme.

Ďalšou aktivitou je pravidelné zasielanie Trampského Spravodaja kamarátom do Kanady a účasť na sedeniach Tramp clubu každý posledný utorok v mesiaci. V poslednom čase sa schádzame v lodenici Kajak Klubu Bratislava. Schádzavali sme sa už všelikde, v Kultúrnospoločenskom stredisku v Rači, v Spoločenskom dome na Trnávke, i v obyčajných hostincoch - skrátka všade, kde nás prichýlili. V tých hostincoch to nebolo bohvieaké, atmosféra bola krčmová, neboli sme tam len sami, ale aj stáli hostia, takže počet trampských účastníkov vtedy rapídne klesal.

 

NEPRAVIDELNÉ: Občas ma niekto požiada aby som mu niečo nakreslil, napríklad kamaráti zo Severky chcú pár vtipov, inokedy niekto chce pozvánku na potlach, novoročenku, placku, alebo len tak - nejakú blbinku na pamiatku do cancáku či na kus papiera. Niekedy sa ozve starý kamarát a napíše dlhý list v ktorom sa vyžaluje, posťažuje či pochváli, takže musím mu približne rovnako odpovedať.

 

Medzitým nesmiem zabudnúť na výšľapy do Malých Karpát vždy, keď to počasie dovolí. So synom a dcérou sme mali obľúbené miesto - niekdajší flek osady Gros ventre, aj sme si tam postavili búdu, ale keď nám ju v máji 2002 vypálili, náš elán čiastočne ochladol a tak vyrážame vždy inde. /Poznamenal som si, že keď sme so synom stavali búdu, strávili sme na Grosventre v roku 1997 34 víkendov. Odvtedy sme tak často tam neboli./ Samozrejme, že okrem búdy sme navštevovali aj výročné ohne, Česko-slovenské potlachy, naposledy som bol napríklad na Česko-slovenskom potlachu pri Dunaji, ale hlavne preto, že som to mal z domu asi 30 minút jazdy na bicykli. Potom boli Brčkove 80. narodeniny u neho na chate, účasť na spomienkových ohňoch za šerifa osady Vysoká, na trampskej tvorivosti pod Javorinou, na mnohých oslavách narodenín atď. atď.

Ale roky pribúdajú a dych sa akosi kráti. Preto si vždy musím dobre rozmyslieť, kam pôjdem. Zatiaľ je pre mňa najlepšie, keď ma zavolá kamarát Kimák zo Saratogy k nemu na chatu. Je tam pre staršieho človeka predsa len určité pohodlie a predovšetkým dobrá spoločnosť kamarátov zo známych osád. Sú to všetko "chlapci" okolo päťdesiatky, ale cítim sa medzi nimi ako rovesník. A mnohokrát sú mi ich príbehy a vtipy aj inšpiráciou k tomu, čo robím: ku kreslenému humoru.